BABÍ LÉTO

Jiří Bartoška na tlačovej konferencii povedal o natáčaní Babieho leta: "Netušili jsme, že stavíme Broďasovi pomník." Svojpomocná eutanázia majstra Brodského nepochybne dodáva filmu trpkú príchuť a mení zážitok z pozerania. Obával som sa, že pri sledovaní filmu budem podvedome hľadať náznaky jeho samovražedných úmyslov alebo naopak volanie o pomoc, a nebudem vnímať dej. Dôkazom hereckého majstrovstva pána Brodského je, že ma toto nutkanie počas prvých desiatich minút úplne prešlo, no niektoré scény majú aj tak nádych temnej irónie, ktorý by im určite chýbal, keby majster ešte žil.

Napriek tomu, že témou príbehu je staroba a smrť, dýcha Babie leto odhodlaným optimizmom. Otázku, ku ktorej možno raz dospeje každý z nás (či sa oplatí žiť, keď telo pomaly odchádza), riešia postavy vo filme úplne inak, než ju pán Brodský vyriešil v reále. Kým Fanda s obrovskou vervou ignoruje blízkosť konca a  ťaží z každej sekundy života maximum zážitkov, jeho manželka (v suverénnom podaní Stelly Zázvorkovej) je posadnutá potrebou zariadiť "všetko potrebné" pre prípad smrti jedného z nich. Má zriadenú vkladnú knižku na zaplatenie pohrebu, chodí sa starať o ich budúci hrob, dokonca sa chce nechať s manželom vyfotiť na náhrobný kameň. Konfrontácia týchto dvoch prístupov je v scenári dôkladne využitá v niekoľkých veľmi vydarených scénach. Filmu sa takmer po celý čas darí vyhýbať sentimentalite a svěrákovsko-hollywoodskemu pátosu, čo je veľmi pozitívne. Dokonca aj záver je len mierne prikrášlený a pomerne zmysluplný.

Okrem naozaj hviezdnych výkonov pána Brodského a pani Zázvorkovej výborne zvládol úlohu Edu Stanislav Zindulka, ktorý bol Brodskému dôstojným hereckým partnerom. Už menej presvedčivo pôsobil Ondřej Vetchý v úlohe syna Hánovcov Jardu a veľmi nepríjemným šokom bolo obsadenie dvoch slovenských nehercov (inak sa to nedá nazvať) do úloh Jardovej manželky a právnika pani Hánovej. Film však stojí z 95% na troch hlavných postavách, takže sa nič hrozné nestalo. Z vedľajších postáv ma ešte potešil Jiří Lábus v úlohe realitného agenta.

Oko diváka doslova pohladí nádherná kamera Martina Štrbu, ktorý aj bez módnych výstrelkov a technických zázrakov tvorí zábery, ktoré vyrážajú dych a pritom dokonale slúžia príbehu. A spôsob, akým tento človek vníma a tlmočí architektúru, je jednoducho niečo pre labužníkov.

Pozoruhodné sú tiež hudobné podklady, ktoré robil poľský skladateľ Michał Lorenc. Našinec si síce samoľúbo povie, že Godár je Godár (a má pravdu :-), ale počuť violončelo hrať unisono melódiu s akordeónom je dosť nezvyčajné a vôbec nie nepríjemné...

Babie leto ponúka silný divácky zážitok a aj dosť materiálu na premýšľanie. Každopádne sa tento film oplatí vidieť aj z iných dôvodov než len z úcty k pamiatke majstra  Brodského.

Babí léto (ČR, 2001, 95 min.)
Réžia: Vladimír Michálek. Scenár: Jiŕí Hubač. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Michal Lorenc, Hrajú: Vlastimil Brodský, Stella Zázvorková