|
BLOG: SLOVENSKO V AMERICKÝCH FILMOCH |
BLOG: SLOVENSKO V AMERICKÝCH FILMOCH |
Slovensko nefiguruje v americkej kinematografii len ako ľahko zneužiteľná krajina na umiestňovanie fiktívnych príbehov pochybnej úrovne, ale aj ako krajina so zaujímavými exteriérmi, lacnou pracovnou silou a pomerne slušnou anonymitou, ktorú slávni herci a ich agenti vyhľadávajú. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola filmová situácia na Slovensku katastrofálna a rok 2007 by mohol priniesť určité zmeny (počet plánovaných premiér nových slovenských filmov v tomto roku sa pohybuje okolo čísla päť). Rapídny pokles výroby domácej audiovizuálnej tvorby vytvoril akúsi auru okolo našej neschopnosti nakrúcať filmy. Divák unavený ťažkými témami očakáva závan komercie, ktorá je nevyhnutnou súčasťou aktuálnej doby. Tá sa mu však nedostáva a tak opovrhuje prakticky všetkým, čo na Slovensku vznikne. Tento stav je najmarkantnejší od roku 2000. Možným východiskom z marazmu filmovej prázdnoty sa mala stať spolupráca slovenských a zahraničných filmárov.
Jaroslav Procházka v úvode rozsiahleho textu mapujúcom zahraničnú produkciu realizovanú na území našej krajiny konštatuje: „Živelnou decentralizáciou a zdecimovaním hlavného producenta slovenských filmov, filmového štúdia Koliba, nastáva zmena aj v pôsobení zahraničných filmových štábov na území Slovenska. Centrálny systém zákazkovej tvorby zanikol a prípadné lukratívne projekty začali realizovať desiatky novovzniknutých súkromných spoločností. Takéto produkcie prebiehajú formou kontraktov, ktoré už nepodliehajú ani pražskej centrále (takisto zaniknutého) Filmexportu, ani žiadnemu z ministerstiev ošetrujúcich prípadné medzinárodné normy a dohovory. Táto skutočnosť platí najmä na obdobie tesne po novembri 1989, kedy je takmer nemožné na základe oficiálnych dokumentov (s výnimkou zriedkavých prevažne bulvárnych novinových článkov) doložiť realizáciu toho ktorého filmu, snímaného u nás resp. je takmer nemožné podobné dokumenty vypátrať. Vzniká tak paradoxná situácia, kedy totalitná cenzúra a utajovanie faktov plynule prechádza do nereprezentácie informácií na faktoch založených a z komerčného hľadiska (bulvárna tlač) teda nezaujímavých.“
|
|
Prvým Hollywoodskym projektom realizovaným na Slovensku sa po roku 1989 stal nízkorozpočtový fim produkovaný nezávislou spoločnosťou. Pod pracovným názvom 32. október (October 32nd) vznikla nekvalitná béčková snímka neskôr premenovaná na Merlin (Merlin: The True Story of Magic, 1992). Príbeh sa krútil okolo magického kryštálu, ktorý sily temna (zosobnené zlým čarodejníkom) od nepamäti potrebuje na ovládnutie sveta. Myslím, že už táto charakteristika jasne naznačila naivnosť tohto poloamatérskeho výtvoru amerického režiséra Paula Hunta, pre ktorého išlo o jeho posledný režijný pokus. Od roku 1992 totiž už nič nenakrútil. Odhliadnuc od kvalít spomínaného filmu, je pre nás dôležitý fakt, že štáb navštívil okrem iného okolie Bratislavy, Malaciek, Lozorna a najmä nádherné priestory jaskyne Domica. Béčkový film s béčkovým hereckým obsadením.
Kľúčovým obdobím pre rozvoj amerických produkcii na území Slovenskej republiky sa stal koniec roka 1996, kedy sa režisér Brian De Palma rozhodol nakrútiť svoj nový akčný blockbuster - Mission: Impossible (1996) práve v stovežatej Prahe. Toto rozhodnutie ovplyvnilo následný príchod hollywoodskych produkcii aj na naše územie. Projekt s rozpočtom 80 miliónov dolárov a hereckým obsadením ako Tom Cuise, Jon Voight či Jean Reno priniesol tržby takmer pol miliardy amerických dolárov. Mission: Impossible bol zlomovým filmom pre odštartovanie nakrúcania ďalších hollywoodskych projektov na území Českej republiky. Hlavným lákadlami sú krásne exteriéry, vynikajúce filmové štúdia a pomerne lacná, jazykovo zdatná pracovná sila. Do Prahy tak začali prichádzať americké štáby a vznikli komerčné vysokorozpočtové projekty – Blade II, xXx, Van Helsing a množstvo ďalších. Hollywoodske štáby hľadajúce tie najlepšie lokácie pre exteriérové scény začali spoznávať aj krásy Slovenska.
