CHLPATÁ RODINKA

Panenskými lesmi Severnej Ameriky putuje v súlade s prírodou pravdepodobne posledná rodinka seskvečov (alebo, ak chcete Bigfootov), záhadného druhu chlpatých obrích ľudí. Kým donedávna boli pomerne neviditeľní, zásahom expanzívnej ľudskej ruky sú tieto divoké stvorenia čím ďalej ohrozenejšie a čoraz bližšie k civilizácii.

To je príbehové východisko novinky bratského tandemu Davida a Nathana Zellnerovcov (Kumiko, lovkyňa pokladov) z produkcie Ariho Astera (Slnovrat), ktorú ak neobjavíte v poraste súčasnej kino ponuky, nájdete si ju v rámci blížiacej sa októbrovej prehliadky festivalového filmu Be2Can.

„Bigfoot“ je mýtická bytosť a od 70tych rokov minulého storočia pevnou súčasťou americkej popkultúry (ozaj, spomína si našinec ešte na Harryho a Hendersonovcov?). Zellnerovci sa ju ako tému rozhodli poňať autenticky a získali si „nezávislé“ publikum na festivale v Sundance. Pre akceptáciu videného sú prirodzene určujúce prvé „neštandardné“ scény, pričom rozhodujúci je prvý fatálny stret alfa samca našej skupinky s realitou divočiny, kde ako diváci zisťujeme, že komediálny naratív naberá aj iné žánrové odtiene a ocitáme sa na rázcestí, či budeme brať príbeh našich chlpáčov vážne.

Rok trvajúca cesta nehostinnou krajinou je bez preháňania epická. Príbeh neustále zamestnáva, každou scénou má čo ponúknuť a aj navzdory triviálnej dejovej kostre neupadá do prílišnej repetitívnosti. Naši chlpatí hrdinovia nepretržite prechádzajú novými situáciami: či už sú to Interakcie medzi samotnými členmi rodiny, alebo predovšetkým s ich bezprostredným okolím – prírodou neškodnou i nebezpečnou. Chvíľkovú rutinu za každým vystrieda nepredvídateľné dobrodružstvo a smrť a život kráčajú ruka v ruke.

Scenár funguje nadžánrovo: ako komédia založená na fyzickom humore, neskôr čoraz viac ako thriller o prežití a v neposlednom rade tu stále máme rodinnú drámu. Korešpondujúc so žánrovou diverzitou je ich odysea ako divná a miestami podivne zábavná, tak dokáže byť i vzrušujúco strastiplná a úprimne dojemná. U diváka početne zastúpený prívlastok (po)divný postupne nahrádza úsvit zrozumiteľnosti, ľudskosti a porozumenia.

Z estetického hľadiska je poetika divokej prírody, fauny a flóry v kontraste s doslova živočíšnymi nechutnosťami najrôznejšieho druhu: animálny sex, očuchávanie si intímnych partií, obscénne močenie a vyprázdňovanie sa, či zvláštny a explicitne sprostredkovaný pôrod. Áno, práve tieto pasáže pridávajú na kontroverznosti a uberajú na stráviteľnosti.

Počas celej minutáže nezaznie jediné hovorené slovo, čo je veľká voda na mlyn tohto experimentálne ladeného počinu a podčiarkuje sa tým schopnosť tvorcov rozprávať obrazom, teda tými pravými filmovými výrazovými prostriedkami: kamerou a strihom.

Herecky bol tento projekt tiež výzva. Predstavitelia (spomeňme Riley Keough a Jesseho Eisenberga) zamaskovaní na nespoznanie, boli obmedzení výhradne na fyzické, „živočíšne“ herectvo a pazvuky, čo nás môže vrátiť do čias, kedy sa vo filmoch nehovorilo a aktéri pracovali iba s mimikou a gestami. To, čo na začiatku môže pôsobiť smiešne až trápne, je čo chvíľa prijaté ako stav vecí.

Ak obľubujete bizár a radi testujete vlastné hranice diváckej akceptovateľnosti, Chlpatá rodinka je pre vás tou pravou zálesáckou spoločnosťou. Stretnete ju na jar, rozlúčite sa s ňou v zime, zasmejete sa i pohoršíte, spokojne na chvíľku splyniete s divočinou, no budete i nepríjemne vytrhnutí a odovzdaní beznádeji. A z prítmia sály sa možno vrátite o pár chlpov a kíl ľahší. Ak ste pred projekciou poučení a v rámci možností pripravení, je šanca, že si z tohto lesného teritória odnesiete vo vaku originálnu kino skúsenosť.

Sasquatch Sunset (USA, 2024, 88 min.)
Réžia: David Zellner, Nathan Zellner. Scenár: David Zellner. Kamera: Mike Gioulakis. Hudba: The Octopus Project. Hrajú: Riley Keough, Jesse Eisenberg, Nathan Zellner, Christophe Zajac-Denek a Uys.