PRIATEĽ NA PRENÁJOM

Vzťahy boli a sú klasickým „palivom“ filmu, a tvorcovia „s Filipom“ radi siahnu či už k dekonštrukcii tradičných romantických balád alebo ich skrátka prekopú na atómy. Mladý režisér Bernhard Wenger vo svojom celovečernom debute Priateľ na prenájom, kopol vcelku hlboko, no zastavil sa tesne pred jackpotom.

Trochu iný „hodinový manžel“

Matthias v koprodukčnej nemecko-rakúskej novinke je variáciou „hodinového manžela“ na steroidoch. Sympatický blonďák ponúka špecifické portfólio služieb, ktoré stoja a padajú na ultimátnej schopnosti stať sa emocionálnym chameleónom. Matthiasa si totiž ľudia objednávajú, aby sa stal ich (externým) partnerom, priateľom či kamošom a vyplnil tak akúsi ľudskú dieru a prázdnotu v ich životoch.

Niekedy „klient“ potrebuje len trochu lásky, inokedy si Matthiasa oportunisticky „preskladá“ na nástroj potrebný na dosiahnutie svojich cieľov. Matthias nie je prvoplánovým chlapíkom, ktorý ponúka svoje telo a fyzické potešenie, ale predáva komplexný balík uveriteľných, no instantných citov.

Hlavný hrdina, tak denne doslova prezlieka jeden kabát identity za druhý a postupne vytláča z prvého plánu záujmu jeho reálny život. V skratke a s nadsázkou: ponúka širokú plejádu šťavnatých emócií, no v jeho vnútri sa emočnou pustinou preháňa povestný westernový zoschnutý krík. Wenger sa tak hrá s klasickou tézou „hľadania samého seba“, no obohratý naratív nakopáva neokukanou linkou kuriózneho spoločníka a estetikou oscilujúcou medzi autorstvom Larsa Von Triera a Yorgosa Lanthimosa.

Krásny submisívny páv

Režisér tak šibalský vyhodí do vzduchu viacero tematických loptičiek a variuje jednu či dve polopatistické metafory. Wenger je ale väčším lišiakom, ako sa zdá byť na prvý pohľad. Anekdotické rozprávanie s umom prepája a preplieta. To, čo pôsobí na prvú signálnu ako jednoduchá motivačná agitka strihu ezotericky lepkavej beletrie Paula Coelha, je králičou norou emočného chaosu a skepsy. Matthias na prvý pohľad žije dokonalý život v „slonovinovej veži“ a pred svojou partnerkou, ale aj samým sebou hrá teátro a nezdravo potláča vlastnú frustrovanosť.

Práca „hodinového manžela, priateľa, partnera, syna, otca, vnuka“ v jednom je projekciou Matthiasovho vnútorného vzduchoprázdna. Hľadá tak, čím ju vyplní. Zbesilo a freneticky otvorí raz jeden, a potom druhý existenciálny šuplík s nádejou, že čelom narazí na rozcestník na gýčovej životnej križovatke. Wengerovu novinku trefne vystihuje jej originálny názov Peacock, teda Páv. Matthias je totiž pávom svojej profesie, vie odzbrojiť elegantnosťou, spôsobmi a fejkovou empatiou, no sám vie, že je len prázdnou nádobou a „peknou tváričkou“.

Pointa medzi obrazmi

Režisér si okrem iného užíva remeslo a presne vie, akú silu a ťah majú jednotlivé scény, situácie, ale aj konkrétne zábery či strihová montáž. Wenger prepočítava náväznosť jednotlivých strihov a uvedomuje si všemocnosť magickej formulky ostrieľaných dramaturgov. To, čo vidia diváci explicitne na obraze je fajn, to čo nevidia, môže narásť intenzitou do rozmerov malej atómovky.

Wenger tak má výborný štart a na finálovú rovinku došliapne so skvelým tempom a časom. Zároveň sa žiada povedať, že forma a obsah Wengerovho diela si ešte rapídne želala zatlačiť na pílu a vyliať tak na plátno trochu viac Triera, Lanthimosa či Leosa Caraxa. Priateľ na prenájom je síce originálny koncept lavírujúci medzi bizarnou fikciou a našou vlastnou dystópiou, no žiada si ešte za necheť neriadenej radikálnosti.

Vyššie menovaní vedia totiž v správny moment trhnúť reťazou spoločenskej konformity a elegantne publiku či kritike ukázať vztýčený prostredník. Wenger tak ešte musí autorský podrásť, no už teraz ukázal, že sa dokáže asertívne zahryznúť do dôležitej témy a na filmové plátno vypáliť niekoľko, už dnes, ikonických a sympaticky znepokojivých obrazov.

Pfau – Bin ich echt? (Nemecko/Rakúsko, 2024, 102 min.)
Réžia: Bernhard Wenger. Scenár: Bernhard Wenger. Hrajú: Albrecht Schuch (Mathias), Anton Noori (David), Julia Franz Richter (Sophia), Salka Weber (Nora), Theresa Frostad Eggesbø (Ina), Maria Hofstätter (Vera), Branko Samarovski (Johann) a ďalší