AKÝ BOL FILMOVÝ ROK 2009?

Na zhodnotenie filmového roka 2009 sme sa spýtali dvanástich ľudí, ktorí k tejto téme majú skutočne čo povedať. Každému sme položili trojicu otázok:

1. Ktoré filmy (film) z celej domácej kino distribúcie Vás zaujali v roku 2009 najviac?

2. Vaši filmoví favoriti (favorit) mimo domácej kino distribúcie za rok 2009? (festivalové tituly, a pod.)

3. Konkrétne filmové očakávania v novom roku 2010 (aj mimo domácej distribúcie)?

MARTIN CIEL (filmový teoretik, pedagóg Filmovej a televíznej fakulty VŠMU)

1. Limits of Control - J. Jarmuscha, Gomora - M. Garroneho, Medzi stenami - M. Canteta, Milk - G. Van Santa, Osadné - M. Škopa, Pokoj v duši - V. Balka, Hranica - J. Vojteka...

2. Hadewijch - B.Dumonta, La Tigra, Chaco - F.Godfrida a J.Sasiaína, Nanjing! Nanjing! - Lu Chuana, Politist, adj. - C.Porumboiua...

3. Turínsky kôň B.Tarra (nuž ale pri tomto režisérovi ťažko povedať, kedy bude premiéra)

JURAJ MALÍČEK (teoretik popkultúry, šéfredaktor fantázie, pedagóg)

1. Veľmi konvenčne ma potešil Verejný nepriateľ Michaela Manna, asi preto, že režiséra úplne nekriticky obdivujem. Ďalej kedykoľvek pozerateľní Piráti na vlnách, Nehanební Bastardi a nový Star Trek. To sú momentálne filmy, o ktorých si myslím, že si na ne spomeniem aj o dva tri roky. Takže zaujali – to je presne to slovo.

2. Nestíham sledovať ani veci, ktoré sa k nám do distribúcie dostanú, takže ma veru žiadny konkrétny film nenapadá.

3. Znova žiadne konkrétne, rád sa nechám prekvapiť. Bude nový Kevin Smith (Cop Out), bude Christopher Nolan (Inception), bude Gondry, takže by to mohol byt dobrý rok. Vlastne, ten Gondry, v kombinácii so Sethom Rogenom a komiksovou témou, to znie vyslovene fajn. Takže dajme to, ak to stihne byť v roku 2010 – The Green Hornet. A ešte Kick-Ass, ó áno, Matthew Vaughn, režisér Hviezdneho prachu nakrúca scenár podľa komiksu Marka Millara, o šuhajovi, ktorý sa rozhodne stať sa v našom svete komiksovým superhrdinom, to by mohlo vyjsť. 

MICHAL MICHALOVIČ (pracovník edičného oddelenia SFÚ, redaktor portálu kinema.sk)

1. Jednoznačne Jarmuschove Hranice ovládania. A aj keď to už pôsobí otrepane, z pôvodnej tvorby najviac dokumenty: Hranica, Ako sa varia dejiny a aj Osadné.

2. Tento rok som navštívil iba domáce festivaly, takže môj výber nebude až taký „exotický“. Ale predsa: Katalin Varga – film, ktorý sa v zahraničí, zdá sa, stal hviezdou roka (aj touto cestou by som chcel vyjadriť gratuláciu Peterovi Stricklandovi a uznanie za to, že to napriek všetkému dotiahol do mimoriadne úspešného konca). Dva celkom odlišné filmy z prostredia väzenia, každý zaujímavý po svojom – McQueenov Hlad a Audiardov Prorok. Absolútne minimalistický, no o to brilantnejší Policajný, adj. Cornelia Porumboia (pre mňa osobne najlepší film uvedený na MFF Bratislava). Celkom zaujímavý bol Pálfiho experiment Nie som tvoj priateľ (úžasná je 50-minútová verzia dokumentu zo škôlky na DVD-edícii filmu, s jednou nezabudnuteľnou, fenomenálnou hereckou etudou). „Zvláštne uznanie“ putuje von Trierovmu Antichristovi, filmu, ktorý mi poriadne zamotal hlavu a priznám sa, dodnes neviem celkom presne, čo s ním...

