Poetický film, nakrútený na 35mm filmový materiál prináša jednoduchý príbeh – metaforickú filmovú báseň. Rieka Inguri je prirodzenou hranicou, ktorá rozdeľuje Gruzínsko a Abcházsko. Po jednej z jarných záplav sa uprostred jej toku utvorí ostrovček, ako stvorený pre pestovanie kukurice. Je o tom presvedčený najmä starý roľník, ktorého tvár sa podobá krajine, po ktorej desiatky rokov chodí… Príbeh sa začína, keď si starý abcházsky farmár na ostrove postaví chatrč. Žije v nej so svojou mladučkou vnučkou. Tak ako zreje kukurica, dospieva aj dievčina a blíži sa neodvratná konfrontácia s kolobehom života mimo ostrova. Režisér pomocou strihovej skladby a takmer bez použitia slov komponuje priezračnú drámu o prepojení človeka s prírodou. Spôsobom zachytenia každodenných úkonov a nepatrných interakcií medzi postavami dodáva psychologickej dráme symbolickú až nadčasovú hodnotu. Film sa divákovi prihovára jazykom postaveným na sile obrazu (v duchu tradície najlepšej gruzínskej kinematografie). Slovenská premiéra - 12. februára 2015.
