AMERICKÁ ELÉGIA |
AMERICKÁ ELÉGIA |
Uznávaný americký režisér, producent a herec Ron Howard, hudobný mág Hans Zimmer a herecké talenty Amy Adams a Glenn Close tvoria komplexný kvalitatívny balíček, ktorý má spolu na konte aktuálne takmer 30 nominácií na Oscara a 2 premenené do podoby Zlatej sošky. Táto zostava, spolu s ďalšími menami, nám v chudobných časoch kino premiér prostredníctvom Netflixu prináša svoju filmovú podobu knižného bestselleru z roku 2016 – J.D. Vance „Hillbilly Elegy: Kronika rodiny a kultúry v kríze". Úspešným memoárom výrazne zvýšila popularitu aj následná nečakaná výhra Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Autorove spomienky totižto vypovedajú práve o prostredí a zabudnutých ľuďoch z chudobnej triedy, z ktorej pochádzala veľká časť Trumpových voličov.
Od rovnomennej snímky Americká elégia (Hillbilly Elegy), vzhľadom na vyššie uvedené, mnohí očakávali, že stihne ku koncu roka pozdvihnúť tohtoročné slabšie skóre filmového sveta a obohatí ho o ďalší cenný kúsok. Sú však známe mená automaticky zárukou zrodu dobrého filmu? Vieme, že táto rovnica vždy neplatí. Ako je to v prípade najnovšej snímky žánrovo flexibilného režiséra Rona Howarda, ktorý ma na konte niekoľko hodnotných filmov cez dobrodružnú misiu Apolo 13 (1995), Oscarom ovenčenú dojemnú Čistú dušu (2001) či životopisnú športovú drámu Rivali (2013)?
Pojem „hillbilly“ označuje bielych obyvateľov z robotníckych tried. Spravidla bez vysokoškolského vzdelania, odvrhnutých spoločnosťou a žijúcich na odľahlých či horských miestach na východe Spojených štátov amerických. Prakticky ide o hanlivé pomenovanie, ktoré možno nahradiť aj synonymom „vidláci“. V Americkej elégii sledujeme životnú históriu niekoľkých generácií práve jednej z týchto rodín, ktorej korene siahajú na východ štátu Kentucky. Píše sa rok 1997. Svoj dojemný príbeh nám odhaľuje mladý J.D. (Owen Asztalos), ktorý vyrastá v Ohiu, no za svoje najkrajšie životné chvíle považuje jednoznačne roky prežité v Jacksone. A práve jedným z nich sa všetko začína...
J.D. vyrastá so svojou sestrou Lindsay (Haley Bennett) a výbušnou matkou Bev (Amy Adams), ktorá je doslova ako časovaná bomba s prudko sa meniacimi emóciami. Jeho osobnosť je najviac formovaná babičkou Mamaw (Glenn Close), ktorá síce pri výchove používa skutočne svojské metódy, no jediná vidí chlapcov veľký potenciál. Zhubné prostredie, v ktorom je na dennom poriadku násilie, krik, drogy či alkohol zanechávajú svoje stopy a slovo rodinné zázemie navždy zostáva iba cudzím pojmom.
Práve posun v čase vnára do bezútešnej situácie kvapku nádeje, keď sa divák dozvedá, že po rokoch v armáde dospelý J.D. úspešne študuje na prestížnej Právnickej fakulte na Yale a čoraz viac sa približuje americkému snu. Keď sa však v nečakanom telefonáte dozvie, že sa mama opäť predávkovala heroínom, vydáva sa na cestu domov. Jeho príchod do rodného mesta súčasne predstavuje stretnutie s trpkou minulosťou a návrat do bolestivých detských čias.
Americká elégia je životnou sondou citlivého a inteligentného človeka, ktorý mal jednoducho smolu, do akého prostredia sa narodil. Snímka veľmi šikovne zachytáva generačné zacyklenie a systematické opakovanie rovnakých chýb. Cez život mladého chlapca poukazuje na to, aké náročné je vymaniť sa z bludných kruhov rodinnej histórie, ktorá sa na jednej strane vyznačovala ohromnou súdržnosťou, no na strane druhej bola popretkávaná ťaživými a vyčerpávajúcimi vzťahmi, na ktoré neustále doliehal tieň minulosti.
Dej rozvetvený na dve časové línie svižne skáče z prítomnosti do minulosti, no robí to veľmi šikovne a prehľadne. Informácie sú dávkované postupne a tempo je presne také, aby nestratilo divákovu pozornosť. Ten iba napäto čaká, či hlavný hrdina podľahne svojmu celoživotnému bremenu a zahodí všetko, čo si rokmi poctivo vydrel alebo sa definitívne vymaní z rodinných okov.
Príbeh sa vyznačuje výborným scenárom, ktorý má na svedomí Vanessa Taylor (spoluscenáristka Oscarmi ovenčenej The Shape of Water). Za kameru sa postavila Francúzska Maryse Alberti (Wrestler) a hudbu pekne dopĺňa soundtrack od Hansa Zimmera v spolupráci s Davidom Flemingom. Snímku však rozhodne najviac povyšujú herecké výkony.
Postava Mamaw je vyskladaná skutočne výnimočne a jej tvrdá nátura dokáže do vážnej tematiky prekvapivo priniesť aj veľmi svojský a svieži humor. Nehovoriac o perfektne odvedenej maskérskej práci a o doslovnom vtelení Close do tejto postavy. No a potom tu máme energickú Bev v podaní Amy Adams, ktorá jej veľmi slušne konkuruje. Po celý čas sa stretávame prakticky so samými kvalitnými výkonmi, no tieto dve ženské predstaviteľky snímke jednoznačne vládnu a nominácie na Oscara sú takmer isté.
Americkú elégiu nemožno označiť za film, ktorý by bol vernou kópiou svojej knižnej podoby. Príbeh J.D. Vanca má vo filmovom šate rovinu štandardnej sociálnej drámy, ktorá upriamuje pozornosť najmä na niekoľko generácií jednej disfunkčnej rodiny. Celospoločenský presah témy tu cítiť prakticky iba niekde v pozadí, čo môže jeden divák vnímať ako pozitívum, iný naopak ako ignoráciu základu problému. Howard prakticky stavil na jednoduchšiu cestu a časom overené istoty. Výsledkom je remeselne zvládnutá citlivá dráma s excelentnými ženskými predstaviteľkami, ktorá uspokojí aj širšie publikum.
Na druhej strane kde-tu až okato ťaží z dojemnosti témy. Na návnady v podobe srdcervúcich a vyhrotených scén stavia všetky svoje karty a miestami až chamtivo chniape po divákových emóciách. V týchto momentoch cítiť veľkú túžbu po 34,3 centimetrov vysokej zlatej soške. Napriek tomu si snímka rozhodne nezaslúži takú kritiku, akej sa jej dostalo v zahraničí.
Ron Howard už niekoľkokrát potvrdil svoje kvality, obzvlášť spomínané snímky založené na skutočných udalostiach dokáže zrežírovať bravúrne a so silne realistickým podtónom. Aj v tomto prípade možno s pokojným svedomím prehlásiť, že do jeho zbierky pribudol ďalší film, za ktorý sa vôbec nemusí hanbiť.
Hillbilly Elegy (USA, 2020, 116 min.)
Réžia: Ron Howard. Scenár: J.D. Vance (knižná predloha), Vanessa Taylor. Hrajú: Amy Adams, Glenn Close, Gabriel Basso, Haley Bennett, Freida Pinto, Bo Hopkins, Owen Asztalos, Jesse C. Boyd, Stephen Kunken ...