3. Teším sa, že si konečne splním niektoré minuloročné resty, najmä teda „nového“ Hanekeho (Biela stuha). Nedá mi to, opäť pripomínam Herzogove filmy The Bad Lieutenant: Port of Call - New Orleans a My Son, My Son, What Have Ye Done (aspoň v prvom prípade by niektorý z našich distribútorov mohol zabrať – kombinácia hereckého obsadenia a plagátu na spôsob toho ruského, trebárs, by možno následne zabrala na divákov). Snáď sa mi pošťastí vidieť aj nové filmy Miklósa Jancsóa a Bélu Tarra. A hoci som už film už videl, do pozornosti by som rád dal aj Fish Tank Andrey Arnold. Aj keď nie bezchybný, podľa môjho názoru aspoň o triedu lepší než jej predošlý - Red Road. Spolu s už spomínaným Hladom ma presvedčil, že Michael Fassbender je jeden z najzaujímavejších mladých hercov minimálne v Európe. Plus v priebehu roka určite narazím na viacero kvalitných, nových aj starých filmov, o ktorých v tejto chvíli ešte ani netuším...

ADRIÁN ŽIŠKA (pracovník shopu klapka.sk a dramaturg filmového klubu Charlie Centrum)

1. Pre mňa bol rok 2009 v domácej kinodistribúcii hlavne rokom sci-fi. Avatar ma vrátil do detských rokov – pre radosť zo sledovania filmu očami dieťaťa, ktoré si nový svet naplno užíva, ale aj spôsobom ako staromódne poctivo je ten film nakrútený – od podania príbehu, cez snímanie a nakoniec aj použitie trikov. Tie tu slúžia (podobne ako za starších čias) príbehu a nie iba sami pre seba. District 9 bol zase takou malou víziou budúcnosti nielen svojho žánru, ale i filmu celkovo a v určitom smere antagonistom Avatara. Dôverne známe prvky skombinoval novým, vzrušujúcim, synergickým spôsobom a ešte stihol potvrdiť fakt, že pri malých projektoch je autorská sloboda dôležitejšia ako výška rozpočtu, čo po zásluhe viedlo k oprávnenosti tvrdenia „za málo peňazí, veľa muziky“. Obidva filmy som si spolu s Tarantinovými „Bastardmi“ ako jediné užil na plátne kina viac ako jeden krát.

2. Asi najsilnejším filmovým zážitkom uplynulého roka je pre mňa japonský Love Exposure (Ai no mukadashi). Tento 4-hodinový epos mi nedal ani na minútu vydýchnuť a prakticky v sebe obsahuje všetko – monumentálnosť, bizarnosť, vtipnosť, provokatívnosť, lásku, brutalitu, hystériu, úchylnosť, ale i konskú dávku vizionárstva. Tak ako som do filmu s ľahkosťou vstupoval a prvú hodinu sa na vlne komediálnych prvkov aj dobre bavil, tak som smerom ku koncu bol náladou filmu postupne klincovaný do sedadla, aby som v závere bol vyšťavený s podobnými pocitmi ako svojho času pri sledovaní Aronofského Rekviem za sen. Love Exposure je ultimátna lovestory s toľkými súbežnými podtextami, že prívlastkom ultimátny som si nebol ešte nikdy tak istý. Takmer rovnako silným zážitkom bol pre mňa aj najnovší film kórejského režiséra Park Chan-wooka, konkrétne upírsky žánrový mix Thirst (Bakjwi). V dobe odpadov typu Twilight, ale i seriálu True blood, kde autori dokázali po 1. sezóne ísť kvalitou veľmi rýchlo dole, sa Parkov pohľad na „ostrozubcov“ javí ako zjavenie z hemoglobínového neba. Podobne ako v svojej „trilógii o Pomste“, aj tu skrz mixovanie rôznych žánrových prvkov ponúka režisér komplexný pohľad na tému upírstva, pričom funkčne prepája a tematizuje pridružené motívy lásky, sexuality, nesmrteľnosti, viery, viny a rozhrešenia.

