MARGRETE - KRÁĽOVNÁ SEVERU

Margrete: Kráľovnú Severu prináša medzi našich divákov a do kín prehliadka severských filmov Scandi. Na dve hodiny sa tak môžete zahĺbiť do neprebádanej histórie dánskeho kráľovského dvora. Jedinečný vhľad do fungovania Kalmárskej únie na rozhraní súkromia a verejného záujmu triezvo i ľudsky podala vo svojom filme dánska herečka a režisérka Charlotte Sieling (Mesteren, 2017). Pod scenár sa podpísala spolu s Jesperom Finkom (Før frosten, 2018) a Mayou Ilsøe (seriály Dedičstvo, Pagten).

Po úspešnom podpise únie v roku 1397 sa Margrete stáva právoplatnou kráľovnou celej Škandinávie. Hoci na tróne sedí jej adoptívny syn Erik, mocensky sa podieľa na vládnutí iba ona. Filmový príbeh začína za reálnych historických okolností. Píše sa rok 1402. Na pozadí Margretinho panovania sa dostáva k slovu šikovne napojená príbehová línia o znovunájdení jej skutočného syna Olafa, ktorého ešte v jeho puberte prehlásili za mŕtveho.

Koprodukčná dánsko-nórsko-švédsko-poľsko-česko-islandská historická dráma pod Sielinginým vedením napreduje pozvoľna, no úderne. Divák má dostatok času oboznámiť sa so základnými historickými faktami, ako-tak zvládať priradenie mien k postavám, vytvoriť si rámec mierového ovzdušia spojenej Škandinávie s cieľom čeliť nepriateľovi. Spojenecké vojská kráľovná plánuje posilniť vojenskou alianciou s Anglickom s tým, že hodlá zasnúbiť Erika s tamojšou princeznou Filipou.

Do zadaných okolností je postupne dosádzaný turbulentný a zároveň vladársky striktne uhládzaný vír nejasností okolo kráľovninho právoplatného nasledovníka. Hromadné scenérie evokujú masovosť dopadu kráľovniných rozhodnutí predovšetkým čo do rozsiahlosti krajiny. Väčšinou sa ale film spolieha na kuloárnu mozaiku dohôd a možných scenárov, ako sa bude krehká spolupráca škandinávskych krajín ďalej vyvíjať. Práve v komornosti rozhovorov plných napätia tkvie sila rozprávania príbehu.

Na diváka intenzívne dopadá dusivá ťažoba Margretinho údelu panovníčky. Jej samotu akcentujú prejavy požadovanej duchaprítomnosti a rozhodnosti pri čisto mužských rokovaniach. Berie si ale na plecia aj obhajobu práva rozumne sa rozhodovať v chúlostivej osobnej rovine.

Trine Dyrholm určite netreba špeciálne predstavovať. Úlohu panovníčky zvláda bravúrne, najmä vďaka ľudskému i neústupčivo racionálnemu rozmeru kráľovnej Margrete. Na konte má podobne stvárnené charaktery a Sielinginmu filmu tak zručne dodáva výnimočnú podmanivosť. Jej herectvo dáva citlivo vyniknúť ostatným kolegom, od cirkevníka Pedera v podaní Sørena Mallinga, cez vzdorovitého Erika (Morten Hee Andersen), zástupcov krajín únie (Thomas W. Gabrielsson, Bjørn Floberg, Magnus Krepper) až po záhadného Olafa (Jakob Oftebro).

V napätí udržuje divák ani nie tak okázalá výpravnosť či akčnosť snímky. Historické okamihy, ako ich poznáme v podobne ladených filmoch, sa v Margretinom prípade sústredia na užší „pracovný stôl“ a samotný zrod volených vládnucích taktík. Príbehu začína pozvoľna dominovať vyšetrovanie a my sme svedkami súdneho procesu, ako sa dopátrať k Olafovej totožnosti. Všadeprítomná hrozba nájazdu nepriateľa a zle načasované dohadovanie zásnub, tlačia kráľovnú Margrete k dôslednému kalkulovaniu, pričom v pozadí drieme jej osobne najväčšia dilema – vedieť nasmerovať svoje srdce a prirodzený materský cit k tej správnej osobe.

V psychologickom obnažovaní vypätej atmosféry vynikajú úsporné, no jednoznačné, vyjadrenia zo všetkých zaangažovaných strán. Každá z nich neochvejne sleduje osobný či krajinný profit. Divák pozorne identifikuje jednotlivé postavy, čo je nevyhnutné pre dialógové pasáže, aby správne vyhodnotil koho úmysly majú aký dôvod a prečo sa kráľovnin postoj v týchto súvislostiach dostáva do nasledujúcej polohy. Kriminálny nádych pretavuje žánrová škatuľka na ponuré brodenie sa rozsiahlou krajinou vo všadeprítomnej neistote a strachu. Práve škandinávska zemepisná nedoziernosť odbremeňuje jednotlivca a ticho prírody mlčky pohlcuje jeho potláčanú obnaženosť.

Charlotte Sieling svojou rozvážnou réžiou ticho predostiera intimitu Margretinej vlády. Za úderných tónov Jona Ekstranda sa takmer imperatívna láskavosť hlavnej postavy odvažuje zvládať svoje postavenie čo najschodnejšie s myslením opačného pohlavia. Výlet na lov či povinná veselica – vo všetkom si je vedomá potreby byť neustále v strehu, predvídať sled udalostí. S ľahkou eleganciou preplávať množstvom služobníctva a s gráciou akceptovať nekonečné každodenné vzhľadové úpravy.

Režisérka si vybrala úžasnú Trine Dyrholm. Živočíšnu v Srdcovej kráľovnej, spontánnu v Nico, 1988, či skormútenú v Komúne. Herečka takéhoto kalibru už sotva stúpne mimo. V kvalitnom scenári, nenáhlivej minutáži a pokornom dávkovaní neokázalej, no citlivo rázovitej výpravnosti sa zorientovaný divák nestratí. Obohatí si svoju filmografiu o cenný a dôstojný klenot škandinávskej kinematografie. O aktuálnu snímku Margrete – kráľovná severu s krásnou dialógovou exploratívnosťou, duniacim Ekstrandom v pozadí a ústrednou predstaviteľkou plnou diplomacie, dobrosrdečnosti a bystrého rozumu.

Margrete den første (Dánsko / Švédsko / Nórsko / Island / Česko / Poľsko, 2021, 120 min.)
Réžia: Charlotte Sieling. Scenár: Jesper Fink, Maya Ilsøe, Charlotte Sieling. Hrajú: Trine Dyrholm, Søren Malling, Morten Hee Andersen, Jakob Oftebro, Bjørn Floberg, Magnus Krepper, Thomas W. Gabrielsson, Agnes Westerlund Rase, Simon J. Berger, Linus James Nilsson ...