DĚVČÁTKO

Koľkokrát sa po sotva výdatných raňajkách (prvotný pohľad na ňu vás uvedie do rozpakov, že ak nežije zo vzduchu, tak len príliš ťažko ju voda organizmu drží na vodou) vydá (ne)predávať handry pre neznáme fľandry do nie príliš navštevovaného sekáča so sekáčom? Koľkokrát sa už pristihla pri zízaní na odchádzajúceho zákazníka, aby sa na neho zavesila, vydala po jeho stopách (nech vedú hocikam)? Koľkokrát už pre svojho ťažko (ne)existujúceho "kluka" zmenila účes, imidž a iróniu osudu? Koľkokrát sa vrátila do kvázidomova (predstavujúcom len x krát štyri steny v bežnom obytnom dome obývanom neúplnou rodinou, pretože hlava rodiny sa vzdala svojho postu v tejto rezidencii až príliš dávno)? Koľkokrát sledovala kroky svojej matky úporne hľadajúcej druhú lásku (prípadne i mladosť ako Andie McDowell) nie nepodobne ako jej nerestná ratolesť? Koľkokrát sa už v piatkový večer znovu zaľúbila (alebo len zaplietla) do sledovanej (či len vonkoncom náhodnej osoby - napríklad z nedávneho stretnutia v sekáči či úplne inde)? Koľkokrát sa medzitým podarilo taxikárovi bez taxíku (zaujímavému optimistovi Ondřejovi Vetchému) vykonať svoj atypicky poňatý džob? Koľkokrát sa pohádali spočiatku neznámi filmoví manželia v strednom veku kvôli rozdielnemu názoru na nasledujúce spolužitie? Koľkokrát sa ich synovi podarilo doviesť si údajnú priateľku, zažiť s ňou príjemný počiatok či záver večera, oddať sa sladkému spánku, zatiaľ čo jeho "nabíjačka" sa producírovala v Evinom rúchu chodbami a kuticami svojej novej hosťovskej pozície? Koľkokrát sa znovu vrátila do kvázidomova za uplynulých 24 hodín a s pohľadom nevinného dievčatka naďalej pokračovala v hľadaní lásky cez posteľné hry i destinácie mužského lona, aby sa znovu objavila tam, kam patrí? Moment, kam vlastne patrí???

Filmové pražské sídlisko X (niežeby ho nedokázal autor recenzie pomenovať, no v skutočnosti neexistuje a bolo zložené z niekoľkých častí českej metropoly) zažilo už mnoho výletov, výjazdov, výlevov, výrazov a výdobytkov teenagerskej techniky platonických citov zastupujúcich ťažko určiteľné ego "děvčátka" Ema, ktorá sa postupne pretĺka ako sedemnástka ulicami veľkomesta za nočného splnu i novu večne hľadajúc svojho vyvoleného (no v skutočnosti upadajúc do týždňového zaľúbenia a ďalších posteľových romantík) skrývajúce sa ta-tam. Jej štýl hľadania toho pravého môže odzrkadliť snahu nejednej gymnazistky či študentky učilištia, jednoduchej slovenskej či českej make-up kurvičky snažiacej sa vyzerať staršie, zbaliť čo najviac chlapíkov (spolužiakov, podnikateľov, novinárov...) z okolia vo vlastnom sebaklame hľadania toho pravého. Je trpký (pre ostatných rovesníkov či pozorovateľov často týmto štýlom neholdujúcim), zvláštny a úchylnym spôsobom vyjadrený. Lenže o tom, že paralela hľadania sa dokáže znovu vrátiť do bodu A nás aj po dvadsiatich rokoch presvedčí Emina matka, ktorá v non-stop podniku neďaleko svojho apartmá vychutnáva piatkové countryvečery i ťažké sobotné disco prinášajúce pre násťročné slečny i babičky nepoznanú extázu vedúcu k netradičnému zážitku. Je to ťažký závan feministickej stránky príbehu našťastie kompenzovaný rýdzomužským pohľadom naplneným sklamaním z rozchodu (bol však skutočný?) s blondínkou M z neďalekého kaderníctva, kam jedného popoludnia zavítal, aby dostal košom (a vlastne nedostal) a venoval sa typicky chlapskej lopote - pijatike (ktorá vám v piatočný večer dokáže niekedy prihrať i prítulnu slečnu známu-neznámu). Je to príbeh poskytujúci prechod poblúznením života, rýchlym vytriezvením a možnosťou podobnej činnosti i obetiam v alkoholu, keď im pomôžete v odvoze domov ich vlastným autom, hoci sa nazývate taxikárom a v poslednom čase na vás naráža stále tá bizarná sedemnástka? A ak prežívate krízu stredného veku, radi sa rozčúlite nad vyvádzaním vašej manželky v klube i v plameni domáceho krbu, aby ste sa s neskutočnou radosťou úchylne obtreli o prechádzajúcu slečnu (ktorá sa mimochodom o pár hodín môže nahá objaviť vo vašej obývačke obdivujúc klávesy vášho krídla - klavíru)...