KÓD NAVAJO

V boji proti Japonsku počas druhej svetovej vojny sa americkej armáde dlho nedarilo vytvoriť kód, ktorý by Japonci nerozlúštili. Spasiteľskou ideou bolo až vytvorenie kódu na základe reči Navajo. Tento kód ale limitoval počet ľudí, ktorí mu rozumeli na vycvičených Navajov. Preto boli tzv. „code-talkers“ pre armádu veľmi vzácni a museli byť za každú cenu ochraňovaní. Na druhej strane predstavovali ale aj nebezpečenstvo v prípade, že by boli chytení. Preto dostali vždy na svoju ochranu vojaka, ktorý sa staral o ich prežitie počas boja, ale akonáhle by sa dostali do nepriateľského zajatia, bolo jeho úlohou chrániť kód za každú cenu. Joe Enders (Nicholas Cage) je vojak, ktorý utrpel ťažké zranenia a psychickú ujmu na zdraví potom, ako pod jeho velením padla celá rota. Ben Yahzee (Adam Beach) je zase „code-talker“, ktorého má Enders ochraňovať. Aj keď si Enders zozačiatku nechce Yahzeeho pustiť moc k telu, aby potom mohol vykonať svoju nemilú povinnosť (ak by bolo treba), postupne sa z nich stanú priatelia. A vďaka Yahzeeho odvahe možno nastane situácia, ktorej sa Enders obáva - dokáže potom vykonať svoju povinnosť?

Už druhýkrát (po Pearl Harbor) sa mi stalo, že trailer ma nalákal na iný film, ako som potom videl. Musím sa kajúcne priznať, mne sa Mission: Impossible – 2 veľmi páčil. Po režisérskej stránke milujem Johna Woo, on to podľa mňa proste vie, a v M:I-2 to dokázal. Preto som sa (a po zhliadnutí traileru ešte viac) tešil na akčný film zasadený do vojenského prostredia, so super spomalenými zábermi a množstvom holubíc. Avšak, už prvých 5 minút filmu, kde Enders stratí svoju celú rotu, ma vytrhlo z omylu a to dosť prudko. Kód Navajo je totiž plnokrvný vojnový film, bez všetkých okrasných záberov a spomalení, ktoré tak charakterizujú Johna Woo. To ale film nerobí zlým. Samozrejme, nemá šancu sa porovnávať s peckami ako Saving Private Ryan, ale na Woo-ov prvý pokus tohto typu je to veľmi dobré. Dve-tri spomalenia sa kde-tu dajú nájsť, ale tým to aj hasne – zvyšok je veľmi profesionálne odvedená režisérska práca so zopár vynikajúcimi, „čistými“, zábermi. Zdá sa, akokeby sa John Woo chcel uplatniť nielen ako režisér akčných, extravagantných peciek, ale aj ako vážnej kinematografie. A vcelku sa mu to darí ...