NYMFOMANKA - REŽISÉRSKA VERZIA |
NYMFOMANKA - REŽISÉRSKA VERZIA |
Približne v polovici druhej časti režisérskej verzie Nymfomanky zaznela z úst Seligmana veta „Toto nepotrebujem počuť“. Spolu s obrazom vystihuje mieru provokácie režiséra Larsa von Triera. Keď sa začiatkom tohto roka nymfomanka Joe objavila v kinách, rozdelila publikum na zarytých odporcov a akademických vyznávačov. Len hŕstka sa našla niekde medzi. Trendovo separované štyri hodiny však na pobratie celého zmysel Trierovho opusu údajne nestačia a tak prichádza rozšírená verzia.
Obvykle idú tieto režisérske „pohľady“ priamo na BlueRay, no ak je jedinec presvedčený o svojom železnom zadku, skúsi päť a pol hodiny v šere kinosály. Takto živený projekt tu veru ešte nebol. Nymfomanka je známa aj silným a nápaditým marketingom. A idea ťahať z ľudí peniaze návštevou kina dostala v tomto kole svojej existencie zelenú. Prívlastok kino verzia sa tak dá aj vypustiť. Hodina a pol navyše dotvára kontúry výpovede, o ktorú Trierovi primárne šlo. A konšatujem, že práve v polovici druhej časti nastáva moment, po ktorom sa Vám bude na jeho Antichrista pozerať o čosi ľahšie.
Veľkú časť pridaných záberov tvorí pochopiteľne explicitný materiál plný ochlpených vertikálnych úsmevov, coitusu, pohlavných údov a sexuálnych deviácií, ktoré by stačili na ich vlastnú príručku. To sa pochopiteľne v kinách objaviť nemohlo, navzdory proklamovanej kampani, že aj porno je žáner, ktorá beží už pár dekád. Paul Thomas Anderson by na túto tému isto vedel zostaviť prednáškový blok. Mali sme však možnosť vidieť náznaky, ako rozostrený úd Shia LaBeoufa, chlpaté ohambie a samozrejme vizualizáciu orálneho sexu v prenatálnom štádiu. Tu si to zvedavci užijú naplno. Dámy, Shia už nie je rozostrený, scéna s lovením chlapov vo vlaku je doplnená o celý akt orálu až po vyvrcholenie a taktiež je menu obohatené o bádateľské prieskumy intímnych partií Charlotte Gainsbourg a Stacy Martin. Do detailu, obšírne a dlho. Nech sa páči.
To je však ona väčšina. Pri filme, ktorý je štúdiou sexuality ženy a defacto retrospektívnym príbehom celého jej milostného a osobného života sa podobné veci vyskytnúť rozhodne musia. Prvý diel Trierovej verzie je obohatený o 28 minút materiálu. Poukazuje ním na precíznu taktiku a vynaliezavosť dvojice dievčat vo vlakovej eskapáde.
Pri scénach s otcom upevňuje vzťah medzi Joe a ním a teda aj väčšie odcudzenie smerom k matke. Obsesia Jeromem je rozpracovanejšia, no ich vzťah je viac podkopávaný intrigami zo strany sekretárky „good-job Liz“. Mimo porno vaty slúžia tieto prídavky na dokreslenie scén a ich dlhšie emočné dozvuky (Mrs.H), aj keď samozrejme fungujú aj bez nich. Retrospektíva s vyobrazením medicínskeho vzdelania Joe má však význam pre druhý diel.
Ten je natiahnutý o takmer hodinu, čo je polovica pôvodnej minutáže. Prehlbuje charakterové črty Joe v rámci viacerých úrovní. Honba za znovuzískaním citu, predĺžené návštevy u K. či odcudzenie sa Jeromemu sú len predzvesťou scény nelegálneho potratu, ktorá nadväzuje na vzdelanie z prvej časti. Niekedy (ne)vidieť je lepšie ako (ne)vidieť. Riadny masopust.
V porovnaní s okrádaním Willema Dafoea o mužnosť ide o zaručené „posúvanie hraníc“. Posledná dve kapitoly sú vyváženejšie ako v „cenzurovanej“ verzii, no divný pocit z tej poslednej stále zostáva. Dotáčky, naračný nesúlad a zbytočné pridávanie postáv sa obkecať už nedá. Seligman ako postava nanajvýš sympatická naberá tiež na sile svojho vyššieho zmyslu bytia. Zvrat na konci sa o to horšie, resp. lepšie trávi. Jedni plesajú, druhí krútia hlavou. A tej hŕstke to je aj jedno.
Prístup k Trierovmu opusu sa totiž prehlbuje oboma smermi. Ak Vás nadchol, budete teraz slintať, velebiť l`enfant-terrible dánskej kinematografie a pýtať si navyše scénu incestu medzi Joe a jej otčimom. Tí, ktorí ho nemali radi a zatracovali, si pravdepodobne jeho verziu ani nepozrú. Maximálne scénu s potratom, aj to len na odporúčanie. Pokiaľ máte onen železný zadok, spravte si malý experiment a prizvite aj dákeho liberála. Schválne, ako sa pri tom bude tváriť. A napíšte o tom prípadovú štúdiu. Možno sa sfilmuje. Keď už mohlo byť v Cannes 3D domáce video o psovi od Godarda, môže sa už všetko. Trier je toho tiež dôkazom.
Hodnotenie rozšírenej verzie - 7/10