|
CINKA PANNA NAHRADÍ BATHORY? |
CINKA PANNA NAHRADÍ BATHORY? |
Cinka Panna (1711 – 1772) je historická postava. Vieme, že bola prvou známou rómskou primáškou, ženou ktorá uspela v tradične mužskej profesii. Legendou, o živote ktorej sa veľa faktov nezachovalo. Naopak, ako to už pri legendách býva zvykom časom sa aj jej pripisujú zásluhy, ktoré nie je možné dokázať. A na strane druhej aj hudobné kompozície, skladby a úpravy piesni, ktoré medzičasom zľudoveli... Pre verifikáciu jej postavy bol pre tvorcov smerodatný cigánsky tradicionalizmus.
Film Cinka Panna nie je dokumentom mapujúcim jej život. Z pohľadu príbehu hraného filmu je hlavná hrdinka v prvom rade žena s hudobným nadaním. Táto téza sa stáva pre filmových tvorcov dominantnou. Poskytuje priestor pre rozvíjanie fiktívneho príbehu romantickej drámy dievčaťa na prahu dospelosti, ktoré hľadá svoje miesto v živote, vo svojej komunite a v širších súvislostiach spoločnosti... Boj o uznanie ju sprevádza v súkromnom živote, v patriarchálnej komunite kočovníkov a na ceste k jej budúcej profesii.
Antitézou je spoločenstvo nomádov so svojím tradicionalizmom. Žije vlastnými obyčajami, pravidlami, ktoré ho chránia a umožňujú mu prežiť aj v čase najväčšej núdze. Navyše patriarchálni kočovníci sú, so svojou osobitou hierarchiou hodnôt, protipólom sveta majoritného obyvateľstva. Príbeh je osadený do dobových súvislostí. Odohráva sa na začiatku 18. storočia, v období po porážke Turkov v Európe. V Rakúsko – Uhorskej monarchii sa v tom čase rozpútal boj o znovu rozdelenie vplyvu na uvoľnených územiach.
Príbeh
V rodine kočovného cigánskeho primáša sa narodila dcéra. Spontánne veselie je také veľké, že kočovníci sa rozhodnú prenocovať na pozemkoch miestneho zemana Lányiho (Martin Huba). Z krátkej zastávky sa stáva dočasný pobyt. Na pozemkoch, ktoré menia majiteľov, ale v skutočnosti ich nik neobrába, vyrastá rómska osada. Ľudia v nej žijú život v duchu rodových tradícií a obyčají.
Kontakt s okolitým svetom rodine Cinkovcov zabezpečujú ich hudobné vystúpenia. Právo hrať v kapele majú len muži. Mladá Cinka Panna (Anna Gurji) prejaví hudobné nadanie, no poslaním ženy nie je stať sa huslistkou, ale starať sa o domácnosť. Mladé dievčatá sú v duchu tradicionalizmu predávané do manželstva. Osudu sa nevyhne ani Cinka Panna. Jej otec (Balázs Galkó) ju predá synovi kováča (Martin Dejdar).
|
|
Nádej mladej ženy vymaniť sa z núteného manželstva a presadiť sa ako hudobníčka vzniká vo chvíli, keď vyjde najavo, že ak žena do roka neporodí dieťa, môže ju otec ženícha vrátiť s podmienkou vrátenia platby. Mladé dievča pomáha otcovi obstarať peniaze, ktoré rodina medzičasom minula. Cinka Panna v mužskom prezlečení chodí hrávať zemanom. Ich tajomstvá ju zatiahnú do osídiel doby. Sporu Kuruckých povstalcov s Habsburgovcami. Odrazu má k svojej méte, hrať raz na cisárskom dvore oveľa bližšie, ako vôbec tuší. Jej zdanlivo priamočiaru cestu však skomplikuje láska k manželovi.
Historické súvislosti – pozadie príbehu Cinka Panny
Uhorsko ohrozovali koncom 17. a na začiatku 18. storočia mocenské boje vo vnútri monarchie a turecké nájazdy Osmanskej ríše.
Podpísaním Karlovského mieru (26.1.1699) ukončil habsburský kráľ Leopold I. boje proti Turkom. Turecká otázka prestala byť vnútorným problémom Uhorska. Konsolidácia pomerov na uvoľnených územiach sa však stala vhodnou príležitosťou na presadzovanie si plánov viedenského dvora v Uhorsku na úkor šľachtickej samosprávy. Protihabsburský odpor vyústil do stavovského povstania Kurucov.
