AKO ČÍTAŤ FILM?

Naopak, veľmi rozsiahla je časť zameraná na technické aspekty filmu. Monaco tu prechádza od prvých vynálezov na prehrávanie a zaznamenanie pohyblivého obrazu, cez objektívy a ich vlastnosti, až po jednotlivé fázy výroby filmového diela. Technické informácie sú dávkované so zreteľom na čitateľa - autor vie, koľko z technických tajomstiev je potrebné odhaliť k správnemu pochopeniu fungovania filmu ako média. Na túto časť nadväzuje ďalšia – rovnako film rozoberá na malé častice, tentoraz znakového charakteru. Autor poukazuje na podobnosť jazyka filmu s literatúrou. Táto téma je nadmieru užitočná a dôležitá, nakoľko každý film má svoje roviny významu a jednotlivé indexy, znaky, ikony, metafory či metonýmie, ktorými k divákovi prehovára.
    
Asi najväčšia časť publikácie je venovaná dejinám filmu. Nie je to však zhrnutie vývoja kinematografie, je to skôr akýsi pohľad na vývoj dejín z pohľadu troch hlavných síl, ktoré naň pôsobili – ekonomiky, politiky a estetiky. Zaujímavý je stručný pohľad na súčasnosť, „keď je drvivá nadvláda amerických filmov na svetovom trhu ohrozovaná z niekoľkých strán“. Vplyv politiky aj ekonomiky bol v dejinách filmu obrovský, estetika naň reagovala. Či už tvorbou nových žánrov, režisérskych rukopisov alebo smerov. Po celý ten čas sa vyvíjala aj filmová teória, mnohí z prvých filmárov sa jej venovali, nakoľko bolo potrebné vytvoriť vo filme systém a pravidlá. V knihe sú obsiahnuté stručné charakteristiky najvýznamnejších teoretikov (Pudovkin, Ejzenštejn, Arnheim, Balázs, Godard) a ich prác.

Cez umenie, techniku a dejiny sa dostávame k médiám. Film bol v mnohom ovplyvnený ich vývojom - či to bola podpora zo strany televíznych spoločností, alebo nakrúcanie dlhých seriálov. Autor oboznamuje s mediálnou oblasťou, polemizuje aj nad novými digitálmi technológiami pretože „majú stále väčší vplyv na filmárske remeslo a na históriu televízie a ostatných elektronických médií, lebo ich vývoj súvisí s pokračovaním príbehu filmu...“. Tie súvisia s témou poslednej časti publikácie – Multimédiá: digitálna revolúcia.  Názov, ktorý hovorí za všetko. Je to veľmi zaujímavá oblasť na skúmanie, jej rýchle napredovanie však znemožňuje, aby bol autor aktuálny – zároveň v knihe nie je ani priestor na obsiahnutie popisu vývoja digitálnych technológií. Monaco teda ostáva pri otvorených otázkach a uvažuje. Publikáciu uzatvára chronológiou vývoja kinematografie,  prehľadným zoznamom najlepšej literatúry o filme a niekoľkými registrami.
    
Kniha Jak číst film teda obsahuje väčšinu informácií, ktoré potrebuje aktívny cinefil. Je to viac-menej veľmi dobrá selekcia textov, nie je však potrebné čítať ju chronologicky. Je to akási prvá cesta, ktorou sa môže divák vydať, ak má záujem film hlbšie skúmať. Je napísaná zrozumiteľne, pútavo a prehľadne. Samozrejmosťou je aj kvalitné grafické a knihárske spracovanie. Ako som v úvode naznačil – čitateľ väčšinou pristupuje k teoretickým knihám opatrne. V tomto prípade sa však nemá čoho obávať – James Monaco nemá záujem zaťažovať nezmyslami, nechce  čitateľovi vnucovať názory ani interpretácie. Zostavil túto publikáciu na úrovni - u nás sa napriek tomu bestsellerom asi nestane...
  
Monaco J.: Jak číst film. Albatros, Praha 2004