ZENIT

Keď sa v roku 2017 podarilo dostať filmu Out až na festival v Cannes, čakali sa od režiséra György Kristófa veľké veci. Košický rodák sa však na dlhé roky odmlčal. Do kín sa ale vracia projektom úplne iného razenia. A treba uznať, že ide v našich kotlinách o dosť unikátnu záležitosť.

Za izolovanými múrmi žije skupina väzňov. Okrem svojho žalára nepoznajú nič iné. Podarí sa im však utiecť a skončia v jaskyni s jediným, nedostupným otvorom. Ten im prináša slnečné lúče, no na slobodu im nepomôže. Vytvoria si komunitu s určitou hierarchiou. No ich vodcovi sa až príliš zapáči moc. Komunitu tak za múrmi väzenia čaká nový druh útlaku. Cesta za slobodou bude komplikovanejšia, než dúfali.

Zenit je orieškom. Nielen recenzentským ale aj diváckym. Výnimočnosť projektu totiž nespočíva v tom, že ide o slovenské dystopické sci-fi. Aj keď už toto žánrové zaradenie je u nás netradičné. Nový Kristófov kúsok je unikátny tým, že je bez slov. A aby to nestačilo, tak ide o tanečný film.

Aby som to ujasnil. Nie príliš komplikovaný príbeh je rozprávaný formou moderného tanca. V čom teda spočíva ten spomenutý oriešok? Celkový dojem bude záležať na tom, či ste podobnú formu ochotní akceptovať. Pozerať sa hodinu a štvrť na film bez slov, kde sa dej posúva výlučne pohybom totiž nie je v kine úplne komfortný zážitok.

Postupy prevzaté z divadelných dosiek vyžadujú úplnú pozornosť. No práve v prelievaní rôznych umeleckých foriem je tento experiment zaujímavý. Navyše do neho zasahuje aj súčasná politická situácia. Alegória na totalitu v maďarsko-česko-slovenskej koprodukcii získava každým dňom na desivejšom rozmere. (Hlavne ak sa v momentálne rieši v najvyšších kruhoch istá tanečníčka.)

Dej sa posúva najmä pomocou metafor a je možno je aj dobre, že je tak priamočiary. Divák sa tak môže sústrediť na to hlavné. Základnú myšlienku, atmosféru a silné remeslo. Choreografia je silná, kamera predvádza niekoľko krásnych kúskov, zvukovo je to nabité a soundtrack dáva výsledku správne emócie. Tvorcovia sa sústredia výhradne na filmovú reč, čo je stále obrovskou devízou.

Ich najväčšou prednosťou je ale krása pohybu. Všetky tanečné kreácie sú strhujúce a vidieť, že účinkujúci sú skutočnými majstrami svojho oboru. Herecky to ale pokrivkáva. Tu je najväčšia slabina. Vyjadrovanie emócií funguje inak v divadle a inak vo filme. A bohužiaľ sa tu nenašla ideálna miera štylizácie. Čo je najviac vidieť pri hlavnom záporakovi. Pohybovo mimoriadne nadanom, no herecky až príliš topornom. Možno je to iba ďalšia hra s prelievaním rôznych umeleckých foriem, no nefunguje to ideálne.

Vo svojom dramatickom dopade sú tak veľké medzery. Tento handicap ale okamžite odpadá, keď začne “akcia”. Tej je ale prekvapivo menej, než by si podobný projekt zaslúžil. Práve v porovnaní “dialógových” pasáží s tými pohybovými je cítiť obrovský kontrast v celkovom zážitku. Našťastie máme pred očami natoľko zaujímavý počin, že je stále čo sledovať, čo analyzovať a čím byť nadšený.

Druhá strana mince spočíva v tom, že mnoho divákov túto hru neprijme a označí ju za autorskú pózu. Vecí, ktoré nefungujú úplne ideálne je totiž niekoľko. No stále ide o unikátny projekt, ktorému som ochotný mnohé odpustiť. A navyše som si to v kine krásne užil.

Zenit je filmom, ktorý nie je problém ohodnotiť jednou hviezdičkou, rovnako ako plným počtom bodov. Možno by sa hodilo dať nejakú priemernú známku. Ale v tomto prípade by to nebolo fér. Nejde totiž o žiadny priemerný film.

Ide o kreatívnu, osobitú a remeselne kvalitne odvedenú prácu. Je jasné, že to nesadne každému, no ak máte radi tak trochu inú kinematografiu, rozhodne si zájdite do kina. Podobné projekty síce inde vo svete existujú, no je dobré, že aj u nás dokáže niekto vyjsť z komfortnej zóny a predviesť silno autorský, originálny počin s nepríjemným spoločenským presahom.

Zenith (Slovensko / Maďarsko / Česko, 2024, 77 min.)
Réžia: György Kristóf. Scenár: György Kristóf, Michaela Sabo, Ieva Norvele Kristóf, Eszter Horváth. Hrajú: Anna Szilvási, Judith State, Andrea Ladányi, Bea Egyed, Samuel Caleb, Till Jenewein, Zoltán Feicht, Katalin Lõrincz, Linus Janser, Bitó Katalin, Evgenia Turushkina, Patrik Kelemen, Anna Jacsó, Paulína Šamtláková, Tristan Sagon ...