|
BLOG: AMERICKÁ (NE)PRÍSTUPNOSŤ |
BLOG: AMERICKÁ (NE)PRÍSTUPNOSŤ |
Každý kto videl aspoň jednu ukážku na americký film bol konfrontovaný s (väčšinou) zeleným úvodom k spomínanej ukážke, ktorá ho informovala o prístupnosti materiálu. V spodnej časti tohto obrazu je, hlavne v čase tesne pred uvedením filmu do amerických kín, aj logo prístupnosti celej snímky. Kto však určuje prístupnosť filmu v USA? Podľa akých kritérií? A akým právom? Nie je obmedzenie prístupnosti filmu zároveň aj cenzúrou?
História filmových hodnotení
Sloboda amerických filmárov nakrútiť a povedať čo chcú sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia stala vďaka popularite filmu príliš nebezpečnou a prinútila štúdiá, ak nechceli riskovať bojkot náboženských skupín a presadenie všeobecnej štátnej cenzúry, vymyslieť systém kontroly. V roku 1922 bola preto štúdiami založená MPPDA (Motion Picture Producers and Distributors of America), ktorá v roku 1930 vydala tzv. Produkčný kód. Tento kód zaväzoval režisérov a výrobcov filmov k istým normám, ktoré museli pre zverejnenie filmu dodržať.
Produkčný kód je priamym predchodcom dnešného hodnotiaceho systému (angl. rating system), ktorý sa riadi podobnými, aj keď nezverejnenými, pravidlami. Z MPPDA sa postupom času stala dnešná MPAA (Motion Picture Association of America) a 1. novembra 1968 bol zavedený systém filmových hodnotení. Dôvodom pre odklon od Produkčného kódu k systému hodnotenia boli filmy Ulysses a I'll Never Forget What's'isname, ktoré v roku 1967 použili slovo „fuck“. Vtedajší prezident MPAA Jack Valenti preto pozmenil Produkčný kód a zaviedol povinné hodnotenia filmov, ako aj záväzné zobrazovanie týchto hodnotení na plagátoch a ukážkach, aby umožnil filmárom slobodu prejavu a zároveň umiernil konzervatívnu časť spoločnosti.
|
|
Hodnotenia dnes
MPAA hodnotí každý film, ktorý ašpiruje na premietanie v amerických kinách, na základe jeho obsahu a udelí mu jedno z 5 hodnotení. Bez tohto hodnotenia odmietajú kiná v USA film premietať a tak sa z dobrovoľného hodnotenia stal povinný úkon – ak pravda film chce niečo zarobiť. Pred uvedením do kín je film premietnutý členom MPAA, ktorí majú byť reprezentatívnou zložkou americkej spoločnosti, a tí určia na základe nezverejnených pravidiel - jeho hodnotenie. Tieto pravidlá, podobne ako identita členov MPAA, sú prísne tajné, avšak rozhodnutie tejto komisie je skoro nenapadnuteľné. Po udelení hodnotenia sa síce tvorcovia majú právo odvolať, ale odvolacia komisia je podobne utajená a jej výrok – častokrát totožný s prvým hodnotením – je nemenný.
