8.0

Filmová recenzia

Vladimír Kurek:

Modrý kľúč leží na okraji stola. Žena asi krásna, ale teraz strhaná strachom a možno ešte niečím horším hľadí na kľúč a snaží sa pochopiť, čo sa vlastne stalo. Lynch opäť chytil do rúk režisérsku taktovku. Po stratenej diaľnici s takým normálnym road movie prichádza niečo trochu iné.

"Bonie, zapamätaj si: keď nabudúce pôjdeme do Nostalgie na očakávanú premiéru, treba prísť aspoň polhodinu dopredu."

A opäť ten zvláštny purpur kabaretnej scény. Teátro Silenzio víta svojich zvláštnych hostí zvláštnou atmosférou. Slzy zmývajú make-up dňa a pod náterom bežných udalostí sa vynárajú veci, ktoré vysvetliť bude zaťažko.

Po dlhom čase sa Lynch rozhodol pre výrobu televízneho seriálu. Po magickom a kultovom Twin Peaks, odohrávajúcom sa v lesnatom americko-kanadskom pohraničí prichádzajú nočné lampy Mulholland Drive a ďalších Hollywoodskych bulvárov. Niekto by vzdychol nad gýčovosťou prostredia. Znalých veci však zamrazí to množstvo príležitostí, ktoré tento svet svetla a tieňov ponúka.

"Bonie, máme niekoľko stôp. Prvá z nich hovorí, že sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť..."

Druhýkrát tmavá autostráda. Druhýkrát tmavá limuzína predbiehajúca nočné mory. Déja vu hmatateľné letmým dotykom. Ťažko vybudovaná logika a aspoň matná predstava o tom čo je čo mizne v hluku hereckej party a nám zostáva len tušiť posmešné oči Majstra ilúzie. Množstvo postáv, niektoré sú na plátne minútu, iné celý film, každá z nich je však perfektne vykreslená. Bizarná, či vážna zápletka každá ukáže len toľko, aby sme zaváhali a čakali ako bude súvisieť s tým modrým kľúčom?

"Jak pak se má Emmy? Jak pak se má Emmy?"

Mulholland Drive mohol byť skvelým Hľadať význam seriálom. Množstvo nápadov prezentovaných v prvej polovici v Lynchových filmoch je aspoň filmu je úžasné a presvedčuje o Majstrovej nekončiacej podľa mňa sizifofské a v podstate druhoradé. invencii. Škoda, že neochota producentov Podstatná je atmosféra a tá je prinútila Lyncha uzatvoriť dielo do jedného kusu. dokonalá

(Posledný odstavec nie je dielom novinárskeho škriatka, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať)

HODNOTENIE: 80 %

Jano Hušták:

Pred pár rokmi som v televízii zazrel jeden diel Tonight show s Jayom Lenom (áno, keď ešte v kábli dávali NBC) a jeho hosťom bol akýsi strašne milý, štíhly starší pán s šedivejúcimi svetlými vlasmi. Zachytil som len koniec rozhovoru a nepodarilo sa mi zistiť, o koho ide, až kým sa Jay s hosťom nerozlúčil slovami „Ladies and gentlemen, David Lynch!" Bol som zaskočený a mierne znepokojený, že človek, ktorý natočil Mazaciu hlavu a s ktorým sa jedna z manželiek rozviedla, lebo mal po dome rozvešané mŕtve muchy a bol údajne posadnutý smrťou, môže pôsobiť tak normálne.

Ak si o Davidovi Lynchovi a jeho duševnom svete spravíme predstavu z jeho filmov, zákonite z toho nevyjde veľmi pozitívne. Uletené schizoidné stavy, ktorými sa zaoberá, spolu s jeho záľubou v odpudzujúcich vizuáloch a rozporoch v čase a priestore evokujú predstavu vyšinutého, zvrhlého pološialenca, ktorý nič nevidí tak, ako to vidíme my ostatní.

