|
TANGO S KOMÁRMI - PRVÝ SLOVENSKÝ FILM NOVÉHO ROKA |
TANGO S KOMÁRMI - PRVÝ SLOVENSKÝ FILM NOVÉHO ROKA |
Dvaja štyridsiatnici prichádzajú na pár dní zo Španielska na Slovensko, odkiaľ pred dvadsiatimi rokmi emigrovali. Podnikateľ Karol Deman (Ady Hajdu) ide za manželkou Evou (Tereza Brodská), ktorú od svojho úteku na Západ nevidel. S tajným poverením ho sleduje starý mládenec, bývalý herec, Rudo Sklenka (Roman Luknár). Za veľkorysý honorár si ho najala Karolova zámožná milenka Lucia (Diana Mórová), ktorá túži po dieťati. Má dohliadnuť, aby ľahtikársky Karol pri stretnutí s urazenou manželkou nezlyhal a získal jej súhlas s rozvodom. Počas cesty do Bratislavy sa s ním Rudo rafinovane zoznámi a dokonca dosiahne, že si ho najme aj slabošský Karol, aby ho zastupoval pri chúlostivom rozvodovom vyjednávaní s manželkou.
Rudova misia je čoraz komplikovanejšia. Stretáva dravú Helu (Zuzana Fialová), kvôli ktorej pred rokmi emigroval. Rovnako ako Karol, aj on sa musí nečakane vyrovnávať s vlastnou minulosťou a jej trápnymi dôsledkami. Udalosti tohto kaleidoskopického príbehu by mohli smerovať až k ozajstným tragédiám, vedú však iba ku komicko trápnemu pechoreniu svojráznych antihrdinov.
Zaujímavosti okolo filmu TANGO S KOMÁRMI
Od vydarenej spolupráce s Romanom Luknárom a Adym Hajdu na filme Chodník cez Dunaj, hľadal režisér Luther vhodnú látku na film, do ktorého by túto obľúbenú dvojicu opäť obsadil. Nakoniec to vyriešil tak, že im napísal scenár priamo „na telo“. Ady a Roman boli pri písaní svojich postáv dokonca konzultantmi a pomohli ich vyprofilovať aj vlastnými nápadmi a podnetmi.
To, že režisér Luther je aj autorom námetu a scenára, mu umožnilo, že takmer všetky postavy písal na konkrétnych hercov. Postavu Hely – stelesneného pokušenia, preto mohla hrať len Zuzana Fialová. Postavu hrdej doktorky Evy Tereza Brodská.
|
Vo svojráznej postave Rusína Feďka videl Luther od začiatku mladého neherca Roba Zimmermanna, ktorý býva v jeho susedstve. Možnosť obsadiť ho do filmu však bola ohrozená. Chlapčenský Robo rástol a dospieval rýchlejšie, než sa stíhal film pripravovať.
Jedinou vopred neobsadenou významnou postavou bola Tina. Iba pre ňu hľadal režisér vyhovujúcu herečku aj konkurzom. Vyskúšal mnohé mladé adeptky, ale „správnu“ Tinu nevedel nájsť. Až pár dní pred nakrúcaním dostal tip od kostýmovej výtvarníčky a maskérky Anny Hroššovej na ešte málo známu Terezu Nvotovú (Malé oslavy). Bola to šťastná trefa. Už po pár minútach osobného stretnutia vedel, že je Tereza je tá pravá Tina. Jediné, čo jej chýbalo, bol vodičský preukaz. Musela si ho urobiť vo výnimočne zrýchlenom režime. Scény, v ktorých jazdí autom, sa preto obmedzili na minimum a odsunuli na neskoršie nakrúcanie. Tereza ich potom absolvovala s celkom čerstvým vodičským preukazom. Bol to pravý krst ohňom, v strese sa jej dokonca podarilo autu načať fasádu.
Aj menšie filmové postavy v Tangu s komármi sú obsadené kvalitnými a známymi hercami. Tí už vedia, že keď ich režisér Luther osloví s ponukou, tak aj malá postava je pre vývoj filmového príbehu osobitne významnou.
