Na MFF Bratislava sa nám podarilo urobiť interview s alžírskym režisérom s ťažkým menom Abderrahmane Bouguermouh. Neskôr som zistil, že ide o najzaujímavejšieho režiséra akého som kedy stretol. Čítajte, neoľutujete.
Abderrahmane Bouguermouh sa narodil 25. Februára 1936 v Alžírsku. Už ako študent začal bojovať za nezávislosť Alžírska. Behom niekoľkých rokoch sa dostal medzi vodcov hlavného odboja. Jeho ťažkosti s vládou vyústili v roku 1961 keď spoluorganizoval najväčšiu demonštráciu v histórii Alžírska, ktorá sa do dejín zapísala ako "čierna jar". Zomrelo pri nej vyše 100 študentov. Bouguermouh spolu s niekoľkými povstalcami utiekol z jeho rodnej krajiny a ak by sa tam znovu vrátil, čaká ho tam nekompromisný verdikt - trest smrti. Odišiel do Paríža, kde predtým študoval na filmovom inštitúte. Ale ani tam nemal pocit bezpečia. Fundamentalistickí predstavitelia jeho náboženstva sa pokúšali naňho viackrát spáchať atentát, raz sa im to skoro podarilo, ale našťastie skončil len s bodnými ranami bez vážnejších následkov. Momentálne býva a pracuje vo Viedni. Doteraz napísal viacero scenárov, ktoré boli sfilmované významnými európskymi režisérmi. Do análov svetovej kinematografie sa ale zapísal až vďaka jeho režisérskeho debutu La Colline Oubliée, ktorý získal Zlatú Palmu na filmovom festivale v Cannes.
Prečo ste sa rozhodli presadzovať svoje vlastenecké názory prostredníctvom filmu?
Je síce pravda, že odjakživa ma to ťahalo skôr k literatúre, ale uvedomil som si, že najväčší vplyv má film. Preto som sa spojil s mojim priateľom a natočili sme film o kultúrnom dedičstve ľudí žijúcich v oblasti Kabilských vrchov, ktorí sú ešte doteraz nedotknutí modernou civilizáciou, nepodriaďujú sa zákonom novodobej vlády a komunikujú medzi sebou už zabudnutým berberským jazykom.
Vo viacerých krajinách bola vaša intelektuálna práca a tvorba zakázaná. Boli ste všade prenasledovaný fundamentalistickými predstaviteľmi. Nemali ste chuť s tým všetkým prestať?
Po udalostiach vyvrcholenými čiernou jarou už niet návratu. Počas nepokojov zomrelo mnoho mladých ľudí a ja sa určitým spôsobom cítim byť za to zodpovedný. Stále budem bojovať za nezávislosť Alžírska.
V súčasnosti pracujete na scenári o živote speváka, ktorý bol v lete 1998 zavraždený v dome Henricha Bolla. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento námet a kedy by mal byť scenár realizovaný?
Spevák, ktorého spomínate bol môj blízky priateľ. Tiež bojoval za nezávislosť Alžírska a tiež bol naňho spáchaný atentát. Bohužiaľ, úspešne. Cítil som potrebu hodiť to všetko na papier a vznikol z toho už hotový scenár. Už som oslovil viacerých producentov, ale doteraz sa nikto nechcel tohoto projektu uchytiť. Momentálne leží v mojom šuflíku a čaká. Po filme La Colline Oubliée som dostával kopu ponúk na napísanie scenárov, ale teraz je to iné.
Čím sa v súčasnosti zaoberáte?
Keďže ako som spomenul, viacej ma to ťahá k literatúre, momentálne pracujem na románe, kde by som chcel zhrnúť všetko za čo bojujem.
Aký máte názor na súčasnú európsku kinematografiu? Myslíte si, že dobre už bolo?
Tak ako v literatúre, ľudia si myslia a o čo horšie, aj sú presvedčený, že natočené už bolo všetko. S týmito ľuďmi ale vrcholne nesúhlasím. Veď je ešte toľko námetov, ktoré neboli realizované. Momentálne prebieha kríza nápaditosti. Kopírujeme Ameriku, s ničím novým neprichádzame (až na výnimky). Ale ja verím, že toto obdobie je len prechodné.
Ako vnímate alžírsku kinematografiu?
V Alžírsku je situácia skoro totožná ako na Slovensku. Už prešli tie zlaté časy, keď filmy dotoval štát. Momentálne prešla kinematografia do rúk súkromníkov a štát na film nedáva ani korunu. Tvorba filmov je tak skoro pozastavená, peniaze sa totiž zháňajú veľmi ťažko.
Ste spokojný s programovou ponukou MFF Bratislava? Navštívili ste už nejakú projekciu?
Na každom festivale si prídete na svoje. V ponuke sa stále nájde nejaký kvalitný film, ktorý vás zaujme. Ja som tu vzhliadol dve francúzske snímky - Vrchol leta a Pod pieskom. Bohužiaľ, viac projekcií už nestihnem.
