|
BLOG: UMENIE ALEBO PORNOGRAFIA? |
BLOG: UMENIE ALEBO PORNOGRAFIA? |
V poslednom období sa objavilo množstvo filmov, ktoré rúcajú hranice medzi pornografiou a umením. To, čo voľakedy šokovalo sa v súčasnosti stáva prostriedkom výstižnejšieho zobrazenia; tvorí bázu na skúmanie hlbších osobnostných charakteristík. Každý si určite spomenie na jednu, dve scény z filmov, ktoré dovtedy neboli bežne k videniu v „komerčnom“ filme. (Napríklad scéna skupinového sexu v Idiotoch Larsa Von Triera, alebo záverečná „šokujúca“ scéna orálneho sexu v The Brown Bunny od Vincenta Gala)
Netvrdím samozrejme, že ide o prvé zobrazenie otvoreného sexu v dejinách kinematografie. Nebudem sa však vracať k dávno prediskutovaným filmom, či už ide o Pasoliniho trilógiu života, zakončenú jeho posledným filmom Saló, alebo 120 dní Sodomy, Oshimovu Koridu lásky alebo iné filmy 70tych rokov. Zaujímavejším sa mi javí uvažovanie nad súčasným ponímaním pornografie, respektíve jej využívaním v „klasickej“ kinematografii.
|
Súčasní tvorcovia nachádzajú len veľmi ťažko invenčné nápady, ktorými by sa odlíšili od ostatných a zároveň aspoň minimálne zaujali, či prekvapili diváka. Využívajú najrôznejšie prostriedky - od bezhraničného násilia až po erotiku. Nie vždy sú však prvky, ktoré majú zaujať, použité tým správnym spôsobom. Erotika, nachádzajúca sa takmer v každom filme, pôsobí v mnohých prípadoch samoúčelne. Ako príklad nám z posledného obdobia môže výborne poslúžiť druhé pokračovanie Základného inštinktu, kde aj keď sexualita má pôsobiť ako hybná sila, nedokáže diváka vôbec zaujať a tým padá na úroveň obyčajného „ukazovania“. Samozrejme, že takých filmov by sa dalo nájsť oveľa viac.
Filmové festivaly každoročne prinesú zaujímavé tituly, na základe ktorých sa dá uvažovať o prelamovaní pomyselnej bariéry medzi pornografiou a umením. Spomenul by som tri snímky - Tvrdohlavé mraky Tsai Ming-lianga, Bitka na nebi Carla Reygadasa a Shortbus John Cameron Mitchella. Každý zo spomínaných diel využíva zobrazovanie explicitného sexu, ktoré však v celkovom vyznení nepôsobí vôbec pornograficky. V jednotlivých kontextuálnych rámcoch získavajú „pornografické“ zábery úplne iné rozmery.
|
Tvrdohlavé mraky ponúkajú viacero náhľadov na pornografiu ako takú. Jednoznačne vidíme zosmiešňovanie, mýtizovanie, vytváranie fetišov, ako aj stavanie diváka do pozície voyeura. Predmetom túžby, rozkoše a radosti je melón. Hlavní protagonisti sú ľudia túžiaci a hľadajúci východisko zo svojej samoty, zo svojho osamotenia. Zástupcov porna je tu viacero. Hlavný hrdina, živiaci sa touto činnosťou, ale predovšetkým japonská mŕtva herečka, ktorú treba využiť pokiaľ je ešte teplá. Takisto niektoré scény využívajú detaily príbuzné skôr spomínanému žánru porna. Možno si položiť otázku, či neexistuje lepší spôsob vykreslenia problému. Osobne mi to príde všetko veľmi originálne a najmä „trefné“. Pornoherci sú zobrazení nie ako stroje, alebo lepšie nástroje, bez problémov na báze plytkého príbehu. Skôr sú prezentovaní ako pozabudnutá časť society, bez priateľov a blízkych ľudí. Oni, ako poskytovatelia rozkoše iným (voyeurom- divákom), sami nemajú v živote žiadnu rozkoš. Sú sami a trpia. Tsai Ming-liangovi sa na základe akéhosi pornomuzikálu podarilo zachytiť samotu vo svojej najkrajnejšej podobe. Ukazuje temné stránky pornopriemyslu, ako aj jeho samotných predstaviteľov. (spomínam len jednu líniu príbehu)