Počas obhliadok španielskych lokácií nakrúcania sa producent a režisér Luther v Madride zoznámil s Lolou Gil, manželkou Romana Luknára. Upútal ho jej temperamentný zjav a sugestívny hlas a rozhodol sa ponúknuť jej vo filme aspoň epizódnu postavu. Dokonca kvôli nej upravil úvodnú scénu filmu a umiestnil ju do španielskeho olivového hája. Lola Gil, skúsená španielska herečka, rolu filmovej partnerky svojho manžela Romana prijala. Táto náhoda režiséra inšpirovala, takže oslovil aj manželku Adyho Hajdu, či by sa tiež „nezvečnila“ v Tangu s komármi. Jana Hajdu síce nie je povolaním herečka, ale recesii rozumie. Objaví sa v jednej zo záverečných scén a svojim šarmom zapôsobí na Karola, ktorého hrá jej manžel Ady.
|
|
|
Tango s komármi je prvý film, ktorý spolu nakrútili skúsení filmári, bratia Lutherovci. Obaja za svoj filmársky život urobili desiatky úspešných filmov, ale zatiaľ spolupracovali len na dvoch reklamách v zahraničí.
Kameraman Igor Luther nemohol ako emigrant navštíviť svoju vlasť 20 rokov, až do revolúcie. Z bratom sa videli len pár krát v cudzine, aj to len úchytkom. Igor vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť a nakrúcanie po celom svete nenavštevuje Slovensko často ani teraz. Čas strávený v Bratislave počas nakrúcania filmu Tango s komármi bol jeho najdlhším pobytom v domovine od jeho emigrácie v roku 1969.
Koncom septembra 2007 sa nakrúcali vlakové scény vo vagóne I. triedy. Slovenská železničná spoločnosť ho extra pripojila k súprave Intercity, na pravidelnej trase Bratislava - Košice. Podmienkou bolo, že filmári stihnú nakrútiť všetky scény počas bežných 12 hodín jazdy tam a späť. Filmový štáb mal k dispozícii celý vyhradený vagón. Pre napájanie filmovej techniky slúžil špeciálny filmový agregát. Na celodenný vlakový výlet zabezpečil vynikajúce jedlo samotný majster kuchár p. Antovszký. Aj vďaka nemu filmový štáb po návrate do Bratislavy vystupoval z vlaku zároveň s bežnými cestujúcimi a stovkami metrov nakrúteného materiálu.
|
|
|
Väčšina pouličných scén sa nakrúcala v Bratislave, niektoré však aj v rušnom veľkomeste Madride. Všade sa museli zložito vybavovať administratívne povolenia. Ale zrejme nie je prekvapujúce, že komplikácie vznikali najmä v Bratislave. Tu dokonca od produkcie požadovali nákres podrobnej schémy – kde a ako sa budú herci a kamera pohybovať. Požiadavka to bola absurdná – nakrúcalo sa totiž v nedeľu na opustenom námestí, s početne malým štábom. Filmovačkou teda nebol nikto obmedzovaný. Pre filmárov však bolo nemožné všetko dopredu odhadnúť, napríklad, kedy a ako bude svietiť slnko, ktorému sa musí každá scéna zložito prispôsobovať.
Aj prístup bežných okoloidúcich a obyvateľov Bratislavy ťažko znesie porovnanie so Španielmi. Pokiaľ sa štáb v Madride stretával s úsmevmi a zvedavými pohľadmi, Bratislavčania reagovali zvyčajne mrzutosťou a neprajnosťou, niektorí aj arogantnou bezohľadnosťou. Niekoľkokrát bolo dokonca nutné riešiť aj otvorené konflikty. Takou bola hádka s poľovníkmi pri Stupave, ktorí sa v kukuričnom strnisku, na dohľad od diaľnice a rachotiacich kamiónov, vehementne dožadovali zaplatenia ujmy za stresovanie „chránenej“ zveri, po ktorej nebolo nikde ani stopy.
