ALCHYMICKÁ PEC

Meno Jan Švankmajer nie je potrebné filmovým fanúšikom špeciálne predstavovať. Do československej ale aj svetovej kinematografie sa tento český filmový režisér, animátor, spisovateľ, dramatik, výtvarník a protagonista českého surrealizmu v jednej osobe zapísal veľkými písmenami. Pražský rodák Jan Švankmajer je známy svojou špecifickou poetikou, ktorá je rozpoznateľná hneď v úvodných minútach filmu. Zachytiť jeho portrét bolo preto len otázkou času.

Dvojica režisérov Adam Oľha a Jan Daňhel sa o to pokúsila a natočila celovečerný dokument Alchymická pec, ktorý bol v premiére uvedený na tohtoročnom festivale v Rotterdame. Autorské filmy Jana Švankmajera sú známe tým, že do nich priamo vstupuje a vytvára k nim svoje vlastné úvody. V prípade dokumentárnej novinky to urobil podobne. Hneď na začiatku dokumentu ukazuje divákom starú fotografiu z mladosti, na ktorej je zachytený spolu s manželkou Evou, a priamo do kamery sa pýta sa, prečo sa portréty o tvorcoch nakrúcajú až v druhej polke ich kariéry.

Daňhelov a Oľhov dokument začína vo fáze postprodukcie ukončeného posledného Švankmajerovho filmu Hmyz (2018), kedy sa dotvárajú scény a upravuje sa zvuková stopa. Film sa odohráva v dedinskej krčme počas skúšania divadelnej hry bratov Čapkovcov Zo života hmyzu. Osudy postáv filmu, ktoré sa prelínajú s osudmi postáv samotnej hry, tvoria druhú líniu príbehu.

Adam Oľha, ktorý sa na filme Hmyz podieľal ako jeden z dvoch kameramanov, sa do povedomia slovenského diváka zapísal vďaka svojmu prvému celovečernému filmu Nový život (2012). V dokumente Oľha zábavnou formou skúma dôvody, prečo opustil ich otec rodinu a ako to následne prežíva päť Adamových sestier a matka. O desať rokov starší spolurežisér a spoluscenárista Jan Daňhel patrí do Skupiny českých a slovenských surrealistov. S Janom Švankmajerom sa pozná viac ako dvadsať rokov. Ako strihač sa podieľal napríklad na filmoch Pokoj v duši (2009) či Baba z ľadu (2017), a najnovšie aj na minimalistickej dráme Ivana Ostrochovského Služobníci (2020).

Režiséri sa v dokumente opierajú o Švankmajerovo Desatoro, ktoré spísal ako manifest svojej filmovej tvorby. V manifeste Švankmajer popisuje, ako on sám pristupuje k filmu. Manifest je dôležitým kľúčom k pochopeniu jeho filmárskych zásad. Ako sa píše na oficiálnej stránke k Alchymickej peci, „filmový dokument je dialógom s týmto desatorom a tematizuje proces tvorby, permanentnej hry a nikdy nekončiaceho procesu oslobodzovania v zmysle možné proti skutočnému”. Ako prvé pravidlo z Desatora Švankmajer v roku 1989 napísal: „Měj na paměti, že poezie je jen jedna. Protikladem poezie je profesionální odbornictví. Než začneš točit film, napiš báseň, namaluj obraz, slep koláž, napiš román, esej apod. Protože jedině pěstování univerzality ti zajistí, že natočíš dobrý film.“ 

Adam Oľha pre portál Cineuropa na otázku ako Švankmajer zareagoval na to, že o ňom plánujú nakrútiť film, uviedol, že Švankmajer by sám o sebe dokument nikdy nenakrútil, keďže má stále dôležitejšie veci na práci. Spúšťačom filmovania sa tak stal producent Jaromír Kallista, ktorý si uvedomil, že už nastal čas odhaliť, čo sa deje na pľaci mimo záber. Jan Švankmajer súhlasil a nechal dvojicu režisérov pracovať v duchu „objektívneho humoru“. Do procesu filmovania a ani do finálneho strihu nezasahoval.

Švankmajer v dokumente opätovne priznáva, že ďalší celovečerný film už nezrealizuje, hoci vznik krátkometrážnych filmíkov ešte pripúšťa. Avšak Alchymická pec nie je len o Švankamajerovi. Zaoberá sa tiež „portrétom“ spoločnosti Athanor, v ktorej vznikali všetky režisérove projekty od počiatku deväťdesiatych rokov. Pomenovanie spoločnosti je inšpirované názvom renesančnej alchymickej pece. V dokumente je priestor venovaný aj režisérovým spolupracovníkom, bez ktorých by Švankmajerove filmy neboli také, aké ich poznáme. V záberoch sa objavuje aj Janova zosnulá manželka, ktorá bola jeho najbližšou spolupracovníčkou.

Alchymická pec vykračuje zo zaužívaných konvencií spracovania umeleckého portrétu. Snímka je výsledkom intímneho pozorovania úzkym tvorivým tímom. Hodiny a hodiny nasnímaného materiálu bolo do finálnej, takmer dvojhodinovej verzie určite náročné zostrihať. Pravdivý a úprimný výsledok poukazuje na Švankmajerovo majstrovstvo na oboch stranách kamery, kde sa popri hlavnému nakrúcaniu tvorí aj film o filme. Hoci svoj ďalší dlhometrážny film už Švankmajer nenakrúti, sme nesmierne radi, že kývol na tento jedinečný portrét. Ak chcete vidieť, ako sa vyrába surreálno, ako sa v duchu tzv. alchymickej tradície premieňajú umelecké formy, tak alchymista Švankmajer vás nesklame.

Alchymická pec (Česko / Slovensko, 2020, 118 min.)
Réžia: Adam Oľha, Jan Daňhel. Účinkujú: Jan Švankmajer, Jaromír Kallista, Eva Švankmajerová a ďalší