Zaujímavý začiatok ponúka mexický film Bitka na nebi. Mladé dievča orálne ukája nie príliš atraktívneho postaršieho muža. Scéna trvajúca niekoľko minút naozaj prekvapí. V tejto snímke ide o zestetizovanie nekrásy. Protagonistami pohlavných aktov nie sú osoby „prezlečené“ do dokonalých tiel. Sú to obyčajní ľudia (na zvýraznenie tohto faktu režisér využíva vo veľkej miere nehercov). Sexuálne scény, ktorých je vo filme niekoľko, nemajú pôsobiť a v konečnom dôsledku ani nepôsobia pornograficky. Nadobúdajú úplne inú hodnotu. Pomáhajú k výraznejšiemu zobrazeniu rozdielov medzi profánnym a religióznym. Význam transcenduje samotný akt. (teda presný opak pornografie, kde význam spočíva presne v samotnom akte)
|
John Cameron Mitchell v Shortbuse ponúka (doslovne) urbánnu poéziu každodennosti. Táto má však ďaleko od tej našej; je to americká každodennosť, ktorá utrpela silnú ranu 11. septembra. Nedôverčivosť, samota, smútok, to všetko Mitchell zobrazuje v klube Shortbus, kde sa stretáva najrôznejšia spoločnosť (gayovia, lesbičky, zakomplexovaní jedinci, dominy, voyeuri, ako aj mladá žena, ktorá ešte nikdy nemala orgazmus). Film je plný nahoty a pornografických scén najrôznejšieho druhu. Sexualita však nepôsobí samoúčelne. Čo je zaujímavé je, že sexuálne problémy sa týkajú skôr techniky a sentimentov, nikdy nie morálky. Morálka sa oveľa silnejšie prejavuje v existenciálnych otázkach, ktoré narúšajú jednotlivé osobnosti. Snímka vyniká veľmi silnou dejovou líniou a preto, ak by niekto tento film považoval za jednoduchý manifest sexuality bez hlbšieho ponoru do vnútra problémov (príbehu), mýlil by sa.
Pornografia začala (a neustále pokračuje) využívať telo ako nástroj. Nejde o príbeh, nejde o formu. Jednoznačne ide iba o telá, respektíve o „kusy“ tiel, rozhádzaných v určitom „dokonalom“ obraze. Kým ostatná kinematografia sa v najrozmanitejšej podobe pokúša ponúknuť vždy niečo viac. Ponúknuť viac môže znamenať aj viac v samotnom žánri pornografie. Snaží sa využívať jednotlivé prvky originálnym spôsobom a čo je najdôležitejšie, priraďuje telám „tváre“. Spomínaní tvorcovia, sebe vlastným spôsobom, využili žáner porna, aby dokázali nielen zaujať „šokujúcimi“ obrázkami diváka. Práve naopak, zaujatie vychádza z druhej línie príbehu. Pôsobí veľmi silne. Prináša silné emócie a vášne. Všetky spomínané filmy sú diametrálne odlišné, aj keď zároveň zdanlivo stavajú na rovnakom základe. Oslobodzujú sexuálny život od nánosov pornografie. Prirodzeným spôsobom prezentujú to, čo až do nedávna bolo považované za obscénne. Posúvajú hranice filmu (ak nejaké existujú) ďalej a vytvárajú z „pornografie“ umenie.
Tvrdohlavé mraky (Tian bian yi duo yun, r. Tsai Ming-liang, Tchajvan/Fr, 2005)
Bitka na nebi (Batalla en el cielo, r. Carlos Reygadas, Mexiko, 2005)
Shortbus (Shortbus, r. Cameron Mitchel, USA, 2006)