Ale prečo by niekoho zaujímalo, čo je pán Lynch zač? Dôležité sú predsa filmy, nie? No práve. Kto videl Lost Highway, bude iste súhlasiť, že akákoľvek pomôcka k pochopeniu onoho zvláštneho filmového patvaru je vítaná. Najlepšiu analógiu, akú môžem k Lost Highway vymyslieť, je skladačka, ktorú nech poskladáte akokoľvek, vždy skončíte s jedným kúskom navyše...

Podľa tohto prirovnania je Mulholland Drive čosi ako dve takéto skladačky dôkladne pomiešané dokopy. Princípmi a sčasti aj atmosférou sa na Lost Highway dosť podobá - keby medzi nimi netrčal pre Lyncha úplne atypický Príbeh Alvina Straighta, začal by som si myslieť, že starému pánovi dochádzajú nápady. Ide o nápaditú, fascinujúcu, ale úplne nelogickú mozaiku, ktorá diváka dokonale zasýti, no aj tak odchádza z kina s pocitom, že mu niečo chýba...

Odpovede na záhady Mulholland Driveu ležia hlboko v Lynchovom podvedomí a zrejme ani on sám by nebol schopný ich sformulovať. Snažiť sa pochopiť jeho filmy rozumom je vôbec veľká taktická chyba - je to to isté, ako keby ste chceli nájsť racionalitu v nejakom sne, ešte k tomu v cudzom. Nemôže sa vám to podariť, lebo v každom z nás je kúsok temnoty, ktorá neustále pracuje na svojich vlastných cieľoch a hrdo odkopne každý uzlíček logiky, ktorý jej položíme do cesty. Treba si preto namiesto snahy o pochopenie vychutnať pocit mentálnej beztiaže, ktorý vám cez filmové plátno nikto nesprostredkuje tak dokonale ako David Lynch.

HODNOTENIE: 80 %

Peter Konečný:

David Lynch opäť nesklamal a natočil film, ktorý by v prípade iného režiséra kritika pravdepodobne okamžite zavrhla. Mulholland Drive je mixom všetkých Lynchových filmov, výborná kamera, špičkové využitie netradičných, expresívnych filmových postupov, presný strih, dokonalá hudba, podmanivé budovanie atmosféry, práca so svetlom, detailom - až na jeden veľký problém. Každý kto od Lyncha už pár filmov videl a hlavne zmätenosť Lost Highway vie, čo môže pri sledovaní jeho najnovšieho počinu očakávať - zlom, ktorý úplne zmení dovtedy pomerne lineárny príbeh. Zlom, ktorý sa nedá vysvetliť a od ktorého prestávate chápať o čo vo filme vlastne ide. Lynch nám ho naservíroval aj teraz.

Bohužiaľ už osobne odmietam vychvalovať niečo len preto, že ide o dielo kultového režiséra, ktorému opäť nikto nerozumel a ktoré intelektuáli z princípu katapultujú do umeleckých výšin. Lynch sa opakuje, aj keď v kontexte remeselného hollywoodu ide o bravúrne hľadanie a použitie iných filmových postupov na aké sme zvyknutí, no na dobrý film to už nestačí.

Možné je aj to, že Lynch si z nás všetkých robí slušnú srandu a zabáva sa na tom, ako je z jeho nového „výmyslu" unesená celá filmová smotánka, na čele so špičkovými filmovými kritikmi. Pripadá mi to ako ten príbeh o malej opičke, ktorá na papier „namachlala" chaotickú farebnú čmuhu a jej výtvor sa dostal do rúk jednej výtvarnej kritičky. Ona netušila kto je autorom, ale po dokonalej analýze usúdila, źe ide o geniálne dielo symbolizujúce dekadenciu a morálny úpadok ľudstva hodné majstra...

HODNOTENIE: 60 %

Mulholland Drive (USA/Francúzsko. 2001, 146 min.)
Réžia: David Lynch. Scenár: David Lynch. Kamera: Peter Deming. Hudba: Angelo Badalamenti. Hrajú: Naomi Watts, Laura Elen Harring, Justin Theroux, Ann Miller.