AŽ NA KONIEC SVETA

Western bol kedysi najpopulárnejším Hollywoodskym žánrom. Vzniklo v rámci neho niekoľko legendárnych kúskov a obsahuje aj mnoho skrytých pokladov. Posledných pár dekád ale ide o minoritnú tému. Občas sa síce objaví nejaký zaujímavý kúsok, no k dávnej sláve sa už pravdepodobne nepriblíži. A druhý režijný počin Vigga Mortensena (Falling) na tom nič nezmení.

Amerika je na pokraji bratovražedného konfliktu medzi Severom a Juhom. Kanadská imigrantka Vivienne (Vicky Krieps) sa zamiluje do truhliara Holgera (Viggo Mortensen). Spolu sa odsťahujú na odľahlé miesto, kde chcú začať nový život. Keď Holger odchádza bojovať do občianskej vojny, zostavá Vivienne sama čeliť nástrahám drsného prostredia.

Až na koniec sveta nie je tradičným westernom. Takže pokiaľ neobľubujete kovbojky, nemusíte mať predsudky. Ide skôr o historickú drámu odohrávajúcu sa na Divokom západe. Dočkáte sa teda nejakých prestreliek, drsných slovných výmen v saloonoch aj krvilačných záporákov. Toho je však minimum a jadro filmu leží inde.

Odohráva sa v dvoch časových rovinách, pričom zaujímavejšia je tá retrospektívna. Údel ženy na Divokom západe počas občianskej vojny má potrebnú silu, emócie aj nadčasovú nadstavbu. Oproti nej pôsobí príbeh cesty za pomstou príliš klišoidne, nezaujímavo a pravdupovediac aj trochu nudne.

Nechronologické rozprávanie navyše nie je zvládnuté úplne ideálne. Spočiatku pôsobí trochu zmätočne a neskôr odskakuje v nesprávnych momentoch do inej časovej línie. Namiesto toho, aby podškrtávalo emotívne dojazdy, skôr ich oslabuje. A toto kreatívne maslo má na svojej hlave bohužiaľ samotný pán režisér. Čo je trochu mrzuté, pretože išiel do projektu evidentne s celým srdcom, veľkým zápalom a je to navyše aj sympaťák.

Mortensen pojal svoje dielo ako čisto autorský projekt. Okrem réžie a jednej z hlavných úloh sa postaral takisto o scenár, produkciu alebo hudbu. A vo výsledku budí dojem, že svoje sily trochu precenil. Všetky profesie zvláda adekvátne, no v žiadnych z nich nevyniká. Paradoxne si tak najviac chváli zlízne Vicky Krieps (Niť z prízrakov).

Jej citlivý herecký výkon zatieňuje všetky aspekty Mortensenovej práce. Dokáže si získať divácku pozornosť a následne vybudovať sympatie. Oproti nej je zvyšok ansáblu tak trochu do počtu a hrajúci na autopilota. Vrátane Dannyho Hustona (30 dní dlhá noc) a prekvapivo aj samotného Mortensena. Až prílišná stávka na minimalizmus sa tentokrát príliš nevyplatila. Najmä preto, že na rozdiel od Krieps nemajú silnejšiu podporu v osudoch svojich postáv.

Celkom sa ale vydaril záporák v podaní Solly McLeoda (seriál Outlander). Je nepredvídateľný, slizký, úchylný a všetkými ďalšími záporáckymi charakteristikami opradený. Táto jednorozmernosť je možno trochu prvoplánová, ale dokáže vytvárať hlavným hrdinom dostatočné silné motivácie a divákom dáva množstvo priestoru na nenávisť. A trochu tak dvíha laťku nie príliš vzrušujúceho diania na plátne.

Tempo rozprávania je až príliš rozvláčne a po remeselnej ani obsahovej stránke sa nedočkáme ničoho výnimočného. Všetko sme už videli inde a lepšie. Dokonca sa vkráda pocit, že celé to je iba vykrádačka Návratu do Cold Mountain s drsnejšími osudmi postáv. Na rozdiel od polozabudnutého (ale vynikajúceho) Minghellovho veľkofilmu však nedokáže naplno strhnúť.

Veľmi silných momentov sa samozrejme dočkáme, no sú po prehnanej 130 minútovej stopáži rozosiate príliš striedmo. Mortensen sa viac sústredí na pomalé budovanie príbehu a trochu topornú symboliku opierajúcu sa o príbeh Johanky z Arku. Výsledkom je tak iba kúsok, ktorý obehne festivaly, kinami prešumí a za rok si na neho bohužiaľ nikto nespomenie. A pritom ambície boli evidentne omnoho vyššie.

Našťastie ale dokáže aspoň sprostredkovať príbeh silnej ženskej hrdinky. Paradoxne, by som tak na tento western poslal skôr dámske publikum (ak ostaneme v stereotype záujmu o žáner), než to mužské. Pre niektoré z nich by mohlo ísť o naozaj silný (aj keď nie úplne príjemný) zážitok. A možno si pripočítajú aj nejaký ten bodík navyše.

Až na koniec sveta je sympatický projekt sympatického autora. Napriek tomu sa však nedokáže prehupnúť do silnejšieho nadpriemeru. Jeho témy sú síce nadčasové, ale mnohokrát lepšie prezentované v minulosti. Remeselne je slušný, no vďaka prílišnému minimalizmu nedokáže nikdy vystreliť zo sedačky. Vo výsledku ide o dobrý film. No rovnako tak zabudnuteľný.

P.S. Pokiaľ chcete vidieť podobný príbeh v emočne intenzívnejšom a veľkofilmovejšom prevedení, dajte si spomenutý Návrat do Cold Mountan. A pokiaľ chcete vidieť vidieť skvelý tradičnejší western so silnou ženskou hrdinkou poobhliadnutie sa po klasike Johnny Guitar (1954).

The Dead Don´t Hurt (USA, Mexiko, Veľká Británia, 2023, 130 min.)
Réžia: Viggo Mortensen. Scenár: Viggo Mortensen. Hrajú: Vicky Krieps, Viggo Mortensen, Garret Dillahunt, Danny Huston, W. Earl Brown, Michael Weaver, Solly McLeod, Nadia Litz, Alex Breaux, Shane Graham, Colin Morgan, Ray McKinnon, John Getz