PROFIL: JEFF BRIDGES

Po Zostaň hladný (Stay Hungry), presláveným hlavne Zlatým glóbusom pre začínajúceho Arnolda Schwarzeneggera, prišla pre univerzálneho herca Jeffa Bridgesa výborná komerčná príležitosť v podobe moderného a na dvoch technických Oscarov nominovaného remakeu čierno-bielej klasiky z 30. rokov King Kong (King Kong). Po boku debutujúcej Jennifer Langeovej v notoricky známom príbehu o „láske, nie zbraniach, čo zabila netvora“, stelesnil hipisáckeho Jacka, súperiaceho o blonďavú ženu so samotárskym gigantických gorilím samcom z Ostrova lebiek. Bizarnému sequelu (King Kong žije) sa ale už oblúkom vyhol.

Nasledovalo dlhé obdobie pozostávajúcej zo snímok potvrdzujúcich, že 1.88 metra vysoký Bridges je hercom na hocijaké použitie v akomkoľvek filmovom žánri. V Zimnom zabíjaní (Winter Kills) sa riešil nikdy neobjasnený atentát na J.F. Kennedyho, nechýbal ani do dnešných dní nevalne slávny Ciminov ultra prepadák Nebeská brána (Heaven´s Gate), kultové trikové dobrodružstvo Tron (Tron), no Jeffrey Leon Bridges nepohrdol ani americkým futbalom (Against All Odds). Tretiu oscarovú nomináciu, už za titulnú rolu, mu ale paradoxne priniesla „iba“ romantická sci-fi rozprávka Starman (Starman). V tejto realistickejšej verzii E.T. – Mimozemšťana stelesnil ľudskú podobu na seba vezmúceho mimozemšťana utekajúceho pred vládnymi agentmi s pomocou ovdovenej ženy (Karen Allenová) v réžii hororového Johna Carpentera. Zato v trileri Zubaté ostrie (Jagged Edge) - po boku Glenn Closeovej či Petra Coyotea - mu oscarovú nomináciu vyfúkol Robert Loggia. Zdalo sa ale, že Bridgesovi k šťastiu stačí hrať po boku krásnych žien: Sally Fieldová v Pobozkaj ma na rozlúčku (Kiss Me Goodbye), Rosanna Arquetteová v 8 miliónov spôsobov ako zomrieť (8 Milion Ways to Die), Jane Fondaová v Ráne po vražde (The Morning After), Kim Basingerová v Nadine (Nadine)...

Po spolupráci s legendárnym tvorcom Apokalypsy na automobilovej dráme Tucker – muž a jeho sen (Tucker: The Man and His Dream) pricválala melodráma Báječní Bakerovi chlapci (The Fabulous Baker Boys) po boku brata Beaua, kde stelesnili hudobne nadaných bratov súperiacich o ženu (Michelle Pfeifferová). Táto rola Jeffovi padla vhod, pretože i v civile sa venuje muzike (konkrétne rocku, okrem spevu hrá gitare). Na snímke sa teda podieľal nie len ako herec, ale i na jej hudobnej stránke. Ani ostatné odvetvia filmárčiny mu nie sú cudzie (v roku 1996 produkoval bratov TV film Hidden in America), ale nevyhľadáva ich. Vďačnú, psychologicky viacrozmernú rolu skrachovaného rozhlasového moderátora, ktorého život sa zmení po tom, čo kvôli nemu spácha samovraždu niekoľko ľudí, si zahral v cenenej melodráme Terryho Gilliama Kráľ rybár (Fisher King) po boku Robina Williamsa ako bezdomovca Parryho. Bohatou skúsenosťou bol preňho architekt Max, po prežití dopravnej katastrofy presvedčený, že sa mu nemôže nič stať v zvláštnej dráme Petra Weira Bez strachu (Fearless).

