SNEŽNÉ BRATSTVO

V roku 1972 došlo k leteckej havárii. V Andách sa zrútilo lietadlo s rugbyovým teamom Uruguaja. Niekoľko pasažierov umrelo okamžite, no preživších čakal dlhý boj o svoj život. A bol to tvrdý boj, kde sa stroskotanci súperili nielen so zimou ale aj svojou ľudskosťou.

Staré pravidlo hovorí, že najlepšie príbehy píše sám život. A v tomto prípade je to bohužiaľ pravda. Tragédia letu bola sfilmovaná už niekoľkokrát. Najslávnejšia verzia pod názvom Prežiť (Alive) pochádza z roku 1993. Kvalitatívne nešlo o žiadnu veľkú bombu, no sila skutočných udalostí zapríčinila, že film dostatočne rezonoval. A priblížil tragédiu širšej verejnosti. Preto sa v recenzii nebudem vyhýbať spoilerom. Ak teda neviete, čo sa udialo, ďalej nečítajte a rovno si film pustite. Stojí rozhodne za to.

Snežné bratstvo patrí medzi to najlepšie, čo nám Netflix za posledných pár rokov ponúkol. J.A. Bayona (Sirotinec, Jurský svet: Zánik ríše) sa do podobného žánru nepúšťa prvýkrát. Už v Nič nás nerozdelí ukázal, že dokáže vystrúhať prvotriedny survival, kde funguje napätie, atmosféra aj emócie.

V jeho aktuálnom kúsku sa toho takisto všetkého dočkáme. Akurát na poli príbehu, ktorý je ešte viac krutý a (nielen vďaka prostrediu) mrazivý. Jeho hrdinom sú pod nohy hádzané polená, ktoré by málokto z nás rozdýchal. A je chvályhodné, že sú spracované citlivo, bez prvoplánovej snahy šokovať.

Snežné bratstvo mohlo pokojne skončiť ako sentimentálny gýč alebo psychicky neprístupný teror. Bayona našťastie dokázal nájsť balanc divácky atraktívneho, no zároveň nepríjemného zážitku. A vo vrcholných scénach je to skutočne sila.

Kanibalistické praktiky sú strašidelné a uťahujú skrutky už tak hustej atmosféry na maximum. Katastrofy prichádzajú náhle a bez očakávania. Väčšinou sú snímané v úzkych záberoch, čo podporuje klaustrofobickú a bezvýchodnú náladu. V kontraste k tomu výborné fungujú veľké celky zasadzujúce tragický príbeh do nádhernej prírody. Tá aj napriek svojej veľkosti pôsobí rovnako klaustrofobicky ako vrak lietadla.

Po remeselnej stránke ide o špičkovú prácu. Veľkú časť pôsobivosti má na starosti zvuk. Správny sound design je občas strašidelnejší než obrazové nebezpečie. Akurát Michael Giacchino (The Batman, Star Trek) mohol hrať menej na slzné kanáliky. Strih podporuje sugestívnosť rozprávania a trikovo ide takisto o viac než obstojnú záležitosť. Hlavne ústredná havária je ukážkou profesionality celého štábu. Možno nie je tak pôsobivá ako tématicky podobné scény v Stroskotancovi alebo Lete č. 93, no v nej neleží jadro príbehu.

Film je najsilnejší v riešení dilem a prekračovaní morálky. Keď ide o holý život, tak sa strácajú všetky zábrany, kresťanská výchova aj ľudskosť. Mnoho z divákov si položí otázku ako by v rovnakej situácii reagovalo. Bezvýchodnosť situácie je hmatateľná. Každé malé víťazstvo je nasledované krutou odplatou osudu. Záver je tak v tejto podobe silno katarzný a epilóg vie takisto klásť správne otázky.

Bohužiaľ aj napriek tomu nie je Snežné bratstvo bez chyby. Niekedy po hodine začínajú vystrkovať rožky klasické neduhy Netflixovskej tvorby. A tými sú už tradične prepálená stopáž a nesústredená dramaturgia. Vyše 140 minút je pre podobný príbeh príliš.

Aj napriek skvelému remeslu začne atmosféra rednúť a my si už nejako zvykneme na danú situáciu. Práca s postavami je aj napriek kvalitným hercom trochu problematická. Je ich veľa a nemajú šancu vyniknúť. Väčšina z nich tak splýva, čo otupuje emotívne ostne. Mnoho z týchto problémov by vyriešilo kino, kde predsa len nemáme kam utiecť.

Samozrejme platí, že čím menej z deja viete, tým viac chytí pod krkom. Ja som bol v nevýhode, že som všetky zvraty aj vyústenie poznal. Možno preto sa mi pýtalo trochu svižnejšie tempo rozprávania.

Vo výsledku ale ide stále o lepší film než je verzia Franka Marshalla (Arachnophobia, Kongo) s Ethanom Hawkom v hlavnej úlohe z roku 1993. Ide sa viac na dreň, jednotlivé situácie sú predané vyhrotenejšie a tým pádom divácky intenzívnejšie.

Snežné bratstvo je strhujúci survival podľa mrazivého skutočného príbehu. Nespolieha sa iba na silu zobrazovaných udalostí, ale vie im dať aj patričný (veľko)filmový tvar. Vie byť akurát psychologicky ako filozofický. Komorný aj výpravný. Napínavý aj emotívny. Preto je škoda, že nie je úplne dokonalý. V budúcnosti sa určite dočkáme ďalšej verzie, ktorá snáď tieto neduhy bude eliminovať. Dovtedy sa budeme musieť uspokojiť s týmto silno napriemerným kúskom.

La sociedad de la nieve (Španielko / Čile / Uruguay / USA, 2023, 144 min.)
Réžia: J.A. Bayona. Scenár: J.A. Bayona, Bernat Vilaplana, Jaime Marques, Nicolás Casariego, Pablo Vierci (román). Hrajú: Enzo Vogrincic, Agustín Pardella, Matías Recalt, Esteban Bigliardi, Diego Vegezzi, Fernando Contingiani, Esteban Kukuriczka, Francisco Romero, Rafael Federman ...