3. V rámci kinodistribúcie sa teším hlavne na Nolanov Inception. Kedykoľvek na neho pomyslím, vynára sa vo mne tušenie, že nám tu možno na dvere klope nový Matrix. Ako chalan vyrastajúci na akčných ikonách dekád 80´ a 90´ s radosťou očakávam aj Stalloneho ultimátne rendezvous najväčších bijcov celuloidu v Expendables. Z ázijských vôd som najviac zvedavý na výsledok spolupráce kórejského dream-teamu, konkrétne spoločný projekt režiséra Park Chan-wooka a Bong Joon-hoa u adaptácie francúzskeho komiksu z postapokalyptického sveta pod názvom Le Transperceneige. A dúfam, že tento rok nám Terence Malick už konečne dodá svoj náhľad na zmysel života v dlho dokončovanom The Tree of Life, ktorý podľa najnovších správ má mať svoju premiéru na tohtoročnom festivale v Cannes.

MÁRIA RIDZOŇOVÁ FERENČUHOVÁ (filmová teoretička, redaktorka Kino-Ikonu, autorka básní)

1. Mimoriadne ma potešila „slovenská sezóna“: v distribúcii bolo viacero vydarených dokumentárnych filmov – Vojtekova Hranica, Škopovo Osadné alebo Kerekesov film Ako sa varia dejiny. Stimulujúce, až dráždivé (v oboch zmysloch slova – tom pozitívnom aj negatívnom) boli filmy filmárok-žien Babička Zuzany Piussi a Líštičky Miry Fornay. Oba považujem v kontexte domácej produkcie za neštandardné, vyčnievajúce, a tým pádom nevyhnutne vzbudzujúce záujem. Potešili ma Tarantinovi Nehanební bastardi a načisto ma dostal animáč Mary a Max.

2. Čínsko-hongkongský vojnový veľkofilm Nanking Nanking ma ohromil po všetkých stránkach. Okrem dokonalej mizanscény aj dramaturgiou úvodných asi 40 minút, keď sa nedá tušiť, kadiaľ sa bude príbeh uberať a ktoré osudy či motívy bude divák môcť sledovať. Zaujímavé je aj to, akým spôsobom (v podstate politicky veľmi korektne) zobrazuje ťažko stráviteľnú epizódu v histórii čínsko-japonských vzťahov. Z celkom iného súdka bol dojímavý a vlastne veľmi nesentimentálny Fish tank Andrey Arnold, vpisujúci sa do "žánru", ktorý by som nazvala najskôr asi britpopovou sociálnou drámou, silnou, dosť krutou, no stále divácky atraktívnou.

3. Očakávania už tradične nemám, uprednostňujem prekvapenia.

RÓBERT ŠVEDA (filmový a televízny režisér)

1. No minulý rok som mal tak zaprataný prácou, tak som rád, že som stihol aspoň oficiálne kino premiéry a celkom som sa potešil dvom filmom. Sam Mendes ma nesklamal Núdzovým východom, ktorý si myslím, že bol u nás kritikou nedocenený hlavne pre mladosť väčšiny píšucích a ešte „študujúcich“ kritikov, ktorý podobné existenčné krízy odčítávajú inak a Baader Meinhof Komplex Uliho Edela, ktorý má skutočne posadil do kresla kina. Bol to skvelý príklad toho, že hlavný hrdina môže bojovať za „spásu“ sveta, ale akčný hrdina z komiksu to hneď byť nemusí.

2. Asi sa budem opakovať, ale keďže bol iba minulý rok uvedený v Trenčianskych Tepliciach v súťaži tak určite Hunger od Steve McQueena.  Ten film je tak nádherný a tak technicky dokonalý a pritom v ňom väčšina expresie je vyjadrená len predkamerovou realitou. Bez nutnosti špikovať ju špeciálnymi efektami. U mňa je to bez debaty jeden z filmov tohto desaťročia.

3. Celkom sa teším na Petra Jacksona a jeho Lovely bones... A dúfam, že sa mu podarí niečo tak úžasné ako v Heavenly creatures. Plus Alice in wonderland od Tima Burtona a snáď najviac na Simple man od Toma Forda, slávneho módneho návrhára. Oni totiž návrhári už skúšajú pod svojím silným mediálnym vplyvom kde čo, ale film. Neviem nakoľko tu bude posun hlavne vizuálnej estetiky skrze inú profesiu. Som zvedavý či je možné nájsť v „odevnom priemysle“ tak silný výtvarný  názor ako dokázal preniesť povedzme Jarman alebo Greenaway z maliarstva.

PETER KEREKES (režisér, dokumentarista)

1. „Hranica“ Jara Vojteka.

2. Mal som tento rok šťastie a videl som množstvo zaujímavých titulov, hlavne na festivaloch v zahraničí. /Bol by som rád, keby sa niektoré z nich objavili aj v distribúcii na Slovensku: Burma VJ, Defemation, Die Frau mit den 5 Elefanten

3. Pre mňa je už dlho najväčším očakávaním film Roberta Kirchoffa „Normalizácia“ o kauze zavraždenej medičky Cervanovej a pripravovaný film Mareka Kuboša o dôchodcoch na Slovensku. Okrem toho, som veľmi zvedavý ako bude vyzerať film „Alois Nebel“ – ktorý je zaujímavým filmovo-výtvarným českým experimentom na motívy môjho obľubeného komiksového románu.

ROMAN JURČÁK (študent Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, redaktor portálu kinema.sk)

1. Priznám sa, že pri sumarizovaní uplynulého „filmového roka“ som si povedal „bol to slabší rok“, no napriek tomu sa objavilo viacero skutočne kvalitných titulov, ku ktorým sa budem rád vracať. Veľké mená zväčša potvrdili vysoké očakávania s nimi spojené, ale naozaj príjemných prekvapení a nových objavov bolo pomenej. Kráľmi roku sú pre mňa (v abecednom poradí) Cameron, Fincher a Tarantino, alebo povedané filmami Avatar, Podivný prípad Benjamina Buttona a Nehanební bastardi. Zmienku určite zasluhuje aj veterán Clint Eastwood, ktorý mal minulý rok v našej distribúcii až dve snímky (Výmena a Gran Torino) a obe výborné. Výrazne ma potešili komiksoví Strážcovia dokazujúci, že nepochybne talentovaný Zack Snyder môže nakrúcať aj „ambicióznejšie“ filmy. Skutočnými objavmi roka, respektíve najpríjemnejšími prekvapeniami však boli česká snímka Normal a režisér Neill Blomkamp so svojím celovečerným debutom District 9. Ak nepočítam rokmi preverené klasiky uvedené v rámci projektu 100, tak aj ASFK si podľa môjho názoru vlani vybrala slabší rok, avšak argentínska Anténa, víťaz z Cannes Medzi stenami a animáky Valčík s Bašírom a Mary a Max rozhodne patrili medzi to najlepšie čo sa dalo v našich kinách vidieť. Najväčší sklamania uplynulého roku sú však spojené zo sezónou letných blockbusterov. Tú pravú veľkú a skutočne kvalitnú letnú jazdu priniesol len režisér J. J. Abrams (Star Trek).    

2. Spomedzi filmov s rokom výroby 2009 neuvedených v našej distribúcií by som rád upozornil na rumunský film Policajný, adj. Dokonalý príklad minimalistického filmu ukazujúceho možnosti maximálne od-dramatizovaného rozprávania a pritom zachovania viac-menej klasického príbehu (sledujeme priebeh jedného policajného vyšetrovania). Snímku je možné brať ako istú polemiku s takzvanými „filmami zo života“ plnými dramaticky vyhrotených situácií, alebo ako revíziu žánrových filmov o policajtoch a detektívoch. Policajný, adj. ukazuje, že život pozostáva prevažne z banálnych maličkostí, respektíve, že práca detektíva je predovšetkým kopa nudného papierovania a sledovania v podstate nezaujímavých ľudí. Ak sa na minimalizms a pomalé tempo tohto filmu patrične naladíte, môžete sa skvele zabaviť na spôsobe, akým sa tu reflektuje rutina a každodennosť. Z úplne opačného súdka je čínsky vojnový veľkofilm Nanking Nanking sledujúci priebeh japonskej okupácie titulného mesta počas druhej čínsko-japonskej vojny. Jeden z emocionálne najsilnejších zážitkov, čo som počas minulého roka v kine mal.