V 90. rokoch sa urastený Jeff snažil udržať si sám sebou vysoko nastavenú vysokú latku. Vďaka nej sa stal ceneným, i keď komerčne nikdy nie ktovieako úspešným hercom. Jeho použiteľnosť bola všestranného zamerania a schopná napriek hercovmu chlapskému drsnému imidžu ponúknuť divákom i tie najjemnejšie psychologické drobnokresby. Bohužiaľ, vstup do nového milénia nebol úplne najšťastnejší, pretože ním bol i rutinný akčný triler Zdesenie (Blown Away), kde sa dostal ako pyrotechnik do konfliktu s psychopatom (Tommy Lee Jones), ale explózií preplnená snímka Stephena Hopkinsa nás zaujíma snáď len preto, že  v podpornej úlohe si zahral jeho otec. Úspechu sa nedočkal ani kinami presvišťiaci western Waltera Hilla Divoký Bill (Wild Bill), kde si Jeff zahral pištoľníka Jamesa Hickocka. Po oddychovej záležitosti Barbry Streisandovej Dve tváre lásky (The Mirror Has Two Faces) sa prepožičal do rúk kultového Ridleyho Scotta v dráme nakrútenej na základe skutočných udalostí, Bielej smršti (White Squall). V nej Bridges dominoval ako robustný kapitán lode Albatros, vychovávajúci z mladíkov mužov, čo mu prekazí ničivá búrka pripraviaca ho o nemalú časť milovanej posádky.

Jeden z najväčších (a divákmi najmilovanejších) Jeffových filmových úletov doletel v roku 1998 v podobe nezabudnuteľného kúsku bratov Coenovcov Big Lebowski (Big Lebowski). Ťažko by sme našli niekoho, kto zabudol na extrémne šupáckeho Dudea, najlenivejšieho chlapa v Los Angeles, dostávajúceho sa kvôli bizarným zhodám náhod a nehôd do centra ako víchrica silných udalostí, vrátane bandy nemeckých nihilistov, vietnamského veterána považujúce sa za Žida (John Goodman), kokteilu Biely medveď, amputovaných prstov, výkupného a vaginálnej maliarky (Julianne Mooreová). Nie vždy to ale Jeffovi vyšlo; viď.  kvázi komédia Múza (The Muse) so Sharon Stoneovou alebo zbytočný pokus predstaviť slávneho Boba Dylana i ako herca v Inkognite (Masked and Anonymous). Na jeden takýto neúspech ale v Bridgesovej neobvykle kvalitatívne vyrovnanej filmografii pripadá zaujímavý film, či už teroristický triler Miluj blížneho svojho (Arlington Road) zaujímavý nečakaným rozuzlením, alebo ďalšia oscarová nominácia v divákmi prehliadnutej súdnej dráme Obhajoba (The Contender).

Ani v ďalších rokoch sa Bridges nestratil. Vyberá si kvalitné úlohy pod taktovkou zaujímavých režisérov, prípadne po boku hereckých partnerov, s ktorými si majú navzájom čo ponúknuť. Menujme napríklad toto: životom unavenému psychiatrovi pomáha na správnu cestu jeho pacient tvrdiaci, že je mimozemšťan (Kevin Spacey) vo výbornej komediálnej dráme Svet podľa Prota (K-Pax); boháč ponúkajúci po smrti syna druhú šancu nie len Hospodárskou krízou zničenej Amerike, ale i veľkému džokejovi (Tobey Maguire), starému trénerovi (Chris Cooper) a malému koňovi v na siedmych Oscarov nominovanej dráme Seabiscuit – Dupot koní (Seabiscuit); starnúci spisovateľ kratučkých detských knižiek  trpiaci nevernou manželkou (Kim Basingerová) a stratou ich dvoch synov v Dverách v podlahe (The Door in the Floor); mŕtvy otec dievčatka (Jodelle Ferlandová) v surrealistickom filme rozporuplného Gilliama Krajina prílivu (Tideland).

Jeff Bridges je univerzálny herec. Nevyhýba sa vďačným komerčným záležitostiam, ani povedzme že intelektuálsky náročnejším snímkam. Dozrieva nám ako víno priamo pred očami, ide z jedného pôsobivého filmového príbehu (s pár zakopnutiami, čo nestoja za reč) do druhého, nejde mu o peniaze, od roku 1977 je šťastne ženatý so Susan Gestonoviou a majú spolu dve dcéry a syna. Tak, tak, Jeff Bridges od svojich dávnych začiatkov prešiel kus cesty a už mi nikto nehovorí, že sa k sláve dostal vďaka protekcii.