ŠŤASTNÝ ČLOVEK

Čo vlastne znamená byť ženou? Je to mať deti? Manžela? Ženské pohlavie uvedené v rodnom liste či cestovnom pase? Marvin toto všetko má. A predsa ženou nie je. Dokumentárny film Šťastný človek z blízka mapuje tranzíciu muža, ktorý sa narodil a väčšinu doterajšieho života prežil v ženskom tele. Nie je však zďaleka len príbehom jeho samotného. Ako sa s jeho premenou vyrovnáva partner, deti, rodičia či širšie okolie? A dokáže ho prijať samotný divák?

Film Sone Gyárfáš Lutherovej mal slovenskú premiéru na nedávnom 18. ročníku MFF Cinematik. Aktuálne ho už môžete nájsť aj v programe vybraných kín po celom Slovensku. Svojej stigmatizovanej téme, ale aj zaujímavým a v mnohom obdivuhodným protagonistom robí tú najlepšiu službu, hoci aj divákovi všetky zvedavé otázky nezodpovie.

Ivan vyštudoval medicínu v Bratislave, no už roky žije a pôsobí ako psychiater vo Švédsku. Má rodinu s dvoma malými deťmi, dom, psa a na prvý pohľad celkom bežný a pokojný život. V skutočnosti sa však v jeho domácnosti odohráva zásadná a náročná zmena, ktorú by asi len tak hocikto neustál. Ivanova manželka a matka jeho detí, s ktorou tvorí pár už viac než 10 rokov, totiž práve nastupuje cestu tranzície, čiže zmeny pohlavia a rodovej identity.

Ako muž si necháva hovoriť Marvin a čoskoro ho čaká mastektómia aj hormonálna liečba. Jeho pocity, myšlienky, túžby aj obavy počas tohto transformatívneho obdobia detailne zachytávala kamera režisérky a antropologičky Sone G. Lutherovej. Nie však kdesi v štúdiu pri naaranžovaných schôdzkach, ale priamo v Marvinovom prirodzenom prostredí. Tým najsilnejším a pre diváka hádam aj najprínosnejším je totiž práve skúsenosť, ako táto zmena zapadá do bežnej každodennosti rodinného a pracovného života.

Hoci má Marvin to šťastie môcť žiť v liberálnej krajine s otvorenou spoločnosťou a akceptujúcimi priateľmi, nie je to, samozrejme, vôbec jednoduché. Film neobchádza jeho komplikovaný vzťah s matkou, ktorá zmenu odmieta, pochybnosti a obavy, ktoré trápia jeho samotného, ale ani neľahkú otázku, čo tranzícia urobí s jeho manželstvom. Ivan neprestáva byť Marvinovi oporou a racionálne konštatuje, že nespravil nič, kvôli čomu by ho mohol prestať mať rád. Jedným dychom však úprimne dodáva, že nevie, čo prinesie budúcnosť, až bude Marvinova zmena úplná.

Režisérka vo filme skvelo zachytila práve zlomový okamih konca niečoho starého a začiatku niečoho celkom nového a nepoznaného. Veľkú zmenu, sprevádzanú neistotou, ktorá sa cez sympatickú mladú rodinu s inak idylickými vzťahmi valí ako plazivá lavína s potenciálom zrovnať všetko so zemou. Obdivuhodná dôstojnosť, zrelosť a maximálny vzájomný rešpekt, ktoré medzi manželmi fungujú, však dávajú nádej, že Ivan a Marvin to tak či onak ustoja.

Pre Soňu G. Lutherovú nie je téma transrodovosti žiadnou novinkou. Ako antropologička v minulosti pracovala napríklad aj na výskume o transrodových deťoch pre organizáciu TransFúzia. Marvina a Ivana však spoznala najskôr osobne, ako priateľov, a to dokonca dávno pred Marvinovým coming-outom. Hádam aj preto vo filme dáva oveľa väčší priestor osobnému rozmeru ich príbehu než problematike transrodovosti ako takej. Napokon, ako aj autorka uvádza v rozhovoroch, film nemá ambície presviedčať ani poúčať „neveriacich Tomášov”, tobôž nie homofóbnych hejterov.

