OTESTUJTE SI HRANICE SVOJHO (SEBA)OVLÁDANIA |
OTESTUJTE SI HRANICE SVOJHO (SEBA)OVLÁDANIA |
Osamelý muž bez mena putuje krajinou, v kaviarňach sa stretáva s tajomnými ľuďmi a zbiera indície, napísané na zápalkových škatuľkách. Aké sú jeho úmysly a čo vlastne znamenajú tieto tajomné odkazy?
Námet filmu Hranice ovládania nezaprie svojho autora - ikonu nezávislých filmárov Jima Jarmuscha. Jeden z členov jeho hereckého ansámblu Isaach de Bankolé (Noc na Zemi, Casino Royale) sa tu v úlohe Osamelého muža túla Španielskom pri plnení nejasnej misie, pričom mu cestu krížia rôzne čudne zaodeté indivíduá, stáva sa mlčiacim svedkom ich filozofických hĺbaní a postupne sa blíži k splneniu svojej misie. Ide po filmoch Noc na Zemi, Ghost Dog - Cesta samuraja a Káva a cigarety o štvrtú spoluprácu dua Jarmusch / de Bankolé. Objavujú sa tu však aj ďalšie známe tváre z predošlých Jarmuschových filmov - Alex Decas (Káva a cigarety), John Hurt (Mŕtvy muž, Votrelec), Youki Kudoh (Tajomný vlak, Gejša), Bill Murray (Zlomené kvety, Stratené v preklade) a Tilda Swinton (Zlomené kvety, Po prečítaní spáľte), ako aj nováčikovia, medzi ktorými nájdeme napríklad Gaela Garcíu Bernala (Zlá výchova, Babel).
Filmy Jima Jarmuscha sa často vyhýbajú naratívnej štruktúre a spoliehajú sa skôr na zobrazenie rôznych nálad a vývoj postáv, než na samotný dej. Hlavní hrdinovia sú často osamelí, mlčanliví tuláci. Po Zlomených kvetoch z roku 2005 je jeho najnovší film akoby odklonom od mainstreamu vo forme návratu k extrémnemu art filmu, temnejšiemu a nejasnejšiemu než čokoľvek z Jarmuschovej doterajšej tvorby. Hranice ovládania sú snovou hádankou, akýmsi splynutím reality a mysle, obrazu a zvuku, ktorá sa tvrdohlavo odmieta podriadiť konvenčným predstavám o filme. Filmoví fajnšmekri snáď ocenia odkazy na Point Blank Johna Boormana, Dámu zo Šanghaja, alebo celú Antonioniho tvorbu.
Viac o filme poodhalia slová samotného režiséra: "Tento film by sa mohol odohrávať kdekoľvek. Či už by to bolo v Turecku, v Mexiku, alebo inde, základné elementy príbehu by fungovali rovnako. Španielsko, jeho architektúra a scenérie ma ale natoľko priťahujú, že som sa nakoniec rozhodol príbeh situovať práve sem, čo malo za následok, že do filmu prenikli niektoré prvky španielskej kultúry, ako napríklad flamenco, alebo niektoré maurské stavby v Seville. Nebola v tom ale z mojej strany žiadna kalkulácia, ani vopred premyslený plán. Spôsob mojej práce na filme by sa celkovo dal označiť prinajmenšom za nepredvídateľný. Začínam tam, kde iní končia - rozmýšľaním nad hercami, pre ktorých by som mohol napísať postavy a potom už len zhromažďujem veci, ktoré ma inšpirujú. Tie prichádzajú z rôznych zdrojov, či už ide o hudbu, poéziu, literatúru, architektúru, dizajn, alebo vypočuté rozhovory. Príbeh je pre mňa často menej dôležitý a pre tento film to platí dvojnásobne. Nesnažím sa vo svojich filmoch obúchať divákom o hlavu nejaké posolstvá. To, čo chcem filmom povedať by malo byť viditeľné na plátne, nerád to verbalizujem. Často sa to ani nedá."
Film je orientovaný predovšetkým na festivalové publikum a skalných fanúšikov Jarmuschových filmov, celosvetovo doteraz zarobil len niečo vyše milióna dolárov a ku komerčnému úspechu predchádzajúcich Zlomených kvetov sa určite nepriblíži. Filmoví recenzenti mu tiež nezostali nič dlžní a nezriedka o ňom hovoria ako o najslabšom Jarmuschovi. Ak však aj vy patríte k fanúšikom poetiky jeho filmov a chcete si vytvoriť vlastný názor, od 17. septembra máte možnosť.