SPIACI ÚČET

Najnovšia dráma Miloslava Luthera (Krok do tmy, Tango s komármi) sa zaoberá zaujímavou ideou a čo azda mnohí diváci nečakajú, odohrá sa v dvoch odlišných storočiach. Paralelne budeme sledovať súčasnú drámu partnerov, ktorí pátrajú po stopách svojich predkov a odkrývajú nielen zahalené tajomstvo, ale možno aj lukratívne dedičstvo. Aby sme dokázali pochopiť, čo sa stalo, budeme skákať aj do obdobia počas druhej svetovej vojny, kedy sa všetko začalo dávať dokopy a skladať.

Súčasné obdobie zobrazuje pretĺkanie sa mladého páru: ona má džob v rádiu, on sa snaží učiť, ale keďže z tej profesie nevyžije, berie si aj rôzne fušky typu sťahovanie. Smola sa im lepí na päty, nedokážu si zarobiť na väčší byt a sen o dieťatku sa skôr vzďaluje. Keď sa dostanú do úzkych, rozhodnú sa predať starý obraz, čo im visí na stene – a vtedy sa začína odhaľovanie mozaiky. Hoci rodičia nie sú veľmi naklonení tomu, že sa niekto hrabe v minulosti, proti predaju obrazu úplne neprotestujú (má pre nich vôbec cenu?)...

A kde leží kľúč k mystériu súčasnosti? No predsa 80 rokov v minulosti, kam začneme čoraz častejšie skákať a sledovať paralelnú líniu vznikajúcej romance dvoch mladých ľudí. Lenže do diania sa začnú pliesť susedia a židovská otázka, nadbiehajúci nemecký dôstojník a viacerým je jasné, že toto nedopadne dobre. A netreba zabúdať, že niečo zásadne sa musí v minulosti odohrať, čo bude späté s obrazom i odkazom v obáločke...

Kým sa vo filme dozvieme, čo a kde je vlastne titulný „spiaci účet“, ubehnú takmer tri štvrtiny, čo je dobre. Toľko vám bude trvať, kým si asi poskladáte všetky tie nitky, možnosti a tipy. Súčasná línia ponúka najprv pohľad na pekne rozbitý vzťah mladých ľudí, ktorých obraz a pletky okolo neho budú riadne skúšať. Vzniká tu priestor takmer na detektívnu líniu a vytváranie slepých ciest: má obraz cenu? Dá sa predať? Čo ak by sa stratil alebo ho niekto ukradol? Žiaľ, okrem dobrých postupov tu prídu aj lacné triky, ktoré sice dodajú filmu napätie, ale v konečnom zúčtovaní vyjdu skôr úsmevne.

To paralelná línia v Bratislave vojnových rokov sa snaží presvedčiť solídnou dobou výpravou a spriada mix mladých postáv, ktoré si hľadajú cestu k sebe. Napätie vyplývajúce z vtedajšej doby je miešané so vzťahmi susedov, spolupracovníkov a vo vzduchu visí neistota zo židovskej otázky. Zaujímavý pohľad na arizáciu, silu a prítomnosť vojny a lámanie charakterov viacerých postáv. Ale idylka netrvá dlho, takže prítomnosť nemeckých dôstojníkov začne miešať karty a životy... Pohľad na dobové pomery nie je márny, nájdu sa tu aj silné scény, hoci kľúčová nie je úplne presvedčivo natočená. Podvedome ju čakáte, príde a...

To je vlastne spoločný menovateľ oboch línií. Dejú sa v nich očakávané veci, ktoré prídu buď neskoro alebo sú aj nevýrazné. A hneď po nich sa môžu objaviť dobré momenty, drobné dilemy či lepšie vykreslené časti. To svedčí o nie príliš vyrovnanom celku – hoci sa mi celkom pozdáva dobrý režisérsky štýl, je na ňom cítiť občas staromódny prístup. Pred 22 rokmi sa mi síce páčil Útek do Budína, za ten čas sme sa ďaleko nepohli. Kým sme držaní v nevedomosti a určitom napätí, film funguje. Keď sa dostane ďalej, už nie je presvedčivý ako v predchádzajúcej fáze. To neznamená, že si ešte na záver nešetrí nejaké dilemy, ale...

Súčasná línia láka na väčšie mená starších hereckých protagonistov (František Kovár, Iva Janžurová), k nim pridá mladšiu dvojicu: Richard Autner hrá svojsky, akoby mala jeho postava časť osudu na háku, inokedy sa prejavuje nečakane výrazne. Dominika Morávková-Zeleníková má viac vrstevnatú postavu, pri ktorej ani netušíte, či ešte vzťahu verí alebo už z neho cúva – táto ambivalencia je kvalitne podaná. Milo prekvapí aj Vladimír Polívka, ktorý vybočuje z rámca bežných českých komédií.

Ale najlepšie herecké výkony dodáva nečakane dvojica v 40. rokoch 20. storočia. Veronika Meszárošová je absolútne neopozeraná tvár a milé prekvapenie celého filmu (po Anežke Petrovej z Vojny policajtov, ktorá sa tiež mihne, ďalšia nová nádej slovenského filmu) a David Uzsák (ktorého poznám skôr zo SND) podáva tiež veľmi solídny výkon. Spolu im to dobre ladí, roly im veríte a radosť vidieť ich v spoločných scénach.

Spiaci účet ma dokázal držať zväčša v napätí. Nie je natočený márne, hoci sa dnes nosia predsa iné postupy. Odkrývanie tajomstva, vrstvenie dilem, prelínanie línií, veľa veci zabralo. Nie všetko sa vyjasní (čo je skôr plus), čosi by sa dalo zostrihať a určité fázy sú sčasti predvídateľné. Ale celkovo určite pozerateľné a ďalší nadpriemerný domáci titul.

Spiaci účet (SR, 2024, 110 min.)
Réžia: Miloslav Luther. Scenár: Miloslav Luther. Hrajú: Richard Autner, Dominika Morávková, Vladimír Polívka, František Kovár, Iva Janžurová, Anna Maľová, Dávid Uzsák ...

Podcastová recenzia od 25:53