VŠESTRANNÝ LUC BESSON

Besson od začiatku koketoval s Hollywoodom. Vychádzalo mu to až do Johanky z Arku, vrátane nej.  Potom ale prekročil únosnú hranicu medzi francúzskym štýlom za americké peniaze - a produkciou hlúpučkých, zato riadne bláznivých akčných filmov si v podstate sám sťal hlavu. Ale poďme pekne od začiatku, každý dobrý príbeh predsa nejaký má.

Luc mal odjakživa záľubu v potápaní sa. Pôvodne sa chcel živiť ako morský biológ. Bodaj by nie, matka-učiteľka plávania, otec-inštruktor vodného lyžovania. Napokon sa kvôli zdravotným problémom musel profesijne vzdať vodného sveta a ponechal si ho len ako koníček. Ale dosť výživné hobby; ak nerátame deväťsto ponorení za pätnásť rokov, takmer v každom jeho filme nájdeme „vodný element“.

Pri filme začínal od piky. Pár rokov sa túlal Hollywoodom a keď sa vrátil do milovanej Paríž, pohyboval sa najskôr v maličkých funkciách, napríklad robil fotografa a štatistu. Ak nerátame krátkometrážny L´ Avant dernier (L´ Avant dernier, 1981), režijne debutoval ako 24–ročný čiernobielym postapokalyptickým Posledným bojom (Le Dernier combat, 1983). V snímke o dvoch mužoch (Jean Bouise, Pierre Jolivet) ochraňujúcich v chlapskom svete jedinú ženu, padne minimum slov. Už tu Besson spolupracuje so svojim budúcim dvorným hercom, bradatým, robustným a ráznym dojmom pôsobiacim Jeanom Renom.

Tri roky nato prichádza Metro (Subway, 1985) s Isabelle Adjaniovou a  Christopherom Lambertom. I v tomto filme si Besson vytvára svoj vlastný svet, do ktorého sa utieka pred zlou (alebo proste len nudou) realitou - a tým je parížske metro. Skutočný úspech a rešpekt si zaistil ale až svojim tretím filmom, famózne meditačnou a pritom mrazivo znepokojivou a ako delfín večne unikajúcou Magickou hlbočinou (Le Grand Bleu, 1988). Koprodukčný (Francúzsko, USA, Taliansko) film sa voľne odráža od skutočného príbehu francúzskeho potápačského šampióna Jacquesa Mayola. Jean-Marc Barr ako zasnený potápač miluje ženu (Rosanna Arquetteová) a súperí so svojim jediným priateľom (svalnatý Jean Reno). Od začiatku nepatrí do nášho sveta. Alebo my do jeho? Besson sa  prvý raz oficiálne zráža s americkými doslovnými závermi; v americkej verzii hypnotickej snímky hrdina dopláva až k Atlantíde... Práve v tomto filme odznel pamätný dialóg „Čo chceš presne vedieť?“ – „Všetko.“ – „A o čom?“ – „O všetkom“. A potom sme sa napili šampanského na dne bazénu. To boli časy.

V roku 1990 Besson nakrúca dravý akčný triler o Brutálnej Nikite (Nikita, 1990). Mladá drogistka (s Anne Parillaudovou má v civilnom živote jedno dieťa) dostane od  tajného agenta (Tchéky Karyo) možnosť posadiť sa na elektrické kreslo, alebo sa nechať vycvičiť ako vládna vrahyňa. Snímka, kde sú priestrely hláv rovnako dôležité, ako románik s predavačom (Jean-Hughues Anglande) a „premena na ženu“ pod drobnohľadom skvelej Jeanne Moreauovej, priniesla natoľko životaschopnú akčne/špionážnu zápletku, že sa dočkala nie len nevýrazného amerického remakeu v réžii Johna Badhama, ale i kanadského seriálu. Film je v Bessonovej filmografii dôležitý i z toho dôvodu, že roličku „čističa“ Viktora dostal milovaný Reno. Táto minimalistická postavička nedala Lucovi v najbližších rokoch spávať. Kto je ten muž? Aký má život? Čo v minulosti všetko spáchal a čo robí, keď večer príde domov zo „zamestnania“?