Scény vo filme, v ktorých sa Karol rozpráva s Rudom v aute za jazdy na diaľnici, sa nenakrúcali obvyklým filmárskym spôsobom – teda tak, že auto sa vezie na špeciálnej plošine a herci šoférovanie len predstierajú. Výsledný dojem z takto nakrútenej jazdy nie je reálny, lebo filmované auto je v neprirodzenej výške voči okoloidúcim autám. Kameraman Igor Luther snímal jazdu v Tangu s komármi komplikovanejším spôsobom. Kameru upevnil na samotné auto s hercami. Ady Hajdu to nemal jednoduché – počas jazdy 120 kilometrovou rýchlosťou musel pri šoférovaní hrať a presne sa držať zložitého filmového dialógu, čo samotné vyžaduje mimoriadne sústredenie. Aby nedošlo k nehode, auto s hercami a celá filmárska kolóna bola za jazdy sprevádzaná políciou.
Producent a režisér Luther sa rozhodol zostaviť výnimočne malý filmový štáb, aby bol flexibilný a dokázal robiť rýchle presuny. Len tak sa totiž dalo dodržať časovo našponovaný harmonogram nakrúcania. Luther zložil štáb so skúsených a spoľahlivých profesionálov, s ktorými už spolupracoval na viacerých filmoch – Chodník cez Dunaj, Kráľ Drozdia brada, Útek do Budína ... Štáb potom doplnil mladými ľuďmi – skriptka, mikrofonista a videoasistent, ktorí dokázali s ostrieľanými filmármi držať krok. Pracovali spoľahlivo a s veľkým zanietením.
Náročný program nakrúcania zostavil, strážil a pohotovo podľa potreby prispôsoboval vedúci výroby Igor Hudec, ktorý je mimochodom sám producentom niekoľkých významných filmových projektov. Na viacerých z nich spolupracoval aj s režisérom Lutherom. Hudec produkoval projekty ako Útek do Budína, Koniec veľkých prázdnin, Výlet, či Anjel Milosrdenstva...
O Lutherových filmoch je známe, že majú vždy veľmi dobrú hudbu. Zväčša ide o výber z klasických hudobných diel, ale často aj o hudbu skomponovanú priamo ku konkrétnym filmom. Napríklad k rozprávke Kráľ Drozdia brada vytvoril hudbu český skladateľ Jiří Stivín, k Mahuliene Zlatej panne talianski bratia De Angelis a v Chodníku cez Dunaj je hudba Jiřího Bulisa ... Pre Tango s komármi sa Luther rozhodol dominantne použiť hudbu v rytme tanga, nie však v tradičnom poňatí, ale modernú, elektronickú. Hudba, ktorú s chuťou skomponoval slovenský skladateľ Jozef Vlk, režisérove očakávania naplnila a filmu dodala ďalší hodnotový rozmer.
Vypäté scény v železnej klietke sa nakrúcali počas niekoľkých dní a nocí na odľahlom mieste v blízkosti Bratislavy. Stavebné prvky, filmovú techniku, rekvizity a kostýmy, nechávali filmári na mieste nakrúcania, ktoré dali strážiť špecializovanej ochrannej službe. Hneď prvú noc im však zmizlo niekoľko dôležitých cenných vecí, medzi inými aj zapožičaná rekvizita – exkluzívny mobil. V nakrúcaní sa dalo pokračovať až o pár hodín, keď sa podarilo zabezpečiť nový – rovnaký model. Samozrejme, draho platená SBS, sa aj pred políciou tvárila, že je mimo obliga.
Tango s komármi (SR/ČR, 2009, 97 min.)
Réžia: Miloslav Luther. Scenár: Miloslav Luther. Kamera: Igor Luther. Hudba: Jozef Vlk. Strih: Alois Fišárek. Hrajú: Ady Hajdu, Roman Luknár, Tereza Brodská, Diana Mórová, Zuzana Fialová
