ENGLAND!

Keď padá Sovietsky zväz, Valerij sa so svojej novej zeme, Ukrajiny, vydáva na vysnívanú cestu. Nevypočuje si definitívny ortieľ lekárky o svojej smrteľnej chorobe a nezačne žiť sebaklamom márneho liečenia. Rozhodne sa vyhľadať svojho kamaráta Viktora v Berlíne a uskutočniť s ním starý sen - dosiahnuť England! Pri dramatickej ceste ilegálneho vysťahovalca, ktorá sa stala európskou nočnou morou deväťdesiatych rokov, sa nám zrazu v osude mnohých bezmenných, o ktorých dennodenne počúvame v médiách, zhmotňuje Valerij. Dramaticky putuje bez peňazí naprieč Európou a nelegálne prechádza hranice. V autobuse stretáva Jelenu, obyčajné ruské dievča ochotné zobrať si neznámeho muža v Nemecku na inzerát, len aby sa oslobodilo od života, ktorý doteraz poznalo. V úlohe naivnej Jeleny spoznávame ruskú herečku Čulpan Chamatovu (Mamlakat bojujúcu s dusivými tradíciami uzavretej spoločnosti vo filme Luna Papa alebo odhodlaná Rita vo filme ruského režiséra Valeriho Todorovskeho Krajina hluchých). Valerij ešte raz Jelenu v Berlíne stretáva, zamilovanú do mladého Nemca, jej osud pôsobí ako prísľub možného šťastia v novom svete. Valerijove cesty v Berlíne sú čakaním na Viktora, ktorý nikdy nemá prísť. Začíname to chápať my, diváci a aj Valerij. Hoci sa môže zdať, že jeho tvrdošijné vykresľovanie budúcnosti ako života spolu s Viktorom v Anglicku je naivným nepriznaním si skutočnosti. Ale to je práve omyl. Napriek tomu, že Valerijova duša nám až do konca zostáva neprístupná a neodkrytá, tušíme, že vie, že Viktor svoj sen už nikdy nemôže splniť, lebo nejaký čas pred ním bojoval s tou istou chorobou, vie aj, že on sám umiera a že od Anglicka ho delí neprekonateľnejšia vzdialenosť, než kanál La Manche. Cez Valerijove osudy v Berlíne spoznávame život jemu podobných, imigrantov. Pokúšajú sa každý po svojom postaviť na nohy a zaradiť do života. Srbský emigrant Pavol (Merab Ninidze) s ním nakoniec trávi posledné dni jeho postupného umierania. Mária (Anna Geislerová), sleduje premenu muža, ktorý je jej blízky, ale neomylný pud sebazáchovy jej radí, kam až môže zájsť, aby prežila.

Už na začiatku som spomenula, že by sa na prvý pohľad dal film England! zaradiť medzi filmy rozprávajúce osudy imigrantov pretĺkajúcich sa vo veľkomestách západnej Európy. Medzi filmy konfrontujúce prvotný romantizmus Východu s komplikovanou realitou Západu. Ale pre mňa je England! o niečom inom. Bez sentimentality je nám v ňom ponúkaný Valerij, zhodou okolností Ukrajinec, od začiatku filmu druh určený k záhube. S doširoka otvorenými očami, možno niekedy trochu smiešny, si tvrdošijne plní svoju prvotnú povinnosť. S vedomím, že pokiaľ žije on, musí si plniť svoj sen, a že len pokiaľ bude žiť jeho sen, má aj jeho existencia zmysel. Čo na tom, že mu osud už dopredu zobral možnosť jeho sen realizovať, na stranu druhú mu však zase dal možnosť snívať! Nevieme presne, možno skôr tušíme, že práve vedomie skorej smrti dáva Valerijovi silu pracovať na uskutočnení jeho túžby. Nádej sa zhmotňuje v samotnej ceste a je lepšie zomrieť na nej ako sa na ňu nikdy nevydať. England! nie je o snahe naivne zatvárať oči pred tvrdou realitou, je o šialenej túžbe žiť. Žiť aj s pocitom každodenného postupného umierania. Neumierať na mieste, ale za pochodu. Cesta, na ktorú sa Valerij vydáva je cestou ku slobode a zároveň cestou ku smrti. Ale aj nám sa akosi spolu s ním zdá, že je to cesta správna, že umieranie je pompéznejšie, keď sa spája s napĺňaním túžob, s činnosťou, s akýmsi pomyselným bojom. Že umieranie, ktoré evokuje tú najväčšiu prehru môže byť spojené s najväčším víťazstvom. Túžba zvíťaziť je aj vo Viktorovej samovražde aj vo Valerijovom postupnom umieraní. England! znamená zomrieť až potom, ako sme sa vydali na cestu.

England! (Nemecko, 2000, 96 min.)
Réžia: Achim von Borries. Scenár: Achim von Borries, Karin Astrom, Maria von Heland. Kamera: Jutta Pohlmann. Hudba: Ingo L. Frenzel. Hrajú: Ivan Shvedoff, Merab Ninidze, Anna Geislerová, Chulpan Khamatova, Maxim Kovalevski, Denis Burgazliev, Fabian Busch, Sebastian Schipper, Aykut Kayacik