PROFIL: JENNIFER CONNELLYOVÁ |
PROFIL: JENNIFER CONNELLYOVÁ |
Meter sedemdesiat vysoká Jennifer Lynn Connellyová sa narodila 12. 12. 1970 v New Yorku v znamení Strelca. K prvej úlohe sa dostala už ako štrnásťročná. Ale už dávno predtým si privykala životu na výslní, keďže rodičia využili jej podmanivej krásy a vyslali ju na skusy do sveta modeliek. Odtiaľto bol už iba kúsok k titulným stranám renomovaných časopisov a k televíznym reklamám. A, ako to už chodí, odtiaľ zase rýchla cesta na strieborné plátno.
Prvú rolu, ešte len malú, jej ponúkol legendárny tvorca „dolárovej trilógie“ Sergio Leone vo svojej epickej gangsterke Vtedy v Amerike (Once Upon a Time in America). Známu snímku, nakrútenú v roku 1984, môžete zohnať v rôznych verziách (vrátane „definitívneho“ zostrihu idúceho cez dvesto minút) a je plná osvedčených mafiánskych hviezd: Robert DeNiro, James Woods, Joe Pesci... Jennifer do takéhoto rýdzo chlapského sveta nepatrila. Prekvapivo jej to ale skvelo pristalo v pekelne atmosférickom horore Daria Argenta Phenomena (Phenomena). V ňom stelesnila americkú študentku Jennifer Corvinoovú, prichádzajúcu do školy položenej v krásnych švajčiarskych horách, kde ale behá šialený sériový vrah špecializujúci sa na dievčatá. Pod Argentovou nečakane citlivou taktovkou Connellyová prepukla do takej krásy, až bolo otázne, či sa nejedná o pedofíliu; v nočnej košieľke jej to ako tínedžerke komunikujúcej s hmyzom skrátka a dobre pristalo, bodka. Ďalším výrazným oživením jej začínajúcej hereckej kariéry bola Sarah, ocitnúca sa s Davidom Bowiem v rozprávkovo ladenom Labyrinte (Labyrint) v réžii muppeťáka Jima Hensona a produkcii Georgea Lucasa.
Výborne a žánrovo rôznorodo naštartovaná kariéra bola ale v nasledujúcich rokoch utlmená nie príliš šťastným výberom rolí a scenárov. Nepomohlo jej kupčenie s režírujúcim Dennisom Hopperom, keď ju dal dokopy s miamiviceovským Donom Johnsonom v dráme Horúce mesto (The Hot Spot) a nespasila ju ani okamžite zabudnutá romantická komédia Hľadám miesto (Career Opportunities). Pochopiteľný útek na televíznu obrazovku, znova ruka v ruke s (už hrajúcim) Hopperom v nudnom trileri Podstata spravodlivosti (The Heart of Justice) jej nemal prečo vyjsť a film Of Love and Shadows (Of Love and Shadows) bol pre v roku 1994 už dvadsaťštyriročnú Jennifer zaujímavý snáď len z toho dôvodu, že jej vášnivým partnerom bol spaľujúci Španiel Antonio Banderas.
To ozajstné hranie odštartovala až príjemne staromódna drsná kriminálka ako zo starej školy – Boss (Mulholland Falls). Lenže, podobne ako vo Vtedy v Amerike, aj teraz to bolo len o maličkej úlohe v čisto chlapskom svete originálnym najmä tým, že osvedčení filmoví gauneri (napr. Nick Nolte, Michael Madsen, Chazz Palminteri) tu stelesnili tvrdých ale férových fízlov. Drsná snímka Novozélanďana Leea Tamahoriho znamenala pre Connellyovej kariéru bohužiaľ hlavne to, že sa definitívne ustúpilo od jej teoretických hereckých schopností a režiséri sa uspokojili s tým, že sa, diplomaticky povedané, rada vyzliekala pred kamerou. Od polovice deväťdesiatych rokov je teda pomerne ťažké (premnohých našťastie) nájsť film, kde by nemala erotickú scénu. To pravdaže jej fanúšikovia kvitujú s nadšením, ale po hereckej stránke jej to nemá prečo pomôcť. Práve kvôli jej ustavičnému filmovému odhaľovaniu sa si mnohí už nejeden rok kladú otázku, či to dievča vôbec niekedy bolo schopné ponúknuť herecký výkon, alebo iba svoje telo. Nechcem vás pokúšať, ale na internete stačí pár letmých kliknutí na myšku a hneď objavíte množstvo jej aktov, či už z filmov, alebo civilu.
