ŽENY HOVORIA

Tento príbeh sa začal skôr, než si sa narodila.

Mladá žena leží v posteli. Vyzerá, že spí. Na nohách má viditeľné modriny. „Mami!“ vykríkne. To, že s dievčinou nie je úplne všetko v poriadku, naznačuje voiceover, ktorý detským hlasom rozpráva, aké veci sa v miestnej komunite stali a stále dejú. Hovorí o komunite, v ktorej ženám vtĺkajú do hlavy, že násilie páchané na nich sa nikdy nestalo a že za všetko si môžu ony samy. Mladá žena s modrinami sa totiž zobudila bolesťou a so silným krvácaním.

Women talking je adaptáciou rovnomenného románu spisovateľky Miriam Toewsovej. Rozprávanie je založené na skutočnom príbehu, ktorý sa odohral v jednej z mennonitských kolónií v Bolívii. Počas rokov 2005 až 2009 skupina mužov sexuálne zneužívala temer všetky členky vlastnej komunity. Tamojšie ženy a dievčatá boli omamované chemickou látkou (používanou na tíšenie dobytka) a následne znásilňované. Mužmi boli neustále presviedčané, že si za všetky útoky môžu samy, že ich za prehrešky trestajú neviditeľní duchovia. Zároveň im bolo povedané, že po každom z hromadných znásilnení majú možnosť hlasovať, či v kolónii ostanú alebo odídu. Ženy a dievčatá v kontexte vlastnej nevedomosti a neskúsenosti sa stali ľahko manipulovateľnými cieľmi. Jediné čo im ostávalo, boli deti a viera.

Mennoniti sú súčasťou kresťanského hnutia novokrstencov, ktorí sa pôvodne nazývali švajčiarski bratia. Okolo roku 1545 ich v Holandsku založil Menno Simons. Mnoho žien z týchto kolónií ani v súčasnosti nechodí do škôl, nevie písať či čítať. Poznajú len starý nemecký jazyk, nazývaný Plautdietch. Komunita sa v mnohom podobá známejším Amišom (nie nadarmo sa im hovorí Amiši Strednej Ázie), a to najmä v spôsobe odmietania moderných technológií alebo striktného delenia členov podľa vopred daných rodových rolí. V niektorých regiónoch môžu dokonca člena z komunity exkomunikovať aj za počúvanie hudby na mobile.

Vo filme sa stávame svedkami stretnutia štyroch generácií žien, ktoré sa chcú v miestnom senníku dohodnúť, ako budú postupovať ďalej. Prichádza totiž deň, kedy chcú naozaj voliť! Na výber majú tri možnosti – buď ostanú v komunite a nič neurobia alebo budú bojovať alebo z kolónie odídu nadobro preč. Na rozhodnutie majú dva dni, kým sa muži, ktorí zháňajú peniaze na vyplatenie násilníkov z väzenia, vrátia späť.

Základ úspechu filmu stojí (a padá) na hlavných protagonistkách. Kanadskej režisérke Sarah Polley sa podarilo prizvať herečky, ako Frances McDormand, Claire Foy, Jessie Buckley či Rooney Mara. McDormand hrá menšiu úlohu neústupnej zástankyni starých spôsobov, ktorá nechce podporiť žiadnu vzburu, nech už bude mať akúkoľvek podobu. Polley necháva všetky zverstvá mimo záber. Skôr sa spolieha na jemné majstrovstvo herečiek s dôrazom na dialógy.

Režisérka vyvážene balansuje medzi drámou o zneužívaní, tajomstvom izolovanej náboženskej komunity a ústrednou morálnou dilemou, či majú ženy svojim útočníkom v zmysle kresťanskej viery odpustiť. Ale kde je miera takéhoto odpustenia? Salome, Ona, Mariche a ostatné ženy po dlhých rokoch nečinnosti dochádzajú k záveru, že už nemôžu ostať ticho. Násilné zaobchádzanie sa rozhodnú odmietnuť.

Film odkazuje na skutočné udalosti. Postavy, ktoré jednotlivé ženy stvárňujú, majú svoj reálny predobraz. Snímke dominuje inštrumentálna hudba vo výbere Hildur Guðnadóttir. Použité partitúry dodávajú deju túžbu, melancholickú silu a dokonale spájajú starodávne prvky s modernými. Príbeh umocňuje tiež ticho. Názov skladby Daydream Believer od kapely The Monkeys zas podčiarkuje postavenie ústredných hrdiniek.

Statická kamera často sníma okrem veľkých celkoch aj detaily ženskej mimiky. Obyvateľov kolónie zasa sleduje v tmavých odtieňoch čiernej a tyrkysovej. Do témy sexuálneho násilia sa vplieta aj otázka rodovej identity a transrodovosti. I keď problematika nie je vo filme priamo pomenovaná, z viacerých replík vyplýva, že aj takáto osoba sa v komunite nachádza.

Dráma Women talking prináša svedectvo o náboženských komunitách roztrúsených po celom svete, ktoré je dôležité poznať. Rozprávanie je priame, strohé a bez príkras. V závere miestami stráca dych. Filmový zážitok je však vysoko aktuálny a nadčasový. V rámci súčasnej post-MeToo éry a odtabuizovávania domáceho násilia, násilia voči ženám v spoločnosti či mizogýnii, ide o mimoriadne dôležité posolstvo. Rezonujúcej téme uberá na sile menej výrazný vizuál a občasné nevierohodné dialógové konfrontácie.

Women Talking (USA, 2022, 104 min.)
Réžia: Sarah Polley. Scenár: Sarah Polley, Miriam Toews. Hrajú: Rooney Mara, Judith Ivey, Emily Mitchell, Kate Hallett, Liv McNeil, Claire Foy, Sheila McCarthy, Jessie Buckley, Michelle McLeod, Kira Guloien ...