3. Tým najpríjemnejším v každom „filmovom roku“ býva objavenie sa nových talentovaných režisérov a prekvapenia keď z projektov, s ktorými neboli spojené žiadne očakávania, vzniknú zaujímavé a vysoko kvalitné filmy. Nie je však dôvod domnievať sa, že rok 2010 bude na takéto prekvapenia bohatší ako iné roky, ale hlavne nie je možné tešiť sa na niečo o čom nič nevieme a tak moje konkrétne očakávania súvisia najmä s „overenými značkami“. V nasledujúcom zozname filmov (v náhodnom poradí) uvádzam aj minuloročné diela, ktorých sa snáď v našich kinách tento rok dočkáme (v zátvorkách uvádzam hlavné dôvody prečo som na daný film zvedavý): Biela stuha (pretože ide o víťazný film z Cannes a navyše od Michaela Hanekeho), Antikrist (pretože Lars von Trier) Lietam v tom (pre to množstvo nominácií na zlaté glóbusy), Imaginarium Dr. Parnassa (pretože Terry Gilliam a posledná úloha Heatha Ledgera), Pevné puto (pretože Peter Jackson), Nine (pretože režisér Rob Marshall a muzikál sa k sebe hodia a navyše úžasné obsadenie), Prekliaty ostrov (pretože Martin Scorsese), Alica v krajine zázrakov (pretože Tim Burton), Inception (pretože Christophe Nolan), Invictus (pretože Clint Eastwood), Toy Story 3 (pretože Pixar), Robin Hood (pretože Ridley Scott), The Social Network (pretože David Fincher) a množstvo ďalších filmov, na ktoré som určite zabudol.    

MARTIN KAŇUCH (šéfredaktor časopisu o pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon)

1. Hranica

2. Tony Manero, Nana, Menteur

3. Osbert Parker, Katka Kerekesova

JANA ONDÍKOVÁ (produkcia nultého priestoru A4, scenáristka, PR manažérka filmových podujatí)

1. Ako sa varia dejiny, Hranica, Valčík s Bašírom, Nehanební bastardi, Osadné, Sud prachu, Núdzový východ

2. Prenasledovanie (Francúzsko, Patrice Chéreau)

3. Antikrist (Dánsko/Nemecko/Francúzsko//Švédsko/Taliansko, Lars von Trier),  Prorok (Francúzsko / Taliansko, Jacques Audiard), Nech vojde ten pravý (Švédsko, Tomas Alfredson)
 

MAROŠ HEČKO (scenárista, básnik a hudobník, zakladateľ online projektu krátkych filmov Azyl)

1.  Tango s komármi (Miloslav Luther), Ako sa varia dejiny (Peter Kerekes)

2.  Prorok (Jacques Audiard)

3. The American (Anton Corbijn)

EVA MICHALKOVÁ (filmová kritička, redaktorka mesačníka Film.sk)

1. Nehanební bastardi, Ako sa varia dejiny, Avatar, Líštičky, Milk, Valčík s Bašírom.

2. Potešil ma napríklad Šachnazarovov film Oddelenie č. 6, ktorý bol premietnutý na 11. MFF Bratislava, drásajúcim zážitkom bol dokument o koncentračných táboroch v Severnej Kórei Príbehy z Jodoku, uvedený na festivale Jeden svet. 

3. Antikrist, Fish Tank, Biela stuha. Snáď sa dočkáme aj slovenských filmových prekvapení.