Rok 1991 sa nesie v duchu plnenia detských snov, keď do kín púšťa veľmi, veľmi, veľmi voľné pokračovanie Magickej hlbočiny – nezabudnuteľnou atmosférou „iného sveta“ predchnutý kvázi dokument Atlantis (Atlantis, 1991). Besson sa vždy rád vyjadroval „filmovo“, t.j. bez slov, takže snímka vzrušene nevzrušene zachytávajúca podmorský život napríklad vrátane Francúzskej Polynézie a  Arktídy, mu v tomto padol viac než vhod. So štvorčlenným štábom, či skôr kamarátmi, sa 345 dní potápal v moriach na celom svete. Výsledkom je film natoľko preplnený nádhernými podmorskými zábermi, že občas až nevieme, na čo presne sa to vlastne práve teraz pozeráme. Na snímke pochopiteľne spolupracuje i Bessonov dvorný skladateľ Eric Serra.

Lenže postava tichého ale rázneho čističa Viktora nedáva režisérovi, scenáristovi a producentovi Bessonovi spávať. V roku 1994 má premiéru zbožňovaný Leon (Léon, 1994). Triler? Romanca? Pedofília? Tichý zabijak (Jean Reno) milujúci kvetiny, mlieko a staré americké muzikály. Lolita (Natalie Portmanová), ktorej práve zabili malého brata. A predrogovaný a skorumpovaný policajt (Gary Oldman). Tí traja sa nikdy nemali stretnúť. Ale stretli sa. Leon je pravdepodobne najvýraznejším Bessonovým „americkým filmom“, ale autor stále zostáva verný tvoreniu „svojich svetov“. Nezastaviteľne miesi žánre a štýly rozprávania, najradšej zo všetkého zakazuje hercom hovoriť a pretláča do popredia famóznu prácu svojho dvorného kameramana Thierryho Arbogasta.

Lucovým siedmym filmom je jeden z najlepších sci-fi filmov 90. rokov, obrovský a úžasne nespútaný, už viac americký ako francúzsky Piaty element (The Fifth Element, 1997). Besson síce zostáva stále natoľko šialene svoj, že ani ortodoxní fanúšikovia sci-fi nestíhajú závratnému tempu, ale zároveň do hlavnej úlohy futuristického newyorského taxikára obsadzuje americkú megahviezdu Brucea Willisa, nahradiac pôvodne zamýšľaného Rena. Ten medzičasom taktiež preniká do veľkého Hollywoodu, ale našiel tu maximálne tak Emmerichovu Godzillu. Bez Bessona to už nie je ono. A naopak.

Osemdesiatmiliónový Piaty element je zaujímavý tým, že ho Besson-scenárista stvoril už ako malý. Ako tínedžer býval v neobyčajne nudnej dedinke. Nudil sa do takej miery, že si začal vymýšľať vlastný svet. Stvoril nie len vlastný tolkienovský jazyk, ale i také detaily, ako čím a podľa akého taxametra sa platí v lietajúcom taxíku. Bessonovi prospela nie len ďalšia spolupráca znova s krásne šialeným a verným Garym Oldmanom, ale i angažovanie modelky s ruskými koreňmi Milly Jovovichovej do úlohy Leeloo - mimozemšťanky v nezabudnuteľnom oblečku, ktorý viac ukazoval, ako zakrýval. Jovovichová sa v roku 1997 stáva jeho manželkou, ale už počas vyčerpávajúceho nakrúcania nasledovnej Johanky dochádza k rozvodu. Luc akoby preklínal väčšinu ľudí, s ktorými sa bračekoval a Milla odrazu, nikto nevie ako, hrá v béčkarských zombíčinách Resident Evil.
 
Nasleduje ôsmy film, historický veľkofilm nakrúcaný v Čechách, Posol: Príbeh Johanky z Arcu (The Messenger: The Story of Joan of Arc, 1999). Snímka o panne (Jovovichová) končiacej kvôli svojim snom na hranici, stála Bessona šesťdesiat miliónov. Ale hoci kritika bola príjemne prekvapená, diváci historickú drámu, hoci hviezdne obsadenú (Dustin Hoffman, Faye Dunawayová, John Malkovich), akosi ignorovali. Má sa za to, že prepadnutie snímky, Bessona znechutilo v ďalšom nakrúcaní. Ale iní si myslia, že si skrátka iba spomenul na svoju prísahu „desať a dosť“ a preto si mienil počkať na nejaký srdcový projekt.