IRIS |
IRIS |
Predstavte si, že niekto sfilmuje knihu. Vy ten film uvidíte, nepáči sa vám, ale dostanete chuť prečítať si jeho predlohu. Splnilo dielo svoj účel?
Táto otázka je v prípade Iris nanajvýš aktuálna. Témou príbehu je život Iris Murdochovej, jednej z najvýznamnejších postáv anglickej filozofie a literatúry 20. storočia (že ste o nej ani vy doteraz nič nepočuli? Sme to ale na Slovensku nevzdelaní :-). Literárnu predlohu tvoria dve knihy, ktoré napísal jej manžel John Bayley. Pani Murdochová, ktorá zomrela v roku 1999, trpela na Alzheimerovu chorobu a film zachytáva nemilosrdný postup choroby spolu s lepšími časmi Irisinej mladosti (dá sa to meno vôbec skloňovať?).
Bohužiaľ, režisér a scenárista Richard Eyre nedokázal vytvoriť na plátne Iris Murdochovú z mäsa a kostí. Striedajú sa na ňom dve ploché a pomerne oddelené polohy - mladá Iris (stelesnené klišé emancipovanej intelektuálky), a stará Iris, postupne sa meniaca na chodiacu múmiu. Mnohé z drobných príhod, z ktorých je film poskladaný, sú celkom predpovedateľné a hovoria veľa o 40. rokoch 20. storočia alebo o Alzheimerovej chorobe, no nepovedia skoro nič o samotnej Iris. Jedným slovom, celý film má charakter skice a po skončení som mal silný pocit prázdnoty. Je to príbeh, v ktorom ostalo mnohé nevypovedané.
Paradoxne oveľa živším dojmom než Iris Murdochová pôsobí jej manžel John Bayley. Dá sa dokonca povedať, že film je viac o ňom než o Iris. Johnov zápas s búrlivou neskrotnosťou jej povahy a neskôr s postupným rozkladom jej osobnosti je presvedčivý a napočudovanie aj zaujímavejší než príliš dokonalá Iris a jej záhadný vnútorný život. Film, ktorý by mal byť o ich vzájomnej láske, je nakoniec (úplne nechtiac) filmom o Johnovej láske k Iris.
Za nevýraznosť postavy Iris určite nemožno viniť herečky, ktoré ju stvárňujú. Judy Dench je Pani herečka a zahrať obeť Alzheimerovej choroby je práca, ktorú by málokto zvládol tak dobre ako ona. Kate Winslet v úlohe mladej Iris vyžaruje krásny skrytý oheň, o ktorom ani nevieme, či ju ničí alebo poháňa. Ich fyziologické rozdiely sú o dosť väčšie než u predstaviteľov Johna (Jim Broadbent a Hugh Boneville), no chýbajúce prepojenie medzi mladou a starou Iris má na svedomí hlavne scenár. Nikde sa totiž nedozvieme, ako sa z divokej nádejnej spisovateľky stala zrelá žena vyžarujúca pokoj. John na druhej strane v starobe miluje svoju ženu rovnako ako ked sa s ňou zoznámil.
Na začiatku som spomenul, že po tomto filme som mal chuť prečítať si jeho literárnu predlohu. Som presvedčený, že keby ju pri východe z kina niekto predával, slušne by zarobil, pretože sa dá až fyzicky cítiť, koľko sa toho na plátno nedostalo - a musí to byť zaujímavé čítanie. No možno ešte zaujímavejšie je dielo samotnej Iris (o jej názoroch sa z filmu dozviete žalostne málo). Ale pokiaľ sa vám nechce čítať a zaujíma vás, čo všetko môže láska od človeka vyžadovať, pokojne si Iris pozrite a neoľutujete.
Iris (Veľká Británia/USA, 2001, 90 min.)
Réžia: Richard Eyre. Scenár: Richard Eyre, Charles Wood. Kamera: Roger Pratt. Hudba: James Horner. Hrajú: Judi Dench, Jim Broadbent, Kate Winslet, Hugh Bonneville, Penelope Wilton.