SÚPERI

Luca Guadagnino (Daj mi tvoje meno) sa nám v poslednom období pekne odviazal. Svedčí o tom duo filmov, ktoré pripravil pre Amazon-MGM. Pred rokom a pol „kanibalská romanca“ Bones and All, teraz Súperi. Je zaujímavé sledovať ako dokázal vytiahnuť parádne herecké výkony z oboch predstaviteľov Duny: zatiaľ čo minule mu exceloval Timothée Chalamet, teraz sa zameral na Zendayu, ktorá neuveriteľne ťahá film; niektorí americkí kolegovia jej už predpovedajú aj herecké nominácie (Glóbus, Oscar, SAG, uvidíme).

Súperi určite nie sú bežná romantická dráma, hoci majú výborne pripravený milostný trojuholník. Vo väčšej miere sa sústredia na samotný aspekt rivality, ktorý rozvíja v oboch sférach. Tie sú neuveriteľné prepojené a posilňujú fungovanie trojice naprieč obdobím 13 rokov. Film síce začína v auguste 2019, kedy sledujeme finále na jednom ATP Challenger turnaji, ale veľmi rýchlo skáče do iných rokov a celá story začína, keď sa protagonisti stretávajú po prvý raz.

Najprv pozorujeme manželský pár Arta a Tashi v miernej kríze – Artovi sa nedarí, darmo má na konte šesť grandslamov, pár týždňov pred US Open sa nedokáže nakopnúť a práve ten mu chýba do zbierky. Preto má Tashi nápad, že ho prihlási na menší turnaj, kde by nadobudol sebavedomie, sfúkol pár hráčov a na víťaznej vlne nabehol na americký grandslam. Znie to výborne, v pavúku sa mu darí, no vo finále čaká starý známy... Patrick Zweig!

Práve séria flashbackov nám prezradí, že Art a Patrick sú vlastne kamoši od detstva, kedysi vyhrali štvorhru, ale v jednom momente sa skrátka zabuchli do tej istej ženy! A obaja po nej túžili natoľko, že nielen vložili jej meno do istého zápasu, ale jej (ne)prítomnosť ich začala výrazne ovplyvňovať. Roky plynú, kamarátstvo i milostné vzťahy pokročili, no existencia trojuholníka ostáva. Tým, že vieme, že Art a Tashi sa raz zoberú (a majú aj spolu dcéru), niektoré body vopred vytušíme – ale aj tak sa k nim treba dostať.

Roztrieštené rozprávanie, ktoré skáče až do roka 2006 (a potom späť do 2019) môže byť málinko mätúce, no je vlastne perfektne využité a stačí iba sledovať detaily: kto je starší/mladší, ako sa oblieka či kde pôsobí (tridsiatnici asi nebudú na internátnej izbe). Lenže Guadagnino vyšperkuje flashbacky v dvoch smeroch: už to, že si raz dovolí flashback vo flashbacku (pri slabšej pozornosti sa vám zatočí hlava) a neskôr odhalíte aj trik, že celý finálový zápas na ATP Challengeri vlastne reflektuje dianie celých 13 rokov. Áno, to ako niekto získava body alebo celé sety, je vlastne vyústenie ostatných scén a udalostí. Je to brilantný nápad, ktorý vás prirodzene dostane do očakávaných bodov (zhoda v hrách), aj menej bežných.

Životný príbeh trojice postáv nie je ľahký, ani ich súžitia. Ťažké povahy sú najlepšie ukázané na postave Tashi, ktorá sa snaží ukočírovať vlastný život, aj iných. Je to sonda do života ženy, ktorá sa hľadá a robí razantné rozhodnutia na počkanie. Zendaya podáva najlepší doterajší výkon, je vynikajúca. Na jej postave fakt vidieť a cítiť femme fatale, do ktorej sa zamilujete a nedá sa vypustiť z hlavy. Z dvoch junákov Pat-Art je ťažké si vybrať, niekto bude držať palce asi Artovi, ktorý nemá všetko vo svojich rukách, ale bojuje.

Najlepším aspektom filmu je rivalita. Ako bojujú o srdce jednej ženy, ako víťazia či prehrávajú na kurte, ako sa kto posunie vo svojom živote. Tie scény na hotelovej izbe i kurtoch sú mimoriadne intenzívne, Luca si stráži hercov a ich výkony. Máloktorý film vlastne popisuje atribút bojovnosti takto silno a presvedčivo...

K tomu patria aj skvelé zábery na tenisové zápasy, kedy sa kamera preháňa po všetkých možných častiach kurtov alebo vzdiali na vtáčiu perspektívu či nebodaj skúša efekty ako že je nalepená na loptičke. Nápady sú pritom servírované postupne a vydržia až do finálnych minút, kde ešte viac gradujú. Prídu spomaľovačky (nie každý ich ocení vo vyššej miere, ale sú výborné), aj neuveriteľný finiš a... film skrátka parádne graduje.

Do toho hrá hudba neuveriteľnej dvojice Trent Reznor a Atticus Ross, ktorí využili nečakaný žáner, no práve razantný podmaz vás dostane. Nehovoriac o tom, že Guadagnino ho schválne hrá až keď sa niečo dramatické udeje alebo si pýta kus zápasu. Neuveriteľný soundtrack, ktorý sa sem hodí a posúva celý film ešte ďalej.

Je ťažké popísať niektoré prvky bez prezrádzania, lebo chcem, aby ste si ich vychutnali sami v kinosále ako ja pri prvom pozretí. Keď to všetko do seba zapadne, inak precítite náročné scény, jednotlivé fiftíny alebo si vychutnáte nástupy hudby v správnom zlomku sekundy. Guadagnino používa tony vizuálnych nápadov a pritom má silný scenár ako remeň plný inteligentných dialógov, bolesti a všetci traja herci bravúrne hrajú.

Podcastová recenzia:

Challengers (USA, 2024, 131 min.)
Réžia: Luca Guadagnino. Scenár: Justin Kuritzkes. Hrajú: Zendaya, Josh O'Connor, Mike Faist, Faith Fay, A.J. Lister ...