ANJELI UNIVERZA |
ANJELI UNIVERZA |
Islandský režisér Fridrik Thór Fridriksson prináša príbeh, ktorý by mohol slúžiť ako reklama Ligy pre duševné zdravie. Jeho pohľad na psychickú chorobu je dôkladný a zároveň dôkladne citlivý...
Obeťou duševnej choroby je Páll, inak zdravý mladý muž niekde medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Je to vnímavý človek s aktívnou fantáziou. Býva u rodičov, hráva na bicie, zaujíma ho umenie, ženy - lepšie povedané žena. Do Dagny je hlboko zamilovaný, a keď ho ona opustí kvôli spoločenským konvenciám, Páll to nesie veľmi ťažko. Snaží sa ju silou-mocou získať späť a jeho vnímanie sa nebadane odpúta od reality (videli ste už, ako sa kolesá lietadla odliepajú od štartovacej dráhy?). Po niekoľkých, čoraz vážnejších záchvatoch paranoje končí v psychiatrickej liečebni...
Tento rýdzo nekomerčný film neprináša žiadne prudké dejové zvraty, je v ňom pramálo prekvapení a ani hlavný hrdina nie je prudko charizmatický sympaťák. Napriek tomu ma dokázal dokonale zaujať. Pállove problémy, atmosféra v liečebni, prazvláštne vzťahy medzi chovancami - to všetko vyznieva na plátne vierohodne a pravdivo. Tvorca scenára evidentne netrpel žiadnymi predsudkami voči duševne chorým a nestrpia podobné predsudky ani u divákov. Snímka dokonale ilustruje neistotu, ktorá vzniká, keď sa človek nemôže spoľahnúť na svoj vlastný úsudok. Zaujímavé je, že každý z pacientov "na Útese" má realitu deformovanú iným spôsobom a kým u iných vidia nelogické postoje a bludy okamžite rozoznať, ich vlastné vnútorné zrkadlo je zakalené. Na rozdiel od iných filmov, kde schizofrenické preludy vyzerajú ako niečo dobrodružné (mám na mysli Klub bitkárov a Čistú dušu) v Anjeloch univerza vidíme oveľa reálnejší obraz: duševne chorí sa pohybujú životom s ustráchanou opatrnosťou. Samozrejme, dnešné psychofarmaká dokážu navodiť takú mieru pohody, až ich časom prestanete brať, a potom nastúpi tá pravá istota - teda že váš sused je bývalý generál KGB a každú sobotu má na raňajky malé dieťa.
Presvedčivý scenár podporuje dobré obsadenie postáv. Ingvar E. Sigurdsson v úlohe Pálla vyžaruje široké spektrum emócií a nenútene prechádza od úplného zúboženia po hrozivý nekontrolovaný hnev. Jeho kamaráti z liečebne Óli a Viktor (Baltasar Kormákur a Björn Jörundur Fridbjörnsson) sú tiež vykreslení s dôkladným prehľadom. Vedľajšie postavy (Dagny, riaditeľ liečebne, Pállovi rodičia) sú zahrané profesionálne a umocňujú výborný dojem z hereckých výkonov.
Príbeh sa odohráva na Islande, ale drsnej islandskej prírody si veľa neužijete. V podstate by sa film mohol odohrávať v ktoromkoľvek väčšom meste v ktorejkoľvek civilizovanej krajine. Samozrejme, v inej krajine by sa vám asi nepodarilo zaklopať na dvere prezidentovi a na počkanie dostať audienciu :-) Vizuálna reč je, tak ako celkový tón filmu, veľmi prepracovaná, poetická až intímna. Množstvo polodetailov a detailov dáva vyniknúť hercom.
V kinosále, kde som Anjelov univerza videl, boli dokopy traja diváci, z toho dvaja tvorili môj sprievod. Aj keď ide o vyslovene klubový film, takú malú návštevnosť si azda nezaslúži. Pokiaľ vás zastihne hĺbavejšia nálada, alebo ak poznáte niekoho s psychickou chorobou, Anjeli univerza môžu byť pre vás výborným materiálom na zamyslenie a určite rozšíria váš duševný obzor.
Englar alheimsins (Island/Nórsko/Švédsko/Nemecko/Dánsko, 1999, 95 min.)
Réžia: Fridrik Thór Fridriksson. Scenár: Einar Már Gudmunsson. Kamera: Harald Paalgard. Hudba: Hilmar Orn Hilmarsson. Hrajú: Ingvar E. Sigurdsson, Baltasar Kormákur, Björn Jörundur Fridbjörnsson, Hilmir Snaer Gudnason, Margrét Helga Jóhansdóttir, Theodor Júliusson , Halldóra Geirhardsdóttir