MUŽ, KTORÝ NEBOL |
MUŽ, KTORÝ NEBOL |
Životné dielo bratov Coenovcov je početné a veľmi rozmanité. Po ľahších dielach The Big Lebowski a O Brother, Where Art Thou? (Braček, kde si?), však patróni netradičných filmových zážitkov zahrali na vyššiu nôtu a ich najnovší príspevok je čistokrvným filmom noir. Je až zarážajúce, že v odstupe jedného týždňa sa dostávajú do našich kín dvaja zástupcovia tohto žánru (prvým bol Minority Report, i keď značne odlišný a navyše v sci-fi kabáte)...
Hlavným protagonistom je Ed Crane (Billy Bob Thornton) povolaním holič v mestečku Santa Rosa. Je to tuctový chlapík, ktorý robí celý deň svoju prácu, potom sa vráti domov k svojej nevernej manželke (Frances McDormand) a líha si do postele s pocitom prázdnoty, ktorá príde aj v nasledujúci deň. Jeho sprievodcom býva len vyfajčený kartel cigariet a občas aj prúd myšlienok. Ten ho pri jednom zo zákazníkov, ktorý si chce založiť vlastný rad čistiarní, privedie na zaujímavú ideu. Od Veľkého Dava (James Gandolfini), dobrého priateľa, no zároveň i milenca jeho manželky, vymámi anonymne potrebnú sumu vydieraním za informácie o nevere. V tomto momente začína tradičný kolotoč vrážd, pátrania po vinníkovi i hľadaní coenovskej pointy v úplne čiernobielom svete filmu...
Pri posledných, jednoduchších príspevkoch od Coenovcov, pôsobí ich najnovší počin veľmi zložito. Fakt je, že aj samotný scenár obsahuje rad paradoxov a komplikuje divákovi snahu pochopiť film. Hoci niektoré dejové prvky či náznaky atmosféry by mohli odkazovať na staršie filmy - vydieranie sme mali napr. vo Fargu, scén z hotela sme si užili v diele Barton Fink a pod., Muž, ktorý nebol pôsobí úplne inak a je veľmi, veľmi zvláštny (ešte viac ako obyčajne). Nie je to svižná prechádzka príbehom ako v niektorých predchádzajúcich filmoch, nie je to ani zdĺhavá púť naprieč dlhočiznými dialógmi. Tvorcovia dodržiavajú pravidlá filmu noir veľmi verne a tým posúvajú vyznenie filmu až do originálnej hladiny. Je trochu škoda, že film nemá veľa dejových zvratov a obsahuje skôr väčšie množstvo dlhých scén ako kratších dynamických. Takisto aj niektoré scény dialógov zachádzajú až nad akceptovateľnú hranicu a divák jednoducho bratom Coenovcov tento výlet nad rámec nemusí zhltnúť (a tak mu bude v hrdle trčať ešte niekoľko ďalších minút). Preto nevypisujem ani jednu časť pointy, aby ste pri návšteve kina o ňu neprišli. Prvých tridsať minút predstavuje pomalú prechádzku dejom, potom nastane jeden z výraznejších zlomov, film sa vlečie ďalej, aby na pár minút odbočil do úplne inej roviny, z ktorej dospeje k zaujímavej vedľajšej pointe a aj k samotnému koncu. Podobne ako pri diele Barton Fink má divák pocit, že film je aspoň dvojnásobne dlhší...
Ale až na pár momentov sa pri ňom určite nebude nudiť. Réžia nepoľavuje zo svojho vysokého štandardu a diváka presvedčia aj herecké výkony (Billy Bob Thornton nehrá Eda Cranea ako typického odpadlíka, ale ako muža, ktorý skutočne nebol a v niektorých monológoch si tento fakt sám sebe i divákom opakuje; navyše ak vás filmy ako Sling Blade, Jednoduchý plán alebo Banditi o jeho kvalitách nepresvedčili, tentokrát nezapochybujete ani na chvíľočku) a celková atmosféra filmu. Otázne je, ako sa vyzná v deji a akú pointu si po skončení filmu zvolí ako výslednú. Pretože Coenovci na začiatku druhej polovice prichádzajú s rôznymi spletitými prvkami, ktoré film značne spomalia a od tohto momentu sa dostane divák do nezvyčajného statického tranzu (teda aspoň mne sa to stalo). Film príde na koniec, človek vyjde z kina a ostane úplne omámený. Ale nechce sa vrátiť do sveta filmu noir a hľadať ďalšie časti deja, nemá záujem vidieť príbeh ešte raz a skúsiť nájsť pointu na inom mieste alebo ju vyvrátiť. Jednoducho stratí záujem o okolie a jediné, čo ho zachráni, je skorý príchod domov a ľahnutie si do postele. Áno, ráno je všetko v poriadku, ale v ten večer sa filmové paradoxy prenesú do mysle diváka a hoci s nami bratia Coenovci manipulujú na plátne rozličným spôsobom, tentokrát budú manipulovať s nami aj po skončení ich filmu. Videl som tisíce filmov, ale podobný zážitok som si z kinosály ešte neodniesol...
Určite mu napomáha aj prevedenie filmu do čiernobieleho formátu. Nejde o to, že by tvorcovia chceli takým jednoduchým spôsobom navodiť atmosféru a pomôcť si v návrate do 40. rokov minulého storočia (keď Spielberg to dokázal vo farbe a vo futuristickom svete). Tento krok im skôr napomáha v samotnom manipulovaní a osobne si myslím, že ak by bol film vo farbe, nemal by taký silný dosah. A po zhliadnutí filmu si aj tak uvedomíte, že prostredie v ňom je také monotónne, že farby by ho až príliš oživili a ubrali mu na jeho pôsobnosti.
Ehm, a teraz skúsme Muža, ktorý nebol zhodnotiť. K tejto povinnosti sa mi pristupuje len veľmi ťažko, lebo po skončení filmu som mal pocit, že som sa ocitol v pozícii zvanej Muž, ktorý (na tom filme) nebol. Teda v takej ako predsúva film samotného hrdinu, prázdny charakter s občasným myslením čo a ako ďalej. Je to strašne bizarný pocit a hoci nie bezchybný (pretože bezchybné nie je nič, ale plynulejší charakter by to mohlo mať), priznávam sa, že za osemdesiat percent určite stojí.
The Man Who wasn't There (USA, 2001, 116 min.)
Réžia: Joel Coen. Scenár: Joel Coen, Ethan Coen. Kamera: Roger Deakins. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: Billy Bob Thornton, Frances McDormandová, James Gandolfini, Scarlett Johanssonová, Michael Bedalucco, Katherine Borowitzová.