OLYMPIJSKÝ MEDZIČAS

Od slávnostného otvorenia tohtoročných letných olympijských hier v Paríži nás delí už len niekoľko týždňov. Nasledovať bude 17 dní prvotriednych športových výkonov, veľkých emócií, víťazstiev aj prehier – skrátka, veľkolepá šou, ktorú si okrem predpokladaných 15 miliónov živých návštevníkov nenechajú iste ujsť ani stovky miliónov nadšencov pred televíznymi obrazovkami po celom svete. Čo však takému usporiadaniu olympiády predchádza? A čo po nej na mieste konania ostane? Pútavý český dokumentárny film Olympijský medzičas odhaľuje, čo všetko sa ukrýva za leskom a slávou najbombastickejšieho športového podujatia našej planéty – a nie je to práve radostný pohľad.

Výber miesta, kde sa bude konať najbližšia olympiáda, je vždy ostrým súbojom megalomanských plánov. Víťazstvo je pre usporiadateľov, napokon, nie len nesmiernou prestížou, ale aj prísľubom veľkých ekonomických výnosov. Napriek tomu sa do tejto súťaže vraj prihlasuje stále menej a menej potencionálnych záujemcov. Zorganizovať hry je totiž mamuťou úlohou o prekonávaní urbanistických prekážok, dodržiavaní stále sa sprísňujúcich podmienok zo strany olympijského výboru a mnohomiliardových investíciách, ktorých návratnosť nikdy nie je istá.

Česko-japonská režisérka Haruna Honcoop sa s kamerou v spoločnosti čínskeho fotografa a urbex nadšenca Ťiang Šeng-ta vydáva do miest konania minulých aj budúcich olympijských hier v Aténach, Tokiu, Pekingu či Paríži a skúma, čo všetko sa za organizáciou tohto extravagantného športového sviatku skrýva. Prináša nám unikátne zábery spoza plotov takzvaných Bielych slonov – stavieb štadiónov, bazénov a ďalších budov, ktoré kedysi slúžili práve olympiáde, no dnes sú len bizarne veľkolepými ruinami, ktoré špatia tvár svojich miest a pripomínajú pominuteľnosť všetkej tej parády.

Filmárka ale navštevuje tiež ľudí, ktorí sa kvôli stavbe týchto jednorazových športových svätostánkov museli s celými rodinami vysťahovať zo svojich domovov, vzdať sa svojich polí či záhrad, strpieť v kedysi pokojných štvrtiach výstavbu mnohoprúdových ciest aj s hlukom a smogom, ktoré prinášajú. Naozaj je usporiadanie olympijských hier pre miestne komunity prínosom? Aký má vlastne zmysel takéto mrhanie prostriedkami, ľudskými silami a priestorom, ak sú jeho odvrátenou stránkou utrpenie a ekologické pohromy? Nedalo by sa to všetko robiť aj lepšie, udržateľnejšie a ohľaduplnejšie?

O environmentálnom dopade športových podujatí sa v posledných rokoch hovorí stále viac a hlasnejšie. Klimatické zmeny zvyšujú nároky na umelé zasnežovanie lyžiarskych zjazdoviek, masívna ťažba dreva a iných surovín na megalomanské stavby zhoršuje dôsledky záplav a erózií, obrovský nápor davov presúvajúcich sa po svete za hrami zhoršuje dopad dopravy na ovzdušie, a tak ďalej. Originálny a aktuálny námet filmu Olympijský medzičas však iste nejedného diváka donúti zamyslieť sa aj nad mnohými témami a otázkami, ktoré mu vo vzťahu k olympiáde dosiaľ ani nenapadli.

Film sa na túto problematiku pozerá z rôznych strán a uhlov a režisérka v ňom spovedá široké spektrum ľudí, ktorých sa priamo dotýka. Film vznikal päť rokov a nemožno neoceniť, koľko lokalít a podujatí priamo s témou olympiády súvisiacich režisérka v rámci nakrúcania osobne navštívila. Výsledok je vďaka tomu živý a autentický, ale aj vizuálne pestrý a zaujímavý. Niektoré idey či motívy sa v ňom však predsa len opakujú, niektoré pasáže sa trošku vlečú a chvíľkami to všetko pôsobí trošku neusporiadane. No myšlienka, či priam apel filmu je stále celkom jasná a veľmi dobre podložená a odôvodnená.

Olympijský medzičas je celovečernou režisérskou prvotinou Haruny Honcoop, no široký záber filmu nedá zapochybovať, že preň skúsenosti čerpala už zo svojich študentských filmov o medzinárodných vzťahoch či architektúre. Ak budete mať možnosť, skôr, než usadnete k sledovaniu veľkolepého otvorenia blížiacej sa olympiády v Paríži, venujte chvíľku času a pozornosti aj tomuto podnetnému dokumentu.

Olympijský mezičas (Česko/Slovensko, 2023, 74 min.)
Réžia: Haruna Honcoop. Scenár: Haruna Honcoop. Hudba: Jonatán Pjoni Pastirčák. Strih: Dimitrios Polyzos