MILAN SLÁDEK

Venovať sa na Slovensku kultúre a umeniu nie je jednoduché dnes a nebolo to z rôznych dôvodov jednoduché asi nikdy. Vypovedá o tom čiastočne aj filmový portrét Milana Sládeka, medzinárodne etablovaného míma, choreografa, režiséra, pedagóga, ale aj výtvarníka, ktorý po opakovaných pokusoch vybudovať na Slovensku stabilnú pantomimickú scénu zakotvil v zahraničí. Martin Šulík o tomto všestrannom, dnes už 82-ročnom umelcovi s jedinečnými víziami a mnohými talentmi nakrútil dokumentárny film, na ktorý aktuálne môžete natrafiť aj vo vybraných kinách.

Pantomímu mnohí možno vnímajú v lepšom prípade ako nejakú okrajovú záležitosť, príliš abstraktnú na to, aby dokázala osloviť davy, v horšom prípade možno len ako akúsi grotesknú cirkusovú atrakciu. Milan Sládek však patrí, v tuzemských aj celosvetových pomeroch, k pomerne skromnej hŕstke umelcov, ktorí odvážne nadväzujú na hlboké korene tohto žánru a znovu ho objavujú v duchu nápaditej, multidisciplinárnej moderny a avantgardy s vysokou pridanou hodnotou.

Milan Sládek stál v 60. rokoch 20. storočia pri skutočnom zrode modernej československej pantomímy a v priebehu niekoľkých rokov sa mu ju úspešne podarilo dostať aj na svetovú umeleckú mapu. So svojím súborom precestoval desiatky krajín a viacero atraktívnych zahraničných mien stihol predstaviť aj domácemu publiku. Potom však prišla okupácia a Sládek, ako mnohí iní, upadol zo dňa na deň do nemilosti. Chtiac nechtiac, uchýlil sa pred perzekúciou do zahraničia.

Kým doma naň číhal absurdný trest odňatia slobody, vo Švédsku a neskôr Nemecku vo svojej tvorbe Sládek kontinuálne pokračoval a tešil sa z mnohých úspechov, vrátane založenia vlastného, pravidelne vypredaného divadla v Kolíne nad Rýnom (v tom čase jedinej stálej pantomimickej scény v celej Západnej Európe). A hoci sa po revolúcii pokúsil na svoje niekdajšie renomé nadviazať opäť aj na Slovensku, širšia podpora jeho ambicióznych vízií tu akosi chýbala, a tak sa neskôr opäť vrátil do Nemecka, kde žije a pôsobí dodnes (hoci sa na Slovensko, našťastie, pravidelne vracia hosťovať). 

Milan Sládek je vo svojom umení nesmierne všestranný. Zabáva aj prekvapuje, inovuje a experimentuje, jedným dychom vzdáva hold tradíciám svojich predchodcov a zároveň upriamuje pozornosť na aktuálne spoločensko-politické témy. Nie je len talentovaným mímom, ale tiež zručným výtvarníkom, ktorý sa vo svojich predstaveniach podieľa aj na nápaditých maskách a kostýmoch. A navyše je to tiež prirodzený vodca, ktorý dokázal opakovane zostaviť a viesť medzinárodne úspešné súbory – hoci aj z nadaných nadšencov bez formálneho vzdelania, ktorí sa vzájomne vôbec nepoznali.

Šulíkov film tohto muža mnohých talentov, nespočetných skúseností a nezdolného ducha zachytáva zľahka, svižne a pritom obsažne. Jeho životným príbehom listuje prehľadne a chronologicky, nezahlcuje faktografiou a razí skôr osobnejší, intuitívnejší prístup k uchopeniu Sládekovho života a osobnosti. 

Formálne film spestrujú len drobné animované vsuvky, ktoré vtipne a tematicky priliehavo dokresľujú vybrané scény. Inak sa však o pestrosť celkom vyčerpávajúco stará bohatý výber archívnych záberov a záznamov zo Sládekových najznámejších predstavení (spomeňme aspoň Únos do ticha, Starinár, Hrča či Dubčekova jar). No a chýbať nemôžu ani spomienky a komentáre Sládekových priateľov a spolupracovníkov, či už je to Ľubomír Feldek, Milan Lasica, Eva Mária Chalupová alebo mnohí ďalší.

I keď film ani na chvíľu neodbáča od záberu na samotného Sládeka, ponúka zároveň tiež mnoho kľúčov k porozumeniu samotnej pantomíme – umeniu povedať všetko bez jediného slova. Martin Šulík tak snímkou nadväzuje na svoje predchádzajúce portréty iných pozoruhodných osobností domácej umeleckej scény, ako boli režisér Martin Slivka, folklorista Viliam Gruska či kostýmový výtvarník Milan Čorba.

Film možno z čisto kinematografického hľadiska neprináša nič zásadne nové a originálne, dobre a pútavo však slúži svojmu účelu. Hádam sa mu dostane zaslúženého priestoru aj v televízii, kde má takýto formát zrejme potenciál zasiahnuť o čosi širšie publikum. Kvalitné dokumentárne portréty sú efektívnym a trvácnym spôsobom, ako uchovať živé povedomie o osobnostiach ako Milan Sládek aj pre ďalšie generácie – hádam aj do čias, ktoré budú pre kultúru a umenie zase o čosi priaznivejšie.

Milan Sládek (Slovensko, 2020, 92 min.)
Réžia: Martin Šulík. Scenár: Martin Šulík. Kamera: Richard Krivda. Hudba: Nikolaj Nikitin, Ľuboš Šrámek. Strih: Marek Šulík. Účinkujú: Milan Sládek, Milan Lasica, Jana Pogorielová, Eva Mária Chalupová, Ľubomír Feldek, Ladislava Petišková, Vladimír Štefko, Helmut Scheier, Frank Meyer, Franz Bodo Gerono, Laurenz Leky, Jochen Fassbender, František Mikloško, Ľubomír Piktor, Katarína Aulitisová, Beáta Hileková, Peter Tabaček, Milada Synková, Ján Kocman