MOULIN ROUGE

Od začiatku je každému jasné, že pôjde o príbeh o láske. Takéto príbehy sú staršie ako ľudstvo samo. Ale žiaden nie je prerozprávaný tak, ako práve Moulin Rouge. To, čo len naznačil austrálsky režisér Baz Luhrmann v Rómeovi a Júlii nám vo svojom najnovšom opuse predvádza v prvej kráse. Je úžasné sledovať farby (striedanie modrej a červenej), zrýchlené pohyby (niektoré tance), výpravu (slon)... To všetko od úvodného kankánu až po finále predstavenia môžete brať ako najpestrejšiu paletu farebných obrázkov, alebo ako neuveriteľný gýč. Zaujímavé je ako je spojené 19-te a 20-te storočie. Aj keď sa príbeh odohráva v roku 1899 vôbec si neuvedomíte, že sme už o nejakých tých 1000 rokov dopredu. Je to aj preto, že dvadsiate prvé storočie ponúka takú možnosť výberu oblečenia, že by sa dej filmu, alebo divadelné predstavenie mohlo odohrávať aj v súčasnosti. (Ktovie, či by práve to divadelné predstavenie nedopadlo lepšia ako muzikály vznikajúce u nás.) 

Tomuto filmu nemôže nikto odoprieť jeho žáner. Muzikál! V poslednej dobe tento žáner zažíval malý koniec. A ani nebol poriadny muzikál natočený. Snáď len Tanečnica v tme Larsa von Triera alebo Rebeli Filipa Fenča, ale v oboch prípadoch sa nedá hovoriť o klasickom muzikáli tipu Spievanie v daždi. A ani Moulin Rouge nie je takým muzikálom. Pre tento film nebola niekym napísaná hudba a libreto, ale postupovalo sa odlišným spôsobom. Určitý scenár s dejom bol napísaný a potom režisér spolu s hudobným režisérom Craigom Pierceom hľadali pesničky, ktorými by sa dal dej filmu zaspievať. Výsledok je neuveriteľný. Kým sa z klasických muzikálových piesní stali hity po uvedení, pri sledovaní tohoto filmu sú vám niektoré pesničky skoro až motoricky známi a vy už poznáte ich melódiu a pohmkávate si ju s hlavnými predstaviteľmi. Každá pesnička, či už celá, alebo len úrivok je perfektne naspievaná. Choreografie sú nenáročné a dokonalo presné.

Ešte raz sa vrátim k príbehu, u ktorého som mal pocit, že sa určitým spôsobom podobá Titaniku. A síce v tom, že nám je hneď na začiatku prezradené, že hlavná hrdinka zomrie. Celý film teda svojim viac ako dvohodinovým trvaním plynie k tragédii. Divák vie, že to tak skončiť musí. A práve asi tak posledných 45 minút je tak napínavých lebo to, čo nebolo divákovi prezradené: ako hrdinka zomrie, je najväčším napätím pre diváka spolu s finálnym predstavením a jeho koncom.

Každý z hercov, či už menších, alebo tých najväčších sa s vervou pustili do natáčania a verili tomuto dielu. Ewan McGregor (Christian) si predtým vyskúšal svoje spevácke umenie na filmovom plátne - Tichý hlas. Ale určite napočítal s tým, že pesnička Your Song, ktorú spieva vo filme bude mať taký úspech že od samotného Eltona Johna by za jej spracovanie dostal jednotku. Aj keď Ewana poznáme ako Rentona z Trainspottingu, v Moulin Rouge vytvoril jednu z najromantickejších postáv vo svojej kariére a možno aj filmu. Jeho úsmev, slzy, spev vám ešte po dlhú dobu ostanú v pamäti. Ak si vás Nicole Kidman nezíska hneď prvou pesničkou o jej láske k diamantom, tak potom určite svojimi kreáciami na posteli pri zvádzaní Christiana. Jej vnútorný boj medzi láskou a kariérou je dokonalý. Dala si na umierajúcej kráľovne kurtizán s túžbou stať sa herečkou naozaj záležať. Bola na to pripravená. Ešte nemala v rukách scenár a už bola postavané pred rozhodnutie, či si chce zahrať postavu, ktorá spieva, tancuje a potom umrie. Kto by to nebral? Výnimočný je nielen výkon Johna Leguizama ako zakrslého vodcu skupiny bohémskych umelcov, ale hlavne Richard Roxburgh ako vojvoda z Monrothu, ktorý mi pripomínal výkon Garyho Oldmana v Piatom elemente. Jeho vojvoda sa určite zapíše do dejín kinematografie. Tak ako sa aj zapíše meno Jim Broadbent, ktorý ako majiteľom Moulin Rouge chce to najlepšie pre svoj podnik a zároveň aj pre Satine. A práve tieto dve veci sú postavené na protiľahlých stranách. Ale žiaden herec ani ten najmenší čašník nie je nepodstatnou postavou.

Neveľkú zásluhu na to, aby všetko vyniklo tak ako by malo má nielen kamera Donald McAlpine, ale hlavne strih, pod ktorý je podpísaná Jill Ballcock. Zopakovali si prácu s režísérom Baz Luhrmannom, s ktorým sa stretli pri natáčaní Romeo + Júlia. O výtvarnú stránku sa starala Luhrmannova žena Catherine Martin. A mnoho ďaľších pomocníkov, ktorý spolupracovali s režisérom v prepise Shakespearovského diela na filmové plátno, spolupracovalo tiež na Moulin Rouge. Celý film by sa dal prirovnať k dvojhodinovému klipu na MTV. Ale docieliť to, aby sa v päť sekundovom zábere objavila nervozita, zhrozenie, veľkoleposť, strach, mohutnosť, blížiaca sa smrť - to vyžaduje veľkú dávku profesionality. A režisérov, ktorý dokážu takéto niečo ako Baz Luhrmann, by sa dalo spočítať na prstoch jednej ruky.