A o nič lepšie to najbližšie roky nebolo. V romantickom Rande (Inventing the Abbotts) ju hravo do tmy zatlačila konkurentka Liv Tylerová. Predchodca Matrixu, Proyasov Smrtihlav (Dark City), americkými kinami len tak presvišťal a u nás sa uhniezdil priamo v požičovniach pod príšerným distribučným názvom, takže skultovnel až časom vďaka šepkande tých, ktorí nabrali odvahu a pozreli si ho. Až v roku 2000, ako dozrievajúca tridsiatnička, ukázala svetu, že na to má i ako herečka. V cenenej Aronofského drogovej mozaike Requiem za sen (Requiem for a Dream) stelesnila krásnu, ale drogovo závislú Marion. No ani tu sa herečka nevyhla erotickým výstrelkom vrátane lesbickej scény v strhujúcom finále. Vyzývavú ženskú, spolupodieľajúcu sa na záhube slávneho maliara Jacksona Pollocka (Ed Harris), stelesnila v dráme Pollock (Pollock) určenej skôr menšinovému publiku.
Musel sa jej, ako bývalej detskej hviezdičky z 80. rokov, chopiť až režisérsky rozprávkar z 80. rokoch Ron Howard v dráme voľne inšpirovanej skutočnými udalosťami ohľadom geniálneho no duševne chorého matematikára Johna Forbesa Nasha (nositeľa Nobelovej ceny). V Čistej duši (A Beautiful Mind) podala Jennifer presvedčivý výkon vo vďačne nevďačnej schematickej úlohe nikdy sa nevzdávajúcej manželky chorého génia (Russell Crowe). Akadémia odpovedala jednoznačne: z ôsmych oscarových nominácií sa na zlato premenili štyri, vrátane najlepšieho ženského hereckého výkonu v podpornej úlohe. Ako inak, pre Jennifer. Keď sa ale Howard o štyri roky neskôr znova stretol s Croweom v ďalšom tradične hollywoodsky silnom skutočnom príbehu o ťažko skúšanom mužovi (Druhá šanca), do úlohy vernej manželky obsadil už Renée Zellwegerovú.
Rok 2003 sa niesol v úspešnom duchu komerčnom ale i kritickom – a stačili jej k tomu iba dva filmy. V rozporuplne prijatom trikovom komikse Anga Leea Hulk (Hulk) si s chuťou strihla roličku priateľky hlavného hrdinu (Eric Bana) vo chvíľach duševného nepokoja sa meniaceho na ozrutnú zelenú obludu pohadzujúcu si tankami ako s hračkami. V parafrázy na Krásku a zviera im to v náručí obidvom pristalo, ale v pokračovaní ohlásenom na rok 2008 sa pravdepodobne neobjaví už ani jeden z nich. Kým s Hulkom si publikum akosi nevedelo rady, a to napriek zaujímavo rozpracovanému psychologickému pozadiu (výraznú rolu mimochodom opäť hral Nick Nolte), dráma Dom z piesku a hmly (House of Sand and Fog) Ukrajinca Vadima Perelmana, sa stretla s jednoznačnejším prijatím. A to napriek tomu, že mimo provokatívneho príbehu o „vojne o dom“, čo by spokojne mohlo stať i nám, bežným smrteľníkom, a hypnotickému výkonu Bena Kingsleyho, akosi nič iné neponúkol. Connellyovej postava objektívne i neobjektívne si nezasluhujúca divácke sympatie, keďže si za všetko vlastne mohla sama, na to išla pravdaže už zase cez sex. V konečnom dôsledku drámu od regálov videopožičovní nezachránila ani zvláštna až mystická atmosféra.
Nech už si o Connellyovej ako herečke myslíme čokoľvek, je vidieť, že v posledných rokoch si predsa len začína vyberať. Takže v roku 2005 hrala iba v jednom filme. Aj to v sexu zbavenej hororovej dráme Temná voda (Dark Water), remakeu známeho japonského hororu Hidea Nakatu. Snímka sa o hororový žáner len obtrela, ale treba povedať, že Jennifer to ako problematickej rozvádzajúcej sa matke malej dcéry bojujúcej proti manželovi, zatopenému bytu a duchovi dievčatka, pristalo. Rolu pravdepodobne zobrala kvôli životnej fázy, v ktorej sa toho času nachádzala, keďže v roku 2003 si založila rodinu s britským hercom Paulom Bettanym (stretli sa v Čistej duši). Momentálne k nám prichádza v noblesnej spoločnosti čoraz pútavejšieho Leonarda DiCapria v africkej dráme Krvavý diamant (Blood Diamond).