Film takto môže dostať jedno z piatich hodnotení:
|
Americká skratka |
Plný názov |
Preklad opisu |
Slovenský ekvivalent |
|
G |
General Audiences |
„Prístupné pre všetky vekové kategórie.“ |
MP |
|
PG |
Parental Guidance Suggested |
„Niektoré časti nemusia byť vhodné pre deti.“ |
- |
|
PG-13 |
Parents Strongly Cautioned |
„Niektoré časti môžu byť nevhodné pre deti do 13 rokov.“ |
MN-12 |
|
R |
Restricted |
„Pre mladších ako 17 rokov vyžaduje prítomnosť rodiča alebo pestúna.“ |
MN-15 |
|
NC-17 |
NC-17 |
„Pre mladších ako 17 rokov neprístupné.“ |
MN |
Rodinné filmy, napríklad z dielne Pixaru, dostávajú hodnotenie G, keďže neobsahujú žiadne kontroverzné elementy – zaujímavou výnimkou je Rodinka Úžasných, ktorá ako doteraz jediný film od Pixaru dostala PG hodnotenie. PG dostávajú filmy, ktoré tematizujú „dospelé“ témy, ale veľmi prístupným spôsobom – vážnejším kresleným filmom, ako aj rodinným filmom s napätím prislúcha tento verdikt (Cesta do fantázie). Hodnotenie PG-13 vzniklo v roku 1984 na popud Stevena Spielberga a Georga Lucasa, ktorých trilógie (Indiana Jones a Star Wars) boli obsahovo prisilné na PG, ale R by ich extrémne penalizovalo (filmy s hodnotením R zarábajú podstatne menej ako PG-filmy)
Hodnotenie R je dosť vážnym problémom pre film, keďže si ho vyslúži za nahotu/sexualitu alebo expresívne násilie. Nadávky, ženské poprsie a plno krvi, to sú známky R-filmu a väčšina kín pri nich kontroluje preukazy pred vstupom do kinosály. Avšak skutočné problémy majú filmy s hodnotením NC-17. Skoro všetky kiná v USA odmietajú tieto filmy vôbec premietať, ich ukážky – označené červeným úvodom od MPAA – sa nesmú púšťať v televízii atď. Aby film získal NC-17 musí ukazovať explicitné a bezhlavé násilie, abnormálny sex, musí zveličovať/podporovať drogovú závislosť alebo ukazovať ľudské sexuálne orgány. Medzi NC-17 filmy sa ale radia aj diela kvalitnej kinematografie ako napr. Trainspotting a častokrát dostávajú podobné filmy v Európe hodnotenia MN-15.
|
|
Kontroverzia
Systém udeľovania hodnotení sprevádza už od ich vzniku veľká kontroverzia. Utajovanie hodnotiacich kritérií, ako aj členov komisie zaváňajú alibizmom a ich výsledky túto tézu často podporujú. Internetom kolujú chýry o presných počtoch slov ako „fuck“, ktoré film môže mať na PG-13 hodnotenie (1 až 3), resp. koľko-sekundové zábery na intímne časti predstaviteľov sú prípustné. Všeobecne sa dá ľahko vypozorovať trend, že násilie je omnoho viac tolerované ako sexualita. Zároveň v rámci sexuality, je heterosexualita hodnotená menej ostro ako homosexualita. Takisto je ukázanie mužského pohlavného orgánu považované za prirodzenú nahotu, kým ženské orgány patria do kategórie sexuálnych scén.
MPAA v konečnom dôsledku nevykonáva nič iné ako samo-cenzúru štúdií a umožňuje štúdiám vytvoriť nepriamy monopol nad filmami uvádzanými v amerických kinách. Nezávislé filmy preto pričasto dostávajú tvrdšie hodnotenia ako filmy veľkých štúdií. Najlepším príkladom môžu byť filmy Scary Movie, vyprodukované Miramaxom, ktoré dostali R-hodnotenie za drsný humor a sexualitu, a nezávislá perzifláž porno-industrie Orgazmo od Treya Parkera, ktorej humor bol síce omnoho menej explicitný, napriek tomu dostala hodnotenie NC-17. (Trey Parker reagoval nakrútením filmu South Park: Peklo na Zemi, ktorý podľa Guinessovej knihy svetových rekordov drží rekord za nadávky a násilie vo filme – 399 nadávok, 128 urážlivých gest a 221 násilných činov.)
This Film is not yet Rated
Téme amerických hodnotení a ich vplyvu na spoločnosť, ako aj samotnej MPAA, jej štruktúram a metódam sa venuje dokumentárny film Kirbyho Dicka This Film is not yet Rated. Dick sa snaží poukázať na nespravodlivosti hodnotení MPAA týkajúc sa násilia vs. sexu, hetero vs. homosexuálneho sexu, atď. a zároveň poukázať na zaujatosť tejto organizácie voči nezávislým filmom. Sám si najal detektívov aby vypátral identity členov MPAA a odhalil, že iba menšina z nich sú rodinne založení ľudia (čo podľa vyhlásení MPAA sú všetci), že pár z nich sú dokonca pastori a kňazi a sú vyberaní práve na základe absencie vedomostí o kinematografii, ktoré by im umožnili odborne hodnotiť filmy. Tento veľmi zaujímavý a rozhodne (pre MPAA) nepríjemný dokumentárny film však pravdepodobne neuvidíme – podobne ako veľa ľudí v USA, ktorí by niečo mohli zmeniť – pretože je smutnou iróniou, že This Film is not yet Rated dostal od MPAA hodnotenie NC-17 ...