Divákovi možno však bude predsa len v naratíve tu a tam čosi chýbať. Film, napríklad, nejde do žiadnych bližších detailov o tom, kedy a ako Marvin dospel k poznaniu, že je mužom. Celkom obchádza tému intimity medzi manželmi či sexuality samotného Marvina (čo je v konečnom zámere aj správna cesta). A hoci sa vo filme objavujú ich deti, len veľmi málo sa dozvieme o tom, ako na zmenu jedného z rodičov reagujú a čo si o nej myslia.

Nie je, samozrejme, ťažké pochopiť, prečo sa týmto témam film vyhýba. Jeho protagonisti, ktorí už tak zo seba dávajú neskutočne veľa, majú na to plné právo, hoci to aj znamená, že zostanú mnohé z otázok divákov nezodpovedané. Pre koncept a celkový odkaz filmu je to však takto hádam aj najlepšie. Žiadne polemiky a špekulácie, presviedčanie a vysvetľovanie. Sme svedkami jednoznačnej, pevne danej situácie a našou jedinou úlohou (aj právom) je vysporiadať sa s ňou sami pre seba.

Tým najlepším na celom filme je však rozhodne jeho odzbrojujúco pozitívna energia a posolstvo. Aj bez naivity a prikrášľovania, nadľahčovania či falošného optimizmu je Šťastný človek presvedčivým svedectvom o tom, že rešpekt, láska, tolerancia, porozumenie a obyčajné ľudské rozhodnutie nerobiť si vzájomne životy ťažšími, keď si môžeme byť oporou, dokážu prekonať naozaj všetko.

Šťastný človek (SR/ČR, 2023, 81 min.)
Réžia: Soňa G. Lutherová. Scenár: Soňa G. Lutherová. Kamera: Noro Hudec. Strih: Peter Harum. Hudba: Matej Gyarfás. Hrajú: Marvin Horvat, Ivan Horvat

Kde film môžete vidieť:

24.9. Cinemax Bory, Bratislava
24.9. Kino Mladosť, Bratislava
25.9. Cinemax Bory, Bratislava
25.9. Kino Mladosť, Bratislava
25.9. Kino Úsmev, Košice
25.9. FK Ilúzia pri kine Kultúra, Ružomberok
26.9. Cinemax Bory, Bratislava
26.9. Kino Lúky, Bratislava
26.9. Kino Centrum, Michalovce
26.9. FK Ivana Chalupeckého pri kine Úsmev, Levoča
26.9. FK KMC pri kine Mier, Spišská Nová Ves
26.9. FK pri kine Nova, Sereď
26.9. FK Naoko pri kine Hviezda, Trnava
26.9. FK Stanica - Záriečie, Žilina
27.9. Cinemax Bory, Bratislava
27.9. FK pri kine Mier, Nové Zámky
27.9. FK K4 pri kine Mier, Modra
27.9. Kinoklub Fajn, Humenné
27.9. Kino Inak, Bratislava
27.9. Artkino Metro, Trenčín
28.9. FK v Múzeu SNP, Banská Bystrica
29.9. FK pri kine Danubius, Štúrovo
3.10. FK Oko pri kine Akademik, Banská Štiavnica
4.10. Kino Nostalgia, Bratislava
4.10. FK Otáznik pri kine Junior, Levice
5.10. Pezinský filmový klub DK, Pezinok
7.10. Kino Lumiere SNG, Bratislava
10.10. Kinoklub Tatra, Nitra
11.10. FK Iskra, Kežmarok
26.10. Kino Tatra, Stará Ľubovňa
28.10. FK pri kine Kultúra, Námestovo