|
|
V rokoch 1994-1995 začali v spolupráci so štúdiom Koliba a neskôr vzniknutou Koliba productions vznikať väčšie hollywoodske projekty aj na Slovensku. Stále však šlo o nízkorozpočtové produkcie realizované mimo veľkých štúdii. Jedným z nich bol aj nízkorozpočtový film známej postavy americkej trashovej scény, režiséra Alberta Pyuna. Titul nízkych kvalít nesie názov Adrenalín (Adrenalin: Fear the Rush, 1996) a po hodnotovej stránke je porovnateľný s už zmieneným béčkovým titulom Merlin. V hlavných úlohách sa predstavili Christopher Lambert a vtedy začínajúca Natasha Henstridge. Ani jeden zo spomínaných filmov neprekročil svoj nízkorozpočtový tieň, no ich realizácia poskytla veľké príležitosti mnohým slovenským hercom a filmovým profesionálom.
Veľmi dôležitou osobou zodpovednou za realizáciu niekoľkých amerických produkcii na našom území sa stala producentka Raffaella De Laurentiisová (dcéra legendárneho producenta Dina DeLaurentiis). Aj vďaka nej sa jedno z major štúdii – Universal, rozhodlo realizovať koncom roka 2005 svoj nový fantasy príbeh Dračie srdce (Dragonheart, 1996) o drakovi, ktorý sa stane ochrancom odvážneho rytiera. Projekt s rozpočtom 57 miliónov dolárov režíroval režisér Rob Cohen a na Slovensko prvý krát pricestovali herci ako Dennis Quaid či Peter Postlethwaite. Vo filme dostala priestor najmä krásna slovenská príroda a dobrodružný príbeh ponúkol ľahko nadpriemernú zábavu. O rok neskôr sa opäť vďaka talianskej producentke u nás znova udomácnil americký štáb. Začalo vznikať ďalšie fantasy s názvom Kull Dobyvateľ (Kull the Conqueor, 1997). Dobrodružný príbeh á la Barbar Conan však nedosahoval kvalít Dračieho srdca a zaradil sa skôr medzi B tituly. Okrem slovenských exteriéroch sa v ňom realizovalo veľa slovenských kaskadérov a odborníkov z oblasti boja.
|
|
Jedným z doposiaľ najväčších amerických projektov nakrúcaným na Slovensku sa v roku 1997 stal akčný thriller s Georgom Clooneym a Nicole Kidman v hlavných úlohách – Peacemaker (The Peacemaker, 1997) nie veľmi skúsenej televíznej režisérky Mimi Leder. Bratislava v príbehu zastúpila bývalú Juhosláviu a Rakúsko a pozornosť médií o veľké herecké hviezdy bola značná. Napriek tomu sa im na Slovensku dostalo väčšej anonymity, ako v iných krajinách. Jednoduchý príbeh o pátraní po ukradnutých nukleárnych hlaviciach, svojou kvalitou nedosahuje ani priemernú úroveň. Akčné scény v bratislavských uliciach sú však nezabudnuteľné.
Žiadnym filmovým zázrakom sa nestal ani ďalší film nakrúcaný na Slovensku s rozpočtom 40 miliónov dolárov a pod vedením režiséra Johna Moorea. Akčný vojnový thriller Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines, 2001) zobrazil príbeh záchrany jedného z amerických stíhačkových pilotov, zostrelených kdesi nad územím bývalej Juhoslávie. Slovensko tak znova zastúpilo juhoslovanské exteriéry. Snaha tvorcov o dramatický konflikt sa nevydarila. Zaujímavosťou je však kvalitné herecké obsadenie - Gene Hackman a Owen Wilson.
Popri už zmienených veľkých filmových produkciách určených pre kinodistribúciu, vznikali na Slovensku aj televízne projekty rôznych kvalít. Jedným z najkvalitnejších bol televízny projekt štúdia Warner Bros – Povstanie (Uprising, 2001) vďaka ktorému vznikla v Bratislave replika varšavského židovského geta. Bez preháňania je možné zhodnotiť, že Povstanie režiséra Jona Avneta je zatiaľ najkvalitnejším filmovým projektom, ktorý americké štúdia realizovali na našom území. V hlavných úlohách sa predstavili herecké osobnosti ako Jon Voight, Donald Sutherland či David Schwimmer. Svoje filmové štáby na Slovensko vyslala aj televízna spoločnosť Hallmark známa svojimi nízkorozpočtovými titulmi rodinného typu a adaptáciami svetovej literatúry či divadelných hier. Práve k tým posledne menovaným žánrom, patrí notoricky známa adaptácia románu Borisa Pasternaka Doktor Živago (Doctor Zhivago, 2002), ktorá vznikala v Čechách a na Slovensku. Nasledovali adaptácia divadelnej hry Jamesa Goldmana Lev v zime (The Lion in Winter, 2003) a hororovej klasiky Mary Shelleyovej Frankenstein (Frankenstein, 2004).
K téme zobrazovania Slovenska v americkej kinematografii sa ešte určite vrátime.