Kurucmi sa nazývali stúpenci Františka II. Rákoczy. Označenie pochádza z latinského slova: crux, crutiatus – kríž, ukrižovanie. Kuruci bojovali pod zástavami s krížom. Bez ohľadu na spoločenské postavenie, národnosť a náboženstvo... Ich protivníkmi boli cisársky vojaci. Prezývaní Labanci. Pôvod slova sa odvodzuje z maďarského výrazu lafanc – pľuhavý, alebo aj nemeckého Lauf Hans! – Utekaj Jano. Domáce obyvateľstvo sa cítilo byť ohrozené neúmerným daňovým zaťažením a šľachta nerešpektovaním svojich slobôd, výsad a centralizáciou moci v cisárskej Viedni.
|
|
Sedmihradské knieža František II. Rákoczy v roku 1703 otvorene vystúpil proti Habsburgovcom s cieľom dosiahnuť nezávislosť Uhorska. (18.4.1687 získali Habsburgovci na zasadaní uhorského snemu dedičné právo po meči na uhorský trón). Boje o moc sa odohrávali aj na území dnešného Slovenska. Vo vojne zahynulo 80 000 ľudí. V roku 1707 snem v Ónode (Zúčastnili sa na ňom zástupcovia slobodných kráľovských miest z územia ovládaného povstalcami) pozbavil Habsburgovcov práva na uhorský trón. František II. Rákoczy sa stal hlavou Uhorskej konfederácie. Pravou rukou Rákoczyho bol Mikuláš Berčényi.
Pri moci sa udržali len do roku 1711. Napokon museli pristúpiť na kompromis s Habsburgovcami. Kurucká vojna sa skončila Satmárskym mierom (29.4.1711) Rákoczy a Berčéni neprijali od Jozefa I. milosť a odišli do vyhnanstva. Počas vlády Kurucov, ale aj veľa rokov po ich porážke boli Kuruci symbolom boja za slobodu a vzdoru voči povýšeneckým postojom vládnych dynastii... Skutočných revolucionárov vo fiktívnom príbehu o Cinka Panne zosobňuje postava zemana Rohonczyho (Adrian Jastraban).
Z radov povstaleckých vojakov sa po porážke formovali zbojnícke skupiny. V jeden z nich bol aj Juraj Jánošík. V rokoch 1706 – 1708 bojoval v kuruckej armáde. V našom príbehu vystupuje ako veliteľ Juraj – človek s vojenskou skúsenosťou a organizačnými schopnosťami. (Ján Slezák)
|
|
Prostredie príbehu
Cigáni prišli do Európy ako nomádi. Kočovný spôsob ich života formoval základy ich kultúry. V dôsledku rozptýlenia etnika, predovšetkým po území východnej a strednej Európy, sa postupne vytratil kontakt medzi jednotlivými kmeňmi. K asimilácii s domácim obyvateľstvom však nikdy nedošlo. V dôsledku toho sa jednotlivé spoločenstvá dostali na okraj majoritných spoločností. Kočovníci sa usádzali na okrajoch miest a dedín, na pozemkoch o ktoré nik nemal záujem. Postupne si začali vytvárať provizórne obydlia - osady, aké ich potomkovia obývajú dodnes. Žili tu vo veľko rodinách, v ktorých základný majetok bol spoločný. Spravoval ho Baro Šero a vo vážnych veciach rozhodoval " kris " - rada starších, ktorá sa riadila princípmi obyčajového práva.
Cigáni žili v závislosti na veľkom kolektíve, ktorý im poskytoval ochranu v čase núdze. U nomádov vždy dominovala radosť zo slobodného rozhodovania sa, z možnosti sa kedykoľvek zbaliť a ísť, ktorá eliminovala túžbu po vlastníctve väčšieho majetku. Pre kočovníka majetok znamenal len bremeno a zodpovednosť. Cigáni neobrábali pôdu. Potraviny získavali za protislužby, ktoré poskytovali okolitému obyvateľstvu. Stali sa z nich remeselníci, ktorí spracúvali prírodné materiály. Ich vrodená muzikálnosť, zmysel pre ozdobnosť a citlivosť ich duší ich predurčovali k povolaniu hudobníkov.
V regióne strednej Európy a najmä na územiach dnešného Maďarska a Slovenska sa vytvorila stáročná tradícia cigánskej ľudovej hudby. Stala sa nevyhnutnou súčasťou každej veselice. Či už to bola dedinská zábava, alebo šľachtický bál. Tieto okolnosti dopomohli ku zrodu slávnych cigánskych hudobníkov. Medzi dnes už legendárnymi primášmi sa v patriarchálnej spoločnosti dokázala presadiť aj jedna žena. Narodila sa začiatkom 18. storočia na území dnešného Slovenska a v Rakúsko-Uhorskej monarchii ju poznali pod menom Cinka Panna.
