ŠTVRTÉ PROROCTVO – NÁVRAT NICOLASA CAGEA? |
ŠTVRTÉ PROROCTVO – NÁVRAT NICOLASA CAGEA? |
V roku 1959 dostanú na istej americkej základnej škole nápad. Slávnostne zakopú do zeme "časovú schránku", ktorá obsahuje kresby žiakov na tému budúcnosť, s plánom opäť ju vykopať o 50 rokov. Jedna zo žiačok však namiesto kresbičky odovzdá stránku plnú zdanlivo nesúvisiacich číslic.
O 50 rokov neskôr sa tento tajomný dokument dostáva do rúk Johna Koestlera (Nicolas Cage) - profesora astrofyziky na univerzite MIT. Ten čoskoro zisťuje, že niektoré z číslic predstavujú dátumy a počty obetí každej významnejšej tragédie za posledné polstoročie. Do deja medzitým vstupujú záhadní "Cudzinci" s telepatickými schopnosťami a akoby to nestačilo - podľa záhadného dokumentu sa blížia tri ďalšie katastrofy...
Kariéru Nicolasa Cagea v posledných rokoch môžeme len ťažko nazvať oslnivou. Zo zástupu priemerných a zameniteľných filmov vystupujú snáď len dve ľahko nadpriemerné Honby za pokladom a zdá sa, že jeho úspechy z 90-tych rokov (oscar za Zanechať Las Vegas, divácke hity typu Skala, alebo Con Air) sú uzavretou kapitolou. Režisér Alex Proyas sa do širšieho povedomia verejnosti dostal predovšetkým komiksovou adaptáciou Vrana z roku 1994 (ktorá sa smutne preslávila smrťou hlavného predstaviteľa Brandona Lee) a o pár rokov neskôr vydareným sci-fi filmom Ja, robot. S trochou entuziazmu by sa dalo predpokladať, že výsledok spolupráce týchto dvoch ľudí bude prinajmenšom zaujímavý. Ten výsledok je na svete a nazýva sa Štvrté proroctvo.
Film sa primárne odohráva v americkom meste Lexington, pár scén je situovaných v priľahlých mestách Cambridge a Boston, je však celý nakrútený v Austrálii, predovšetkým v Melbourne. Pre Proyasa, ktorý natáčal často v Sydney, bolo Melbourne príjemným prekvapením: "Toto mesto je momentálne filmárom veľmi prístupné a vďaka menšiemu pouličnému ruchu je tu práca o dosť jednoduchšia, než v Sydney."
Režisér zvolil formu digitálneho záznamu, čím obrazu dodal zrnitý, realistický vzhľad. Za najväčšiu technickú výzvu tvorcovia považujú dvojminútový kontinuálny záber bez viditeľného strihu, počas ktorého Cageova postava pozoruje haváriu lietadla a následne sa pokúša zachrániť pasažierov, ktorí prežili. Príprava spomínaného záberu trvala dva dni a rovnaký čas zabralo aj jeho nakrútenie. Režisér tento prístup odôvodňuje pokusom o realistickosť v záujme väčšieho emocionálneho vyznenia celej scény.
"V Proyasovi sme našli pre náš projekt toho najlepšieho režiséra", hovorí jeden z producentov, Jason Blumenthal. "Jeho poňatie filmu tromflo akúkoľvek našu predstavu. Už vo fáze prípravy scenára sme integrovali do príbehu mnohé jeho nápady z oblastí vedy, duchovna a filozofie." Samotného režiséra najviac priťahoval motív časovej schránky: "Spomínam si, že som o nich v detstve počul. Ten nápad mi vždy pripadal originálny a futuristický." Dôležitým preňho bolo aj zachovanie správneho pomeru medzi nerealistickou efektnou akciou - typickým atribútom väčšiny sci-fi thrillerov a komornejšou stránkou príbehu. "Každý film je pre mňa výzvou. Či už je to technická náročnosť filmu Ja, robot, alebo emocionálny základ, z ktorého vychádza Štvrté proroctvo."
Nicolasovi Cageovi príbeh filmu v mnohom pripomínal americký mysteriózny seriál zo 60-tych rokov The Twilight Zone. "Je to mysteriózny sci-fi thriller, nechýbajú mu však výrazné dramatické momenty." Podobný názor má aj predstaviteľka hlavnej ženskej postavy, Austrálčanka Rose Byrne (Trója, Sunshine): "Je ťažké zaradiť tento film do konkrétneho žánru. Príbeh sa odvíja veľmi rafinovane a motív časovej schránky je fascinujúci. Nie je to priamočiary thriller, horor, alebo sci-fi. Je to rovnocenná kombinácia každého z týchto žánrov."
Ako väčšina filmov Nicolasa Cagea z posledného obdobia, aj tento bol u kritikov prijatý rozporuplne. Nechýbali však ani pozitívne reakcie. Renomovaný filmový kritik Roger Ebert na stránkach Chicago Sun-Times píše: "Ide o jeden z najlepších akčných sci-fi filmov z posledného obdobia. Je strašidelný, tajuplný, inteligentný a na správnych miestach jednoducho fantastický. Skúsená a sebavedomá Proyasova réžia dodáva deju napätie, ktoré nepoľavuje. Dokonca aj komorné dialógové scény majú v sebe čosi znepokojivé."
Ak vás predchádzajúce odstavce dostatočne navnadili, od 1. októbra máte možnosť film zhliadnuť aj na vlastné oči.