|
ZABUDNITE NA LÁSKU |
ZABUDNITE NA LÁSKU |
Začiatok roka 2014 sa nesie v znamení dlho očakávaného a mediálne avizovaného filmu dánskeho režiséra Lars von Triera. Nymfomanka je zavŕšením trilógie depresie, ktorej predchádzali tituly Antikrist a Melancholia. Premiéru prvej časti filmu má Slovensko úspešne za sebou.
Už úvodná (ne)obrazová sekvencia filmu, kde Trier funkčne narába s ruchmi, drží diváka v netrpezlivom napätí, v kinosále je možné krájať očakávanie a niekde od dverí akoby sa ozval režisérov tichý smiech. Trier je sústredený, detailne a pomaly pred nami odhaľuje priestor, svoju pozíciu si naplno vychutnáva, vybičuje našu zvedavosť, aby napokon s využitím konvenčných naratívnych postupov odhaľoval príbeh hlavnej postavy, od jej detstva až po dospelosť.
Trier sa stáva psychoanalytikom, sústredene rozkladá a skúma hlavnú postavu, mladú Joe trpiacu chorobnou závislosťou na sexe. Pitve jej bytosť, snaží sa prísť na príčiny jej nešťastia, vyvodzuje následky a asociácie, pomocou ktorých si spoluvytvárame obraz o hrdinkinom živote, snaží sa na tému nahliadnuť z viacerých uhlov, pričom sa úspešne vyhýba čiernobielym tvrdeniam a čím viac príbeh rozvíja, tým komplikovanejším sa pre nás stáva porozumieť rozorvanej Joe a jej pocitom viny, hanby, jej túžbam a samote...
|
|
Dej je postavený na retrospektívnom rozprávaní, členený je na kapitoly hrdinkinho života, ktoré fungujú ako samostatné mikropríbehy s uzavretými dramatickými oblúkmi, príbeh prirodzene graduje a prvá časť filmu Nymfomanka končí v momente, kedy sa príbeh drasticky zauzlí a Trier tak necháva diváka v očakávaní. Film bez druhej časti nemožno hodnotiť ako samostatné dielo, štruktúrou pripomína skôr seriál, rozprávanie mladej Joe nie je zavŕšené, posolstvo filmu je len ťažko vytušiteľné bez toho, aby sme poznali jej príbeh do konca. Chronológia je narúšaná návratmi do hrdinkinho detstva, v poetických obrazoch zdôrazňuje prírodu ako základ bytia, ako pôvod, v ktorom nadobúdame zmysel a jednotu, zároveň sme ňou určení.
Trier využíva obrazové asociácie, prirovnania (rybárčenie), pričom ich funkčne zdôrazňuje obrazovo zvukovou zložkou filmu, využíva ruchy, hudobné kompozície, „poučuje“ intelektuálnymi vyjadreniami (napríklad o živote Edgara A. Poa, o hudobných kompozičných postupoch, staviteľských princípoch a podobne). Zdanlivo nesúrodé informácie vytvárajú harmonicky logický celok, jednotlivosti vedľa seba nadobúdajú nové významy a v konečnom dôsledku prehlbujú hlavnú myšlienku a bytostne sa dotýkajú postavy. Prostredníctvom faktov a metafor sa snaží preniknúť do problematiky, odhaliť pôvod „ochorenia“ Joe, porozumieť jej posadnutosti rozkošou, pričom je vo svojej podstate klasickým príbehom o závislosti určujúcej osud hlavnej postavy.
|
|
Nymfomanka sa líši od predošlých častí trilógie, príbeh je rozprávaný štandardne, na rozdiel od Antiktrista, Trier, akoby sa stával predvídateľnejším, rovnako jeho schopnosť vytvoriť silnú, mysticky znepokojivú atmosféru (Melancholia), je vo filme Nymfomanka čiastočne ochabnutá. Trier je v novej polohe zabávačom, inteligentné dialógy často ústia do vtipnej pointy, rovnako dejové zvraty sú miestami absurdné. Svojsky narába s obrazom, ktorý rozkladá a servíruje aj tri výjavy vedľa seba, pričom ich obsahy sa spájajú do nových významov. Odvážne využíva písané slovo, ktoré komponuje v obraze formou titulkov. Trier sa tak hrá, zdôrazňuje a podčiarkuje, výrazové prostriedky slúžia ako interpunkcia, refrénovito sa vracia k určitým momentom prehlbujúc tak výpoveď, snaží sa priblížiť dôležité udalosti hrdinkinho života.
Explicitne naturalistické erotické scény hraničiace s pornografiou dnes už nikoho neprekvapujú, poburujúca je nanajvýš spomínaná kampaň a reklama, vďaka ktorej má divák mylné očakávania a ak nepozná režisérovu predošlú tvorbu, môže sa cítiť oklamaný. Autor nenarába s erotikou samoúčelne, občas je nanajvýš tendenčný (napríklad obrazová koláž penisov). Nymfomanka znepokojuje a šokuje odhaľovaním najväčších ľudských nedostatkov, pripomína, že vo svete vyhasína láska a žijeme vedľa seba, nie spolu.
Hodnotenie: 7/10
