GENERAČNÝ NÁHĽAD NA FENOMÉN GOGO

Pre staršiu generáciu je spôsob novodobej komunikácie a vytvárania idolov zvláštny, ale snažíme sa pochopiť a vcítiť do toho, čo je celkom vzdialené našej skúsenosti a prežívaniu. Ešte nie tak dávno bolo verejné predvádzanie audiovizuálnych opusov viazané ustanovizňami, posudzovaním, či idú na „nosič“. Ak sa v tínedžerských a iných komunitách spontánne formovali lídri či zabávači, medzi masovejšie publikum mohli preniknúť len odkázanosťou na firemných zástupcov. Internetová revolúcia zbavila tieto prevody oficiálnych sprostredkovateľov a audiovizuálne obsahy sa stali nástrojom sociálnych vzťahov.

V záľahe výtvorov novej distribučnej slobody sa profiluje ich hodnotovo-tematická orientácia. Lajkové odobrenie a počet pozretí určuje ich životnosť. Postava Goga, Gogomana (Daniel Štrauch) zaujala medzi ostatnými predstaviteľmi editovanej postprodukčnej „reality šou“ kráľovskú pozíciu. Prečo sa práve Gogove „videjká“ stali predmetom najväčšej pozornosti a následnej slávy?

Určujúcu rolu tu má osobnosť pred kamerou, niečo medzi hercom, bavičom a moderátorom. Talentovú nádielku, nazývanú aj charizmou, vystužujú aj ďalšie dispozície. Gogo je dosť rozhľadený a vzdelaný, jazykovo zdatný, má značnú slovnú zásobu a schopnosť vyjadrovania. Pritom nie je vulgárny, čo vysvetľuje rešpektom voči početným maloletým divákom, ale nevyzerá to na krycí dôvod. Vnútorne sebaistý nemá veľký problém priznať si neistotu či zmätenosť, keď sa dostaví. Jeho otvorenosť, chuť zdielať sa s ostatnými o spoluprežívanie svojej každodennosti mu otvorila spôsob života, v ktorom sa usadil bez lipnutia na jeho stálosti. Gogovu prirodzenú uvoľnenosť a spontánnosť umocňuje stály pocit kontaktu s virtuálnym divákom, ktorý je k nemu pozvaný a o ktorého priazeň stojí.

S postupom popularity zvyšuje pozvanie do vlastného súkromia tlak na udržanie miery medzi sebavydanosťou sa fanúšikom a okruhom vlastnej intimity. Virtuálna komunikácia simuluje fyzickú blízkosť bez telesných následkov, naplnenie túžby po intimite s druhým bez nároku na skutočný obojstranný vzťah. Možnosť nahliadnuť do „kuchyne“ úspešnejšieho vrstovníka ponúka akoby priame zdieľanie jeho každodenného života. Následná podpora od diváka je tak aj istou odmenou za pozvanie dovnútra, kde každý youtuber čelí hľadaniu hraníc svojej sebaprezentácie.

Uspokojovanie dopytu po nezáväznej blízkosti navyšuje autorská kreativita a invencia a insitná radosť z virtuálnej komunikácie. Gogo osobnostne nepodlieha „mýtu“, ktorý sa okolo neho vytvoril a ktorého trvanie je nevyspytateľné, keďže nevedno, kde ho youtuberský začiatok kariéry posunie.

Jeho užívanie a komentovanie života nemá žiadny politický či historický rozmer. Je vždy tu a teraz a dosť ohraničené. Predstavuje obraz najmladšej generácie, jej umiestňovanie sa v dnešnom svete a predstavu o ňom. Dôležitosť majú Gogove pevné rodinno-vzťahové väzby, čo vo videjkách zviditeľňuje jeho priateľka, malý brat, prípadne babka. Toto zázemie okrem stabilných youtuberských partnerov tvorí presvedčivý prvok istoty a formuje aj vzťahy k ostatným.

Formatívny účinok voči divákom má aj svoje spätné väzby. Reflexia bohatej odozvy fanúšikov, priaznivcov, ale i odporcov a invektív či konfrontovanie požadovanej akčnosti a invencie s nevyhnutnou rutinou formuje aj Gogove postoje. Zatiaľ nemá problém s motiváciou či vyhorenosťou. Voči pocitu vnútornej nedostatočnosti či deficitu sa stavia zodpovedne a s otvorenosťou voči svojej „odoberateľskej“ obci. Je zrejmé, že virtuálno-intímny kontakt s internetovým divákom je mu najbližší. Tam, kde si je sám sebe pánom, tam je aj najviac uvoľnený, bezprostredný a činorodý. V oficializovanejších vzťahoch má iný rešpekt a ešte sa poctivo hľadá. Nevchádza do nich výsostne opretý o svoj fenomén, značku Gogo, čo pôsobí sympaticky. Vidno to bolo, napríklad, pri jeho odovzdávaní ceny OTO. Blúdenie „podzemím“ s pátracou súpútničkou kamerou mu bolo bližšie než byť objektom inej, „cudzej“ kamery a fyzicky prítomných divákov.

Ako sa empatia a kreativita výkonu vyrovná s rubom internetovej popularity, ukáže budúcnosť. Gogove slová, že „keď ste slávni, stále sa vás niekto snaží zhodiť“, zhodnotili komplex závisti a priživovania sa na sláve druhého jeho odmietaním. Čeliť tomu bez podpory inštitúcie môže byť výzvou, ktorá formuje osobnosť a jej talenty či nové idoly už v celkom novej podobe.