GREYHOUND

Príbehy z 2. svetovej vojny majú filmári v obľube. Poskytujú množstvo strhujúcich tém, silných emócií a takisto skrývajú veľký komerčný potenciál. Tom Hanks sa po bojiskách nepohybuje prvýkrát a v jeho portfóliu nájdeme klasiky filmovej (Zachráňte vojaka Ryana) aj televíznej (Bratstvo neohrozených) tvorby. Aktuálny počin si navyše napísal sám podľa predlohy The Good Shepherd od Cecila Scotta Forestera. Na režisérsku stoličku sa následne posadil málo skúsený Aaron Schneider (Get Low). Po nie príliš presvedčivých traileroch a údere korony sa však štúdio Sony rozhodlo stiahnuť kinopremiéru a odprezentovať svoj kúsok na streamovacej službe Apple+. Podobné ťahy vždy zaváňajú prúserom. Tentokrát je to ale trošku inak a dostali sme celkom vydarené dielo.

Počas vojny bolo rovnako nebezpečne pri cestách na frontu ako priamo na nej. Pravidelne sa o tom presviedčali aj konvoje prenášajúce zásoby na bojiská. Bez leteckej podpory, s nemeckými ponorkami za chrbtom a mrazivým oceánom všade naokolo. Na jednej z týchto lodí sa o tom, na svojej prvej veliteľskej misii, presvedčí aj kapitán Krause (Tom Hanks) a jeho posádka.

Greyhound nie je tradičným vojnovým veľkofilmom. Namiesto klasického vrstvenia príbehových zložiek, prekresľovania postáv a ukazovania súvislostí ide skôr o rekonštrukciu jednej námornej bitky. Viac než k spomínanému Ryanovi alebo Pearl Harboru má bližšie k Dunkirku (ale je rozprávaný chronologicky). O postavách nič nevieme a ani sa poriadne nedozvieme, celý čas sme iba na jednej lodi v prítomnosti okolo kapitána a výsledok je vlastne jedna veľká akčná scéna. Nezvykle krátka stopáž (90 minút aj s titulkami) je teda takmer celá zaplnená divácky atraktívnymi pasážami.

Buď niekto po sebe strieľa, niečo vybuchuje, nepriateľ sa približuje alebo sonar napínavo pípa. Dialógy sú zredukované takmer iba na povely, čo vytvára zaujímavý rytmus. Atmosféra strachu je takmer hmatateľná. Takisto je pekne odprezentovaný svet, kde ste chválení za zabíjanie ľudí a stratu vyše 200 svojich spolubojovníkov považujete za prijateľnú stratu. Preto trochu zamrzí, že réžia nie je výnimočná, ale iba adekvátna. Všetky tie zábavné prvky totiž mohli byť podávané trochu efektnejšie a nič nevybočuje zo slušného štandardu. Výnimkou je celkom zaujímavá hudba Zimmerovho žiaka Blakea Neelyho (Pacific).

Napríklad originálne využitie samplovaného zvuku podobného veľrybám je prekvapivo chytľavé. Melodických motívov sa síce nedočkáme, no dodáva správnu náladu a drive tam, kde zvyšok štábu trochu nestíha.
Vizuálna stránka kameramana Shellyho Johnsona (Expendables 2) občas dostáva na frak od nie úplne ideálnej práce trikového tímu a strihači predsa len mohli dodať viac oddychových timeoutov. Stále ide o kvalitné remeslo, ale v podvedomí cítite, že sa to dalo vybičovať k lepšiemu výsledku. Najviac sa to prejavuje v závere, ktorý nevygraduje stopercentne uspokojivo. Tvorcovia nasadili od začiatku až príliš rýchly prevodový stupeň a už nebolo príliš kam stúpať. To nie je síce žiadna výrazná výčitka, ale predsa len pôsobivosti tohto počinu trochu uberá body. Tie však zbiera inde.

Ďalším zaujímavým prvkom je totiž absolútna sústredenosť na hlavného hrdinu. Vidíme iba to, čo on a zvyšok je nám utajovaný. Podobný koncept sme videli už viackrát (napr. Spielbergova Vojna svetov alebo v extrémnej podobe Saulov syn), no stále ide o divácky prístupný a emočne vďačný prístup. Teda ak nás baví hlavný hrdina. Tu sa tiež karty namiešali šťastne a Tom Hanks ovláda plátno (teda obrazovku) so suverenitou sebe vlastnou. Je ešte viac minimalistický ako obyčajne, no napriek tomu je napojenie na postavu úplne ideálne. V očiach profesionála sa občas objavujú pochybnosti, ktoré nevidí posádka, ale kamera áno. Vytvára to príjemné napätie a rovnako ako on, neviete, čo máte čakať. Trochu je možno zbytočná akurát flashbacková romantická podzápletka s cameom Elizabeth Shue (Leaving Las Vegas, Karate Kid). Tá z kapitána však robí človeka, o ktorého sa môžeme báť a musíme mu fandiť.

Na filozofovanie nad nezmyselnosťou vojny nie je čas a film v divokom tempe, bez výrazných odbočiek uháňa vpred. Dokáže vydolovať adrenalín, vzrušenie a občas aj dojať. Absencia komplikovaného deja je evidentne zámer a hrá sa tu na zážitkovú nôtu. Tvorcovia zvládli svoje zadanie a mantinely viac než so cťou. Pri tomto koncepte tu ale veľmi chýba plátno a kolektívne sledovanie. V prítmí kinosály by boli všetky tie emócie predsa len hmatateľnejšie.

Greyhound je veľmi slušným nadpriemerom, no do vrcholov žánru (Ponorka) mu predsa len chýba nejaký nezabudnuteľný moment alebo osobitejšie uchopenie. So svojim konceptom však pracuje profesionálne, bez výraznejších vád na kráse. Podobne priamočiare a svižné námorné príbehy tu chýbajú, takže nevidím dôvod prečo sa na poldruha hodiny nenadýchnuť a spolu s posádkou adrenalínovo neprekľučkovať za vytúženým cieľom. Pre hrdinov filmu je to záchrana života a splnenie misie. Pre nás v obývačkách vidina kvalitnej filmovej zábavy. A možno sa aj na chvíľku zamyslíme, že aj vďaka nim si ju môžeme užívať.

Greyhound (USA / Kanada / Čína, 2020, 91 min.)
Réžia: Aaron Schneider. Scenár: Tom Hanks podľa knihy C.S. Forester. Hrajú: Tom Hanks, Elisabeth Shue, Stephen Graham, Matt Helm, Craig Tate, Rob Morgan, Travis Quentin, Jeff Burkes, Matthew Zuk, Joseph Poliquin ...