O NEKONEČNOSTI

77-ročný Švéd Roy Andersson (Ty, ktorý žiješ, Holub sedel na konári a premýšľal o živote) je pre mnohých divákov dodnes pomerne veľkým neznámom. Pre tých, ktorí sa radi pohybujú v odvážnejších európskych vodách a jeho špecifickú tvorbu poznajú, v istom zmysle možno tiež. Jeho ťažko uchopiteľné diela prekypujúce prvkami cynizmu, čierneho humoru a meditáciami nad absurdnosťou života sú pomerne náročným sústom. Napriek tomu ho mnohí zaraďujú medzi najoriginálnejších súčasných tvorcov. Už za jeho prvotinu En kärlekshistoria (1970) mu prischol výnimočný titul zázračné filmárske dieťa. Potom, čo jeho ďalší celovečerný film Giliap (1975) kritika naopak zmietla pod koberec, sa Roy odklonil od tvorby filmov a svojich nasledujúcich 25 rokov života zasvätil reklamnej sfére.

Snímku Sånger från andra våningen / Piesne z druhého poschodia, ktorou sa v roku 2000 vrátil do sveta kinematografie a ktorou započal trilógiu o ľudskej existencii, súčasne možno považovať aj za autorove vrcholové dielo. Práve básne Peruánčana Caesara Valeja, plné smútku a osamelosti, inšpirovali Roya pri tvorbe tejto úspešnej dramédie. Tohtoročná prehliadka filmov Be2Can pre radosť všetkých nakoniec prebieha nie len v online priestore, ale aj v našich milovaných kinách. Vo výbere filmov nechýba ani režisérova minuloročná snímka Om det oändliga / O nekonečnosti (Andersson stojí za réžiou, scenárom aj strihom) ocenená na festivale v Benátkach Strieborným levom za najlepšiu réžiu.

Om det oändliga / O nekonečnosti pokračuje v predošlých autorových myšlienkach a prostredníctvom rôznych krátkych útržkov zo života ľudí stelesňuje túžby a bolesti, významné momenty, ako aj obyčajnosť každodenných dní. No zároveň ich stavia na jednu úroveň, s merítkom rovnakej dôležitosti. Cez jednotlivé mikropríbehy vytvára existenciálnu linajku s odkazom na myšlienku, že život možno milovať aj vtedy, keď sa v ňom práve neobjavuje nič výnimočné. Andersson trefne zachytáva banalitu bežných okamihov, ktorým väčšinou nevenujeme ani tú najmenšiu pozornosť. Napriek tomu, že aj tie majú v živote svoje plnohodnotné miesto.

Najväčší priestor v deji dostáva postava kňaza strácajúca vieru v existenciu Boha. Jeho výčitky naberajú formu pravidelne sa opakujúcich nočných mor, v ktorých do kopca úmorne vláči ťažký kríž. V ďalšom zábere zas pozorujeme chlapca, ktorý ešte nikdy nebol zamilovaný. Na pozadí týchto krátkych dejových liniek počujeme ženský hlas rozprávačky. Tá opisuje každú nasledujúcu scénu slovami v štýle: „Videla som muža, ktorý bol duchom neprítomný....“. 

Prostredníctvom, pre režiséra typickej statickej kamery, sledujeme postavy zasadené do veľmi jednoduchých interiérov či exteriérov iba z celkov. Skromnosť vizualizácie scény nezaťažuje našu pozornosť zbytočnými prvkami. Naopak, umožňuje nám hĺbavo sa ponoriť do aktuálneho obrazu a vidieť na prvý pohľad neviditeľné. Podobne ako pri predchádzajúcich tituloch, aj tentoraz zvolil Andersson náročnú štúdiovú a trikovú prípravu na prvý pohľad jednoduchých exteriérov. Pozrite si video v tomto článku.

Šedo-béžové nevýrazné tóny podčiarkujú všednosť situácie a prítomnosť bielej je zas zosobnených svetlých životných momentov. Počas deja prechádzame prostredím kostolov a cintorínov, dokonca vzlietneme nad vojnou zničením Kolínom, aby sme následne pozorovali spontánne mladé dievčatá tancujúce na ulici. Nepríjemné či odťažité scény striedajú úsmevné a odľahčené, ktoré si divák po tých trpiteľských doslova pýta. Aspoň chvíľkovo prinášajú potrebnú úľavu na vyváženie emócií. Tých sa počas trvania vystrieda celá škála a niektoré majú skutočne osobitú príchuť. Snímka len jemne prekračuje hodinovú stopáž, čo je vzhľadom na nie príliš ľahký materiál presne tak akurát.

Režisér zabŕda do niekoľkých tém od politiky, cez kritiku náboženstva, až po samotnú spoločnosť, v ktorej žijeme. Prostredníctvom svojej tvorby sa nás snaží priučiť umeniu vnímať ľudí nie len ako pohybujúce sa objekty v priestore, ale taktiež nám našepkáva, ako v nich vidieť ľudskosť a ich životný príbeh, ktorý ich vykresal do aktuálnej podoby. V O nekonečnosti cítiť z postáv rezignáciu, opatrnosť, túžbu po láske, no zároveň neschopnosť vzájomnej komunikácie a absenciu empatie.

Najnovší film Roya Anderssona hovorí aj o tom, že život nikdy nekončí happyendom a jeho koniec môže nastať prakticky kedykoľvek. Miestami sa nám naše utrpenie a život samotný môže zdať nekonečný. Niekedy sa naopak možno budeme desiť toho, ako rýchlo nám preteká pomedzi prsty. No táto bezmocnosť situácie v tomto prípade prichádza do kontrastu s veľmi osobitým až bizarným humorom.

Aj keď sám režisér považuje väčšinu svojich filmov za sociálne komédie s prvkami surrealizmu, jeho vlastní krajania ich nazývajú temnými šedivými filmami. Ako ich budete vnímať vy, je už na vás. Jedno je však isté, v Anderssonových filmoch (Ty, ktorý žiješ, Holub sedel na konári a premýšľal o živote) možno nájsť každým ďalším zhliadnutím niečo nové. Jednotlivé vzájomne nesúvisiace epizódy tvoria mozaiku so spoločnou myšlienkou, ktorá sa stáva súčasťou veľkého nekonečna. Napriek tomu, že sú doslova naplnené smútkom a utrpením, súčasne z nich sála aj niečo nadpozemsky upokojujúce.

Om det oändliga (Švédsko / Nemecko / Nórsko / Francúzsko, 2019, 78 min.)
Réžia: Roy Andersson. Scenár: Roy Andersson. Hrajú: Bengt Bergius, Anja Broms, Marie Burman, Amanda Davies, Tatiana Delaunay, Karin Engman, Jan-Eje Ferling, Thore Flygel, Lotta Forsberg, Anton Forsdik ...