OCEĽOVÉ DÁMY

Hrdinkou snímky Oceľové dámy je sedemdesiatpäťročná Inkeri, ktorá po hádke ovalí svojho manžela panvicou po hlave. Pred tým, ako ide svojho Tapia pochovať do jamy, zavolá na pomoc sestry. Najmladšia Sylvi si temer nevšimne ležiace telo uprostred rozbitej malinovej marmelády, a s jednoduchosťou sebe vlastnou sa skôr obáva, či nemá Inkeri náhodou rakovinu... Raili si naopak za právnickú pomoc pri obhajobe zločinu vlastnej sestry pýta nekresťanské peniaze.

Sestry v rokoch sa vydávajú na výlet. Na výlet do minulosti. Všeličo si cestou povedia, všeličo pekné ale aj škaredé. Hádajú sa, uťahujú si zo seba, spomínajú. Sestra právnička si napríklad veľmi užíva, keď popisuje, čo všetko sa môže Inkeri vo väzení prihodiť. Sylvi sa len potuteľne usmieva a teší na plánované prekvapenie – oslavu Inkerinej 75-ky. Vpredu za volantom sa zúfalá Inkeri snaží pochopiť, čo sa jej to vlastne so životom stalo. Prečo sa vzdala svojej feministickej „kariéry“, prečo nedoštudovala, prečo nedopísala román, kde ostali jej túžby a ideály, prečo má manžela, ktorý si ju neváži, prečo je nešťastná... Raili jej však kontruje: „A nie je dôležitejšie to, čo bude s tebou v budúcnosti?

Spoločne sa zastavia v škole, kde Inkeri kedysi študovala a tiež v kostole, kde sa vydávala. Ako Thelma a Louisea z filmu Ridleyho Scotta prespia v hoteli, kde pijú, tancujú a koketujú s mladým stopárom. Nakoniec zablúdia až k rodičovskému domu... Je sympatické sledovať všetky tie drobné zastavenia, ktoré Inkeri pomáhajú odhaľovať jej zabudnutý svet a ktoré jej postupne dodávajú sebavedomie.

„Oceľové dámy sú o živote, o životných voľbách, o rozhodujúcich okolnostiach, o únikoch pred zodpovednosťou, ale tiež o hľadaní seba samého a svojho vlastného hlasu. Film tiež hovorí o dôležitosti konkrétneho momentu,“ popisuje svoj film režisérka Pamela Tola. „Chcela som zobraziť starších aktívnych ľudí.“

Štyridsaťročná režisérka dúfa, že film sa divákov dotkne a Inkerin príbeh im prinesie nádej. Tola má za sebou aj početnú hereckú filmovú kariéru. Svojím druhým celovečerným filmom chce povzbudiť najmä diváčky, že život nekončí v šesťdesiatke. Sedemdesiatštyriročná Leena Uotila s nenápadným účesom a prirodzenými vráskami v úlohe Inkeri je skvelá. Veľa toho nenarozpráva. Dôraz kladie skôr na mimiku, chôdzu a gestá. Zo všetkých troch sestier je najmenej štylizovaná.

Snímka Oceľové dámy je melancholicko-humornou road-movie, ktorá na plátne tematizuje bolestivé otázky s poriadnou dávkou guráže. Hoci v závere mierne dochádza filmu dych (napríklad rozhovor s vnučkou na schodoch), autentickosť hlavných protagonistiek je podmanivá, ako aj mnoho vtipných momentov (stretnutie s prvou Inkerinou láskou, profesia stopára, oslava s nórskou dychovkou). Univerzálnosť témy staroby v ženskom šate oslovuje. Pretože „Manžela chce zabiť každá“ a „Nikdy nie je príliš neskoro začať odznovu“.

Teräsleidit (Fínsko, 2020, 105 min.)
Réžia: Pamela Tola. Scenár: Aleksi Bardy, Pamela Tola. Hrajú: Leena Uotila, Saara Pakkasvirta, Seela Sella, Heikki Nousiainen, Pirjo Lonka, Jani Volanen, Linnea Skog, Mio Tola ...