KOMÚNA

Normalizácia slobode, či už tej osobnej, umeleckej alebo intelektuálnej, veľmi nepriala. O to ostrejšie sa ale možno práve pod jej tlakom formovali niektoré výnimočné osobnosti, ktorých charizmu a potenciál nedokázal ani totalitný režim umlčať. Aspoň nie hneď a nie úplne. Bezpochyby k nim patril aj Marcel Strýko, “guru” košickej bohémskej mládeže 70. a 80. rokov minulého storočia. Dokumentárny film Komúna, ktorý nedávno uviedol festival Jeden svet, je jeho osobným príbehom, ale tiež hĺbkovou revíziou toho, čo tu po ňom a jeho nonkonformnej skupine nasledovníkov zostalo.

Marcel Strýko bol podľa tých, čo s ním mali možnosť prísť do priameho kontaktu naozaj neprehliadnuteľnou persónou. Multidisciplinárny umelec, filozof, undergroundový básnik a neskôr aj nádejná politická osobnosť. V živote sa mu podarilo preskákať mnoho. Napríklad aj opakované pokusy ŠtB rozložiť jeho neformálnu komunitu a zároveň experimentálnu hudobnú skupinu Nace vyhrážkami, bitkou a kompromitáciou viacerých z jej členov.

On sám údajne absolvoval bezmála 300 výsluchov a pre svoju “protištátnu” činnosť prišiel aj o prácu v televízii. Jedným z nosných motívov dokumentu Komúna (názov je odvodený od krycieho mena, ktoré Strýkovej partii priradila vo svojich tajných spisoch ŠtB) je práve dopátrať sa po rokoch pravdy, kto zo skupiny svojho času donášal – a či je mu to dnes už možné odpustiť.

Samotný Marcel Strýko sa vo filme už objavuje len na archívnych fotografiách, skromných videozáznamoch a audionahrávkach z jeho filozofických prednášok. Hoci sa napokon dožil aj pádu nenávidenej totality, sklamanie z toho, akým smerom sa domáce spoločensko-politické dianie po tomto významnom míľniku začalo uberať (nástup mečiarizmu a rozdelenie Československa) ho napokon definitívne položilo. V roku 1994 Strýko vo veku len 39 rokov zomrel, podľa všetkého na následky svojho sebedeštruktívneho vzťahu s alkoholom.

Vo filme o ňom vypovedá pestrý rad tých, čo mu boli najbližšie: jeho dávno dospelý syn, manželka, kamaráti a kamarátky zo skupiny Nace či ideoví súputníci zo všetkých kútov niekdajšieho Československa – napríklad aj známy pražský disident a umelec Mirek Vodrážka, ktorý priamo pred kamerami organizuje akúsi rekonštrukciu jedného z dávnych spoločných happeningov.

Dokumentárny film Komúna nakrútil režisér Jakub Julény, ktorého možno budete poznať vďaka jeho krátkemu študentskému filmu Život je krajší vďaka vám - objavoval v ňom paralely medzi mítingami strán HZDS a SMER. V televíznom cykle Konzervy času, na ktorom sa podieľal spolu s Mirom Remom a Marekom Šulíkom, zase prostredníctvom archívnych materiálov mapoval život a dianie na Slovensku od čias Prvej česko-slovenskej republiky až po 80. roky 20. storočia.

Komúna, prvý samostatný celovečerný film Jakuba Julényho, na jeho doterajšiu tvorbu v mnohých ohľadoch nadväzuje. Je čiastočne politický, čiastočne sociálno-psychologický, zachytáva ducha jednej doby aj vnútorný svet svojho hlavného aktéra. Vnímavo hľadá v dekády starých udalostiach prvky priam detektívneho napätia a dodáva tak rozprávaniu svojich protagonistov dynamiku a drajv.

Film je zároveň celkom lahodný aj pre oko – miesto statických “talking heads” Julény spoznáva a vypočúva svojich aktérov v ich autentickom zázemí, ktoré je takmer spravidla rovnako originálne ako oni sami (od umeleckých ateliérov cez malebne udržiavané dreveničky až po záhradné chatrče). Funguje to, skrátka, z diváckeho pohľadu celkom dobre na viacerých úrovniach, čo zrejme pri bdelej pozornosti a pocite zmysluplne stráveného času udrží aj niekoho, pre koho nosná téma filmu nie je ničím novým.

Samozrejme, tou najvyššou kvalitou Komúny ostáva tá dokumentárna – osobnosť Marcela Strýka si autentické filmové spracovanie určite zaslúži a zaslúži si tiež dostať sa s jeho pomocou do povedomia aj ľuďom, ktorí o ňom možno dosiaľ ani nepočuli. Na to, aby sa film skutočne dostal k širšiemu obecenstvu, si však pre aktuálnu situáciu asi ešte počká. Aj s ohľadom na svoj formát a tematiku, by ale napokon hádam mohol mať o čosi väčší potenciál na televíznych obrazovkách.

Komúna (Slovensko, 2020, 85 min.)
Réžia: Jakub Julény.