FIMFÁRUM

Magický hlas a rozprávačské umenie majstra Jana Wericha premosťuje pätnásť rokov  umeleckej  snahy a spolu s Vlastou Pospíšilovou a Aurelom Klimtom dopĺňa počet tvorcov, na magické rozprávkové číslo tri. Tých pätnásť rokov nie je jediná priepasť, ktorú bolo nutné prekročiť. Generačný rozdiel medzi legendou českej animácie pani Pospíšilovou (žiačkou nezabudnuteľného J. Trnku) a vychádzajúcou hviezdou tohto žánru Klimtom bol snáď problémom najmenším. Spolupráca, resp. konzistentnosť výtvarníkov Poša a Velíška (vekovo omnoho príbuznejších) bola vzhľadom na ich výtvarné cítenie omnoho ťažšia, no najťažším sa ukázalo byť napasovanie animovanej geniality na Werichov text. Toto "libreto" totiž nebolo zamýšľané inak ako audiorozprávka pre deti (kto vie prečo, Werich veľakrát pracoval na Trnkových filmoch, ale Trnka nikdy nesfilmoval Werichovu rozprávku) a obaja režiséri tak občas museli robiť vážne kompromisy medzi vlastnými predstavami a neúprosnou líniou Werichovho hlasu.
 
Päť krátkych príbehov tvorí onú "reťaz, ktorá spája svet". Ich výtvarné poňatie sa trochu líši, ale tento mozaikový princíp aspoň umožňuje, že si každý z vás nájde to svoje. Či už to bude Lísti z Dubu, Franta Nebojsa, Lakomá Barka, Splněný sen alebo samotné Fimfárum. 

Už vidím mnohých z vás, ktorí neveriacky krútia hlavou, prípadne si pohŕdavo odfukujú: animované rozprávky, blbosť! Verte, ide o skutočnú zábavu a dokonca, pokiaľ to môžem posúdiť, o zaujímavú prácu v celosvetovom kontexte. Animovaná tvorba, ktorá má v Čechách  (podobne i na Slovensku) mimoriadne korene, ale tak trocha chátrajúcu súčasnosť, ponúka neuveriteľné možnosti na estetické vyhranie sa a "urobenie fóru".  Nezabudnem na Trnkovho kovboja, ktorý po obrovských strastiach preliezol skalu a pôvabne si prečesal vlasy. Fórik, ktorý zoberie animákovi týždeň života a na plátne zmizne za dve sekundy. Ak sa však podarí, zostane v duši vďačného diváka veľmi - veľmi dlho.
   
Nevidím dôvod, prečo prerozprávať jednotlivé príbehy. Ide o pekné, veľmi pekné "pohádky" a jeden fantastický príbeh. Dovolím si tipnúť, že väčšine z vás najviac učaruje Lakomá Barka. Tento skvelý "pravdivý príbeh, ktorý končí pravdivo" verím, dostane aj najotrlejších hardcore maníkov. Tak ako dostal nás, ktorí sme v miernom dáždiku sedeli na tráve a čumeli na plátno roztiahnuté medzi dvoma stĺpmi.

Fimfárum Jana Wericha (ČR, 2002, 100 min.)
Réžia: Aurel Klimt, Vlasta Pospíšilová. Scenár: Aurel Klimt, Jiří Kubíček. Kamera: Zdeněk Pospíšil, Vladimír Malík. Hudba: Petr Hapka, Vladimír Merta, Miroslav Wanek, Miroslav Kořínek, Petr Soudek. Hrajú: Jan Werich (vyprávač)