|
DÁMY A PÁNI: IMAGINARIUM DR. PARNASSA |
DÁMY A PÁNI: IMAGINARIUM DR. PARNASSA |
Správa o novom filme Terryho Gilliama zvyčajne vyvolá zmes vzrušenia, zvedavosti a občas aj úzkosti. Tento vizionársky režisér má reputáciu pozoruhodného tvorivého a neprispôsobivého jednotlivca, ktorého diela nemali na plátna kín vždy jednoduchú cestu. Po tragickej strate Heatha Ledgera počas výroby hrozilo, že sa film IMAGINÁRIUM Dr. PARNASSA nedokončí. Gilliam však v snahe uchovať jedinečné, už nakrútené výkony pracoval na prepracovaní príbehu zo všetkých síl. Herci a štáb ho v jeho snahe neúnavne podporovali.
"Som nesmierne vďačný Johnnymu, Colinovi, Judovi a ostatným, že nám umožnili film dokončiť," hovorí režisér Terry Gilliam, "teší ma, že Heathov skvelý výkon bude môcť vidieť celý svet."
V súčasnom fantastickom dobrodružstve má Dr. Parnassus (Christopher Plummer) mimoriadny dar – inšpirovať predstavivosť ostatných. Spolu so svojím potulným divadelným súborom, v ktorom sú aj jeho cynický spoločník Percy (Verne Troyer) a univerzálny mladý hráč Anton (držiteľ ceny BAFTA Andrew Garfield), Parnassus publiku ponúka šancu prekročiť všednú realitu a prejsť cez magické zrkadlo do fantastického sveta fantázie bez hraníc. Parnassusova mágia však nie je zadarmo. Za celé storočia, ktoré sa zahrával s diablom prichádza Pán Nick (Tom Waits), ktorý si ide vybrať svoju odmenu – Parnassusovu milovanú dcéru Valentinu (Lili Cole), práve na jej blížiace sa 16 narodeniny.
Nedbajúc na svoj rapídne sa približujúci osud sa Valentina zamiluje do Tonyho (Heath Ledger), očarujúceho outsidera, ktorého ženú vlastné pohnútky. V snahe zachrániť svoju dcéru a vykúpiť samého seba, Parnassus s pánom Nickom posledný krát uzavrie stávku. A tak sa Johny (počas niekoľkých návštev sveta za zrkadlom stvárnený Johnnym Deppom, Colinom Farrellom a Judom Lawom) a Valentina spolu s celým divadelným súborom vydávajú na cestu plnú zvratov, v Londýne aj mimo neho do čarovnej krajiny plnej fantázie.
V Novembri 2006 Terry Gilliam a Charles McKeown začali po filmoch "Brazil" a "The Adventures of Baron Munchausen" pracovať na treťom spoločnom scenári
Gilliam sa po niekoľkých projektoch založených na už dokončených scenároch, alebo knižných adaptáciách rozhodol opäť pre pôvodnú tvorbu. "Bolo príjemné zistiť, či sme ešte stále schopní urobiť niečo od piky," vysvetľuje. Rozhodol sa nazrieť do svojich nepoužitých materiálov – rôznych nápadov, niektoré z nenakrútených filmov, ktoré mal už dávnejšie odložené – a zistiť, čo z nich sa dá použiť.
Chcel rozvinúť myšlienku na potulný divadelný súbor, usídlený v modernom Londýne, ktorý vstupuje do mnohých exotických a fantastických svetov. Gilliam navrhol aj hlavnú postavu – muža, ktorý je trochu stratený, mimo svojej doby, nepochopený publikom, ktoré jeho príbehy už viac nechce počúvať. S menom hlavnej postavy prišiel McKeown. "Niekoľko týždňov sme o filme rozprávali veľmi zoširoka," hovorí McKeown. "Trvalo dosť dlho, kým sme sa dostali k samotnej podstate filmu a začali sme tvoriť treatment."
Gilliam hovorí, "Bolo to ako tenisový zápas, pri ktorom sme si hádzali loptičku z jednej strany na druhú – veci sa pri tom stále vyvíjali. Z mnohých nápadov vznikol príbeh. Je fajn opäť pracovať s Charlesom – od ´Munchausenu´ už prešlo veľa času."
"Mám pocit, že sme skončili s niečím celkom iným ako s tým, s čím sme začali," priznáva McKeown. "Možno postava Dr. Parnassa je taká, aký bol náš pôvodný zámer, no ostatné postavy sa dosť zmenili. Téma predstavivosti je ústredná – jej dôležitosť v živote a v rozmýšľaní. Je to Terryho téma. Niekedy berie námety iných a urobí z nich tak trochu svoju tému. No podľa môjho názoru teraz zašiel omnoho ďalej. Do tohto filmu dal zo seba oveľa viac. Je v ňom na 120%."
"Teraz si nie som celkom istý, koho je to autobiografia," priznáva Gilliam. "Chcem tým povedať, hoci sa to týka aj mňa, nie som si tým vôbec istý! Je to o vnútornom boji kreatívnych ľudí... umelcov, ktorí sa snažia inšpirovať druhých, povzbudiť ich, aby otvorili oči a ocenili svet v celej jeho kráse. Častokrát však nie sú úspešní. Taká je realita."
|
|
Ako z toho vznikol film:
Producentka Amy Gilliam hovorí, "Po 12 rokoch v priemysle bolo stále mojím najväčším prianím robiť film s mojim otcom. Keď som si prečítala scenár, boli v ňom všetky tie veci, s ktorými som vyrastala – imaginácia a dobrodružstvo – všetko na ňom bolo čarovné. Nie je to nijaký konkrétny príbeh, ktorý by som poznala z detstva, no mám pocit, že mnohé z jeho prvkov sú blízke môjmu srdcu a mojim zážitkom. Keď Terry začal zháňať peniaze, pomyslela som si ´Chcem to robiť. Je to skvelá méta´".
"Dizajn Imaginária začal pravdepodobne s Pollockovými hračkárskymi divadlami v Londýne," spomína Gilliam. "Keď som sem prišiel, bol tam obchod, ktorý existuje dodnes. Vyrábajú viktoriánske hračkárske divadlá, ktoré sú vystrihnuté z kartónu. Vždy ma zaujímali. Išiel som do ´Múzea detstva´, pretože som vedel, že tam majú niektoré originálne kúsky. Niektoré z nich som odfotil a pohral sa s nimi vo Photoshope."
"Teraz, keď sme film dokončili už viem, o čom je – viac ako keď sme ho s Charlesom písali. Často mám pocit, že film nakrúcam len preto, aby som zistil, čo z toho bude! Vedeli sme, že máme 2 protipóly – postavu, ktorá by mohla byť Diabol a druhú, ktorá znázorňuje Boha. Nie sú však ani jedno z toho, sú to Stvoritelia. Vymenili sme to, čo každý z nich svetu ponúka. Parnassus vám ponúkne šancu rozšíriť svoju imagináciu, čo však neznamená, že to bude ľahké či príjemné. Ľahšia cesta vás čaká pri Pánovi Nickovi. Počas písania sme stále menili to, čo bude Pán Nick ponúkať. V konečnej verzii predáva myšlienku strachu a neistoty. Hrá na slabosť, zatiaľ čo Parnassus pracuje s faktom, že určití ľudia sú silní a chcú využiť príležitosti."
|
|
Obsadenie:
"Christopher Plummer bol ak sa nemýlim obsadený ako prvý," vysvetľuje Gilliam. "Je to skvelý herec. Je to divadelník, má svoj vek a je obrovská hviezda. S jeho dcérou Amandou Plummer som pracoval na filme ´The Fisher King´. Medzi ňou a otcom je zaujímavý vzťah. Najlepšie na Christopherovi je, že jeho zmysel pre divadlo sa k postave dokonale hodil – rovnako ako skutočnosť, že vo svojej postave stále hľadal humor."
"Zdá sa, že hrám vo filme hlavnú úlohu," uvažuje Plummer. "Nie samotné Imaginárium, no Dr. Parnassa. Terry Gilliam mi z ničoho nič zavolal a povedal ´Chcel by som, aby si mi hral hlavnú postavu – je to skvelá rola starého muža.´ Myslím, že zavolal preto, že je už len veľmi málo starých hercov – a je som jedným z nich. Rok čo rok mám viac šťastia, pretože nás je stále menej. A vzhľadom na to, že ja som ešte stále nažive, je to ako by som si spĺňal povinnosť. A tak som súhlasil."
Gilliam hovorí: "Heath Ledger práve tu v Anglicku nakrúcal film ´The Dark Knight´ a prišiel s našim spoločným priateľom, ktorý robil storyboardy na film ´Brothers Grimm´. Robili práve animovaný videoklip a potrebovali nejaké miesto na prácu. Ponúkol som im priestor v Peerless (naša VFX spoločnosť) v zasadačke. Jedného dňa, keď som tam prišiel ukázať moje storyboardy ľuďom, ktorí robili prípravné vizualizácie tam Heath a Daniele sedeli. A tak som spustil, vysvetľoval som jednotlivé zábery a v tom Heath vyhŕkol ´môžem hrať Tonyho?´ Hoci poznal scenár, nikdy som sa ho nespýtal, či by sa chcel na filme podieľať. ´Myslíš to vážne?´ Povedal som. On odvetil ´Áno, pretože chcem tento film vidieť´. Bolo to také jednoduché. Keď som mal v projekte Heatha, bol som presvedčený, že všetko bude zrazu jednoduchšie a peniaze sa doň budú sypať... opäť som sa mýlil!"
"Pri tomto filme som dovolil viac improvizácie ako na ktoromkoľvek inom a všetko to začalo Heathom... mal plno nápadov a jeho dialógy boli neuveriteľne pohotové a nápadité. V istom zmysle bol stále vytrénovaný z hrania Jokera. Tá postava ho oslobodila spôsobom, aký ešte nezažil. Stále mi hovoril ´Robím veci, o ktorých som ani netušil, že ich v sebe mám. Nemôžem tomu uveriť. Počas prvých skúšok sa Andrew Garfield, ktorý s improvizáciou nemal skúsenosti snažil s Heathom súťažiť, no nefungovalo to. Nakoniec Andrew pochopil, že nedokáže zároveň súťažiť a udržať zraniteľnosť svojej postavy. Postave Antona to dalo silu, s ktorou sa Tony nevedel vysporiadať."
"Čo bolo zaujímavé, že po Heathovej smrti Andrew akoby vykryl jeho prázdne miesto – zrazu boli jeho improvizácie dokonalé a veľmi zábavné. Povedal, že vzhľadom na to, že vždy hrá len vážne postavy si nikdy neuvedomil, že by mohol robiť aj komédiu. Bolo úžasné tú premenu sledovať."
|
|
Pokračovanie
22. Januára 2008 počas zástavky v New Yorku (keď sa výroba presúvala z Londýna do Vancouveru) Heath Ledger zomrel na náhodné predávkovanie predpísanými liekmi.
Okamžité rozhodnutie zdevastovaného Terryho Gilliama bolo výrobu ukončiť. "Povedal som, že si neviem predstaviť, ako by som mohol pokračovať. Bol som celkom mimo. Všetci okolo mňa však vraveli ´nie, nie, musíš pokračovať, musíš to urobiť.´ Všetci sršali povzbudeniami a nápadmi. Riešenie v podobe čarovného zrkadla sa zdalo ako samozrejmé, najmä z toho hľadiska, že väčšinu scén s Heathom na jeho strane zrkadla sme už mali nakrútených. Otázka však znela – existuje jedna osoba, ktorá by túto úlohu mohla dohrať, alebo nie?´ Mal som pocit, že to nemôže byť len jedna osoba. Bolo by to na ňu príliš, tak som rozmýšľal nad tým, ako tam zakomponovať čo najviac ľudí. V podstate som to prepísal celkom rýchlo. Na nájdenie vhodného riešenia ostávalo len pár dní. Jediným šťastím bolo, že nechýbali nápady."
"Nakoniec toho nebolo treba až tak veľa prepisovať, skôr to bola otázka vhodného usporiadania a presunutia scén, v ktorých mal byť Heath, aby sme videli, čo môžeme urobiť s dvojníkom, alebo vhodným trikom. Strata Heatha vytvorila situáciu, ktorá si vyžadovala chytré riešenia. Bol som nútený robiť veci, ktoré som pôvodne vôbec nemal v úmysle. Napríklad sme museli alternovať rolu opilca Martina zo začiatku filmu, aby ju hrali dvaja herci. Tak sa zaviedol princíp, že ľudia sa na rôznych stranách zrkadla menia. Potom som začal volať svojim priateľom a mnohým ľuďom, ktorí si boli s Heathom veľmi blízki."
"A tak do Vancouveru prišli traja hrdinovia v podobe Johnnyho Deppa, Colina Farrella a Juda Lawa. Ich úlohou bolo hrať rôzne podoby Tonyho, postavy, ktorú začal Heath Ledger. Ich snaha pomôcť zachrániť film a Heathov posledný herecký výkon bol neuveriteľný akt veľkorysosti a lásky. Bol to krásny a veľmi zriedkavý moment v našom priemysle. Vďaka ich účasti sa film stal ešte viac mimoriadnym: je viac prekvapivý; viac zábavný. Jedným slovom, je ešte viac magický."
"Aby sme vyriešili problém, ktorý vznikol Heathovou smrťou sme museli urobiť veľký skok. No vďaka Parnassusovi a jeho Imagináriu sme mali čarovné zrkadlo. Keď doň niekto vstúpi, všetko je zrazu inak. Všetko je lepšie, mimoriadne, jednoducho skvelé. Zakaždým keď Heathova postava Tony prejde zrkadlom, stane sa z neho jedna z jeho podôb, ktorá je stvárnená rozličnými hercami. Tony je vďaka Colinovi, Johnnymu a Judovi omnoho komplexnejšia postava. Myslím, že diváci budú nadšení."
"Harmonogram výroby sme mohli vyhodiť do vzduchu. Keď sme chceli, aby termíny vyhovovali všetkým, museli sme veľa reorganizovať. Akoby toho nebolo málo, rakovina Billa Vinca sa stále zhoršovala. Nejako sa to však podarilo. Všetci boli neuveriteľne statoční a pozitívne naladení, snažili sa v tej deprimujúcej situácii nájsť svetlý bod. A zrazu sme mali po nakrúcaní. Nevedel som ako, ale podarilo sa nám to. Film, ktorý vznikol je celkom iný ako ten, ktorý sme začali nakrúcať. Je to zvláštne, ale vynútené riešenie ťažkej situácie nás nútilo vytvoriť lepší titul. Možno práve preto, že sme boli stále pod tlakom sa nám podarilo vytvoriť film, ktorý je poctou poslednému hereckému výkonu Heatha Ledgera."
