FALLING

Stále s vyššou periodicitou sa mi stáva, že na filme ocením skôr jednoduchú obyčajnosť života, než nejaké veľkolepé epické akcie, ktoré stoja producentov státisíce dolárov. Intímny pohľad do príbehov konkrétnych ľudí býva často odzbrojujúci. K podobne osobným spovediam možno zaradiť aj režisérsky debut Vigga Mortensena Falling, ktorému napísal scenár a aj si zahral hlavnú postavu.

Viggo Mortensen (pre mňa navždy Aragorn) tvorí vo filmovej novinke ako šesťdesiatnik John Peterson manželský pár s Erikom. Žijú v Los Angeles, kde Erik (v podaní Terryho Chena -známeho zo seriálu Dom z kariet) pracuje v nemocnici a spoločne vychovávajú adoptovanú dcéru Moniku. Príbeh začína v momente, kedy John sťahuje svojho otca z rodnej farmy, kde sám vyrastal, na západ, k sebe domov. John privádza do svojho domu senilného otca, aby si boli bližšie. Willis má Alzheimera a čoraz častejšie mu vypadáva pamäť. Napriek tomu však napätie narastá a jedovaté obvinenia lietajú po dome.

Popretrhávané spomienkové scény z Willisovej mladosti režisér divákom predkladá v zemitejších farbách. Spoločne sledujeme, ako malý John strelí svoju prvú kačku, ako si adoptuje jej mŕtve telo a urobí si z nej „hračku“ alebo ako pomáha mame pripravovať večeru. Sledujeme tiež rozdielnosť životného nastavenia Johnových rodičov, ktorá postupne prerastá do krízy. Manželské nezhody rodičov si John a jeho sestra Sára (Laura Linney) uvedomujú stále viac.

Komplikovaný vzťah medzi otcom a synom je nasvecovaný ďalšími a ďalšími flashbackmi. Silné individuality a tvrdošijné trvanie na vlastnom názore otca a syna od seba fatálne rozdeľuje. Willis, ktorý bol vychovávaný veľmi striktne, sa rovnako zabehnutý vzorec snažil praktizovať aj na svojich deťoch. Niektoré návyky má v sebe natoľko zakorenené, že vôbec nedokáže pochopiť, čo bolo a stále je na nich nevhodné. So synom narážajú na seba aj v politike. John volil Obamu, jeho konzervatívny otec McCainea. Otcove repliky plné nekorektných poznámok k farbe pleti prezidenta či Johnovej sexuálnej orientácii len dokresľujú ich vzájomný nesúlad.

Mortensen v jednom z rozhovorov spomína, že Falling mal rozpracovaný už niekoľko rokov. Vo filme sa dajú vystopovať spomienky na režisérových vlastných rodičov. Aj oni sa rozviedli, keď mal len jedenásť rokov. V priebehu ostatných šiestich rokov prišiel Mortensen o oboch. Práve účasť na pohreboch ho primäla premýšľať o detstve. „Počúval som tu príbehy, ktoré som poznal, ale v rôznych verziách. Rozhodol som sa si ich zapísať, aby som nezabudol. Keď som sa na ne pozrel, vyzerali ako dobrý námet na filmový príbeh.“

Po formálnej stránke Mortensenov režijný debut nie je zásadne inovatívny. Dialógy však pôsobia prirodzene. Hudba takmer úplne absentuje, dominujú ruchy. Mortensen sám seba režíruje podobne minimalisticky ako ostatných hercov na pľaci. Osemdesiatročný Lance Henriksen v úlohe Willisa je mimoriadne presný a bravúrny, precízne sú jeho sršiace a smrtiace repliky, ale aj starecké bradavice na tvári. Mortensen pôvodne vo filme účinkovať nechcel. Zmenil názor až v momente, keď si uvedomil že práve jeho meno zaručí podporu snímky pri celkovej produkcii. Svoju prvú skúsenosť s réžiou zhodnotil presne tak ťažkú, ako si ju predstavoval.

Viggo Mortensen napísal, zrežíroval a uhral citlivú rodinnú drámu s medzigeneračným stretom. Divákovi prezentuje príbeh o zodpovednosti, o láske syna a otca, ale aj o hneve a nepochopení. Viggov John sa svojmu názorovo vyhranenému, homofóbnemu otcovi jednoducho musí odcudziť. Myšlienka filmu sa dá čítať aj ako obraz konfrontácie medzi progresívnymi Kalifornčanmi a konzervatívnymi obyvateľmi stredu Ameriky, typickými Trumpovými podporovateľmi. Hoci sa na Falling dobre pozerá chýba mu moment dlhotrvajúceho zážitku. Škoda, Mortensenov režisérsky štart mohol byť určite odvážnejší.

Falling (Kanada / UK/ Dánsko, 2020, 112 min.)
Réžia: Viggo Mortensen. Scenár: Viggo Mortensen. Hrajú: Viggo Mortensen, Lance Henriksen, Sverrir Gudnason, Laura Linney, Carina Battrick, Hannah Gross, Terry Chen, Ava Kozelj, Gabby Velis, Bracken Burns