JOHNNY ENGLISH |
JOHNNY ENGLISH |
Nevie, čo je to strach... nevie, čo je to nebezpečenstvo... nevie jednoducho nič... Konečne film s dobrým sloganom. A ďalší dôkaz, že dobrý slogan nemusí vôbec znamenať dobrý zážitok v kine.
Pán English pracuje v ústredí britskej tajnej služby MI7. Plní rôzne administratívne úlohy pri podpore nebezpečných misií odvážnych agentov Jej veličenstva. Jeho idol XXX, hviezda medzi agentmi, však pri jednej z misií nešťastnou náhodou zahynie a na pohrebe zabijú aj všetkých jeho kolegov. MI7 sa ocitá v situácií, ktorá je nočnou morou každého personalistu: jediný kandidát, ktorý je voľný na životne dôležité úlohy, je... Johnny English.
Postava Mr. Beana je pre Rowana Atkinsona doživotnou kliatbou. Stavím sa, že by celú svoju úctyhodnú zbierku športových áut vymenil za inú tvár - takú, ktorá by prinútila castingových mocipánov zveriť mu aspoň jednu vážnu rolu. Okrem iného sa v podobnom zmysle vyjadril aj v jednom z rozhovorov - má totiž nesmierne rád shakespearovskú klasiku. Horšie je, že pomaly sa Mr. Bean stáva kliatbou aj pre Atkinsonovo obecenstvo. Gagy založené na nekonečnej nemotornosti nefungujú nekonečne dlho. Hrejivý pocit, že vidíte starého známeho, sa skôr či neskôr zmení na nudu až otrávenosť.
Ak ste pochopili, že Johnny English nie je nič viac a nič menej než bondovská projekcia Mr. Beana, prirátajte si bodík (ak ste to vedeli už pred otvorením tejto recenzie, prirátajte si ešte jeden :-). No zdá sa, že aj uzučký prirestor postavy Johnnyho Englisha bol pre scenáristov priširoký, a nepodarilo sa im dodať na plátno ani tú trošku originality, ktorá sa im ponúkala. Inými slovami: asi 70% gagov má jeden a ten istý vzorec: English niečo zahlási a v ďalšej sekunde (alebo ešte predtým) sa stane pravý opak. Tento úbohý frk sa počas deja odohrá toľkokrát, že som sa v polovici filmu cítil ako delfská veštica. Ďalším nepochopiteľne omieľaným gagom sú pantomimické scény z Englishovej kúpeľne, kde síce Atkinson predvedie svoju úžasnú mimiku aj komický talent, ale je pri tom tak zúfalo opozeraný...
Na druhej strane zopár originálnych gagov sa aj v tejto komédií nájde. Naháňačka v športiaku naloženom na odťahovacie auto je výborná, a to vrátane fyzikálnych nepresností (a možno je aj jemnou paródiou na lietajúce autá v traileroch na Matrix Reloaded ?). Podobne sa dá zhodnotiť scéna, keď si English zamení svalový relaxant za sérum pravdy. A v scénach, v ktorých sa English tvári sebaisto a charizmaticky, zablysne sa ako diamant aj Atkinsonov dramatický talent a na sekundu-dve vážne pripomína Jamesa Bonda... Ale svetlé chvíľky nedokážu prekonať šedivú nevýraznosť a predpovedateľnosť zbytku filmu.
Priaznivcov Johna Malkovicha poteší jeho prítomnosť na plátne v úlohe hlavného zloducha Pascala Sauvagea, hoci jeho výkon nie je nič moc (až na bravúrne zvládnutý francúzsky prízvuk :-). Príjemným prekvapením je Natalie Imbruglia ako agentka Campbellová. Okrem toho, že jej obrovské očiská hypnotizujú dôkladnejšie než pohľad kobry kráľovskej, dokázala aj presvedčivo zvládnuť svoju postavu a ani britská angličtina jej nerobí problémy.
Réžia, kamera i soundtrack sa verne držia bondovského štýlu, aj keď poznať rádovo nižší rozpočet. Špionážne hračky sú zhruba na úrovni 60. rokov, ale príbehu to neubližuje zďaleka tak ako iné veci.
Myslím si, že na Johnnyho Englisha sa oplatí ísť len tomu, kto má pocit, že Rowana Atkinsona už naozaj dlho nevidel hrať (a rátajte s tým, že onen pocit aj tak nevydrží celý film). Ďalšou skupinou, ktorú asi od návštevy kina neodradím, sú uctievači Natalie Imbruglia.
Najviac ma však desí, že aj keď je táto snímka paródiou, je v mnohých smeroch reálnejšia než "skutočné" bondovky...
Johnny English (2003, Anglicko, 100 min.)
Réžia: Peter Howitt. Scenár: Neal Purvis, Robert Wade, William Davies. Kamera: Remi Aderarasin. Hudba: Edward Shearmur. Hrajú: Rowan Atkinson, John Malkovich, Natalie Imbruglia, Ben Miller, Douglas McFerran, Tim Pigott-Smith.