ZABIJAK

David Fincher je jednou z najrešpektovanejších osobností režisérskeho sveta. Takisto ide o výrazne autorského tvorcu často bojujúceho so štúdiovým systémom. Jeho exil na Netflixe sa tak dá pochopiť. Neobmedzené rozpočty, voľná ruka a minimálna kreatívna kontrola sú silnou motiváciou. Jeho predchádzajúci počin Mank ale ukázal, že aj tie najkreatívnejšie duše potrebujú nad sebou tvrdú ruku producenta.

Vo svojom najnovšom počine sa opäť spojil so scenáristom Andrew Kevinom Walkerom. Práve s ním pred takmer tridsiatimi rokmi upiekol svoju lahôdku Se7en. Predlohu im tentoraz poskytol francúzsky komiks dua Alexis Nolent /Luc Jacamon. Očakávania divákov boli teda na maxime. Rovno v úvode prezradím, že mnoho z nich ostane rozčarovaných.

Bezmenný zabijak (Michael Fassbender) zlyhá pri svojej objednávke a omylom zastrelí nevinného človeka. Tento prešľap má dopad aj na jeho blízkych. Nadišiel čas na pomstu.

Zabijak má veľmi jednoduchý až primitívny príbeh. Staré pravidlo však hovorí, že nie je dôležité “čo”, ale “ako”. Za podobný priamočiary sled udalostí by sa nemusela hanbiť žiadna novodobá Seagalovka, no na režisérskej stoličke tu sedel majster. A ten sa rozhodol svojich fanúšikov trochu potrápiť. Trochu to pripomína projekty ako Drive od Refna, Skrat od Soderbergha alebo Hannu od Wrighta. Aj tu sa osobití režiséri pokúsili béčkový (až céčkový) námet zabaliť do artového hávu.

Fincherov nový počin teda vôbec nie divácky prívetivý kúsok. Zvolené tempo je až meditatívne pomalé. Sústredí sa tu viac na atmosféru a filozofický voiceover hlavnej postavy. Miestami to pripomína až Terrenca Malicka. Klasický naratív je nahradený rozprávaním v kapitolách, takže každý jeden segment pôsobí ako uzavretý celok s miernym cliffhangerom. Možno to z popisu pôsobí ako seriálová dramaturgia, no ja nemám problém to prirovnať to až k počítačovej hre. Postupne sa tu prechádza levelmi až k najvyššej úrovni.

A aj tak vie vyčarovať Fincher nesmierne napätie. To je budované formou Hitchcockovej bomby pod sedadlom. Všetci vieme, že osudový výstrel padne, no nevieme kedy a za akých okolností. Počas takmer dvojhodinovej dĺžky už tento princíp môže pôsobiť repetitívne, no Fincher má jednu obrovskú výhodu na udržanie pozornosti. A tým je jeho úžasné perfekcionistické remeslo.

Každý jeden záber má správnu atmosféru a v kombinácii so strihom a zvukom (tie sú na hranici dokonalosti) sa vytvárajú strhujúce pasáže skladajúce pôsobivú výslednú mozaiku. Najvýraznejšie to je v lahôdkovej úvodnej kapitole, ktorá bude takisto pôsobiť ako sito na divákov. Buď sa na tento prístup naladíte, alebo sa pripravte na utrpenie. Tu sa bude obecenstvo rozdeľovať.

K unikátnemu vyzneniu diela samozrejme prispiva aj sústredený minimalistický výkon Michaela Fassbendera. Ten takmer nezlezie z obrazovky a jeho mlčanlivý zabijak sa môže smelo rovnať s tým najvýraznejším, čo v tomto žánri vzniklo. A kvalitného tam nie je málo. Najviac spomienok sa však vynorí na Delonovho Samuraja od Jean-Pierre Melvilla. Čo nie je náhoda, pretože ide o otvorenú poctu tejto legende (podobne ako v omnoho akčnejšom prípade Johna Woo s jeho rovnomennou klasikou).

Po vzore Manka alebo Zodiaca tu Fincher cituje staré filmárske postupy, no dokáže ich efektne modernizovať a držať sa štandardov modernej kinematografie. Čo najviac vynikne pri fantastickej bitke s jedným zo záporákov. Mimochodom jedinej akčnej sekvencii filmu. Tá je svižná, nekompromisná a napínavá akoby ste po prečítaní zápletky čakali aj od zvyšku filmu.

A teraz sa vráťme k tomu, že prečo Zabijak mnohým divákom nesadne. Viac než o satisfakciu sledovateľa ide Fincherovi o vlastné uspokojenie. Nie je žiadnych pochýb, že výsledok je do bodky taký ako chcel. No chýba mu vonkajší kontakt. Prílišná emotívna odťažitosť, pomalé tempo a nedostatok zvratov nie sú práve veci, na ktoré sa vie obecenstvo jednoducho naladiť. Navyše ak hraničia s autorskou masturbáciou.

Čo opäť dokazuje, že aj tí najväčší machri potrebujú aspoň nejaký kreatívny dohľad. Viem si predstaviť, že po správnom pripomienkovaní (najmä scenára) mohlo ísť o ďalší nezabudnuteľný a populárny kúsok ako v prípade predchádzajúcich Fincherovych zárezov. Ďalšie Se7en, Fight club, The Social Network ani Gone girl sa teda nekonajú.

Zabijak je nesmierne precízny, no rovnako tak aj veľmi náročný zážitok. Môžete ho študovať frame po frame a budete žasnúť. Niečo tak premakané sa len tak nevidí. Preto je škoda, že Fincher trochu zabúda, že filmy pozerajú okrem cinefilov aj bežní smrteľníci. A tým sa veľa rozkoše v tomto prípade nedostane. Od výsledného hodnotenia tak možno mnoho z vás bude odpočítávat viac než obvykle. No vidieť by ste to mali všetci. Ide o krásnu ukážku filmového umenia, ktorá sa možno náročne sleduje, ale o to intenzívnejšie doznieva.

P.S. Podobné filmy, by kedysi boli súčasťou kvalitnej kino distribúcie, dnes sa stávajú vizuálne nie ideálnym zážitkom v domácom televíznom prostredí.

The Killer (USA, 2023, 118 min.)
Réžia: David Fincher. Scenár: Alexis Nolent, Luc Jacamon, Andrew Kevin Walker. Hrajú: Michael Fassbender, Tilda Swinton, Charles Parnell, Arliss Howard, Kerry O'Malley, Sophie Charlotte, Emiliano Pernía, Gabriel Polanco, Sala Baker ...