3 SEZÓNY V PEKLE ZO ZÁPISKOV EGONA BONDYHO |
3 SEZÓNY V PEKLE ZO ZÁPISKOV EGONA BONDYHO |
Je rok 1947 a doba je prajná zmyselnosti, extravagancii, humoru a nekonečným očakávaniam. Ivan Heinz, fešný dandy a vtipný provokatér, dovŕšil devätnásť rokov. Opúšťa tajne domov, aby sa vydal na nekonvenčnú púť oslavujúcu slobodu a umelecké ideály. Žije prítomným okamžikom, obdivom k surrealismu a krásnym ženám. Život sa zdá byť skvelý, ak ho vychutnávate v opare z cigaretového dymu, v ľahkom opojení z likéru a po boku fascinujúcej, krásnej a skúsenej ženy. Ivan píše básne a vrhá sa nadšene do zničujúcej romance s nezávislou a bisexuálnou Janou.
Akčný život plný inšpirujúcich erotických hier, hádok, výbuchov smiechu, dobovej tanečnej hudby, ale aj dramatických politických zmien, prežívajú čerství milenci naplno. Komunistický režim však začína ukazovať svoju represívnu tvár. Ale Ivan a Jana sú ako ľahkonohí tanečníci na ostrí žiletky. Nie je dôležité, čo bude zajtra. Dôležité je, čo je teraz a ako silno ma dokážeš milovať! Vyhýbajú sa povinnosti pracovať, spriadajú fantastické plány do budúcnosti, živia sa drobnými krádežami a plánujú útek do Paríža.
Stret s mocou však prichádza tvrdo a nečakane…
Vývoj filmového projektu 3 SEZÓNY V PEKLE sa začal približne pred 6 rokmi, keď producentku Moniku Kristl oslovil autor námetu, Lubomír Drozd s príbehom extravagantného mladého muža, ktorý v období silnejúceho komunistického režimu prežíva mladosť plnú vášne a vzbury. Príbeh bol inšpirovaný osudmi jednej z najznámejších postáv československej literárnej scény Egona Bondyho (20.1.1930 - 9.4.2007). Preto producentská spoločnosť odkúpila práva na Bondyho autobiografiu Prvních deset let. Scenár zaznamenal rad premien, pribudla zahraničná dramaturgia a postavy postupne začali žiť vlastným životom a odchyľovali sa od svojich reálnych predobrazov. Príbeh Ivana Heinza je príbehom sympatického rebelstva rovnako ako okúzľujúcim milostným príbehom plným túžby, vášne a dobrodružstva.
„Příběh je velmi volně inspirován zápisky z mládí Egona Bondyho,“ hovorí režisér Tomáš Mašín. „Nechce být dokumentem o něm a v mnoha bodech je čistou fabulací. Nicméně vzdor, rebelství a energie reflektuje energii a náladu komunity mladých nonkonformních umělců v poválečné republice. Postava hlavního hrdiny se v mnoha bodech protíná s filosofickým a životním postojem Bondyho, linie příběhu je však nová a jedinečná.“
Hoci sa film odohráva v dobových reáliach, kedy kúzlo kafkovsky magickej Prahy postupne začala nahrádzať dusná atmosféra nastupujúceho totalitného režimu, režisér vidí v hlavnej príbehovej línii nadčasové posolstvo. „Film je o střetu bytostného individualisty se systémem,“ vraví Tomáš Mašín. „Hlavní hrdina zosobňuje tradici estetických a filozofických buřičů, kteří se odmítají nechat spoutat systémem, ať už je jakýkoliv. Film klade otázku, do jaké míry se má člověk nechat válcovat institucemi a státní mocí a to v jakékoliv formě. A to je téma žhavé zejména dnes, kdy jsme neustále konfrontováni s mocí médií, finančních korporací, kdy politici manipulují s veřejným míněním a svobodně myslící jedinec je jim vysloveně překážkou,“ dodáva režisér.
Herci o postavách
V hlavných úlohách sa predstavia filmová Shooting Star Berlinale 2010 Kryštof Hádek a poľská herečka Karolina Gruszka, predstaviteľka jednej z hlavných postáv filmu Davida Lyncha Inland Empire. Obsadenie ďalších rolí je tiež medzinárodné – Ivanovho protihráča Karla, ktorý tvorí názorový protipól voľnomyšlienkárskeho hlavného hrdinu, hrá Ľuboš Kostelný, Ivanovho otca, bývalého legionára prísnych zásad stvárnil Martin Huba. V úlohe Ivanovho najlepšieho priateľa Hanesa uvidíme poľského herca Tomasa Tyndyka, postavu Ivanovho mentora, ktorý mu pomáha pri literárnej ceste nahor si zahral Jan Kraus, ktorý sa vo filme objavuje pomerne vzácne.
Hlavnú líniu filmu tvorí milostný vzťah dvoch silných individualít - rebela a básnika Ivana a o pár rokov staršej,vyzývavej, skúsenej Jany (postava inšpirovaná Bondyho láskou Janou Krejcarovou). Jana a Ivan tvoria svojím spôsobom tragikomický pár, žijúci v šialenom tempe, bez zodpovednosti a myšlienok na zajtrajšok.
„Ivan je zpočátku velmi naivní. Stává se z něj rebel z podstaty a mladického vzdoru proti autoritám. Nezáleží mu na hmotných věcech, nechce být omezován duchovně. Odtud pramení jeho buřičství. Ta potřeba vnitřní svobody se sebou nese to, že Ivan vzdoruje, bojuje, nechce se dát,“ hovorí o svojej postave jej predstaviteľ Kryštof Hádek.
Ivanova, zo začiatku trochu naivná, túžba po slobode so sebou nevyhnutne prináša aj generačnú vzburu. Odchádza z domu, kde žije s otcom, bývalým dôstojníkom, ktorý v Ivanových očiach symbolizuje strohosť, poslušnosť, poriadok, teda všetko, čím mladý rebel musí pohŕdať. Ivanov otec si však so sebou nesie ťažobu skúseností: „Životný postoj mladého Ivana je prirodzená reakcia inteligentného mladého muža, v živote ktorého je fáza permanentnej opozície vlastne fázou nevyhnutnou,“ hovorí predstaviteľ otca Martin Huba a dodáva: „Že sa to udialo v natoľko komplikovanej dobe, akou je čas nášho príbehu, nie je Ivanovou ani chybou ani vinou, možno smolou. Ale o to viac ho okolnosti preverili, o to viac si ja osobne cením jeho zásadovosť a „dubovú hlavu“, a to napriek tomu, že mi to ako rodičovi nijako neuľahčuje. Ale tá ozajstná katarzia otca a syna by asi bez tých spomínaných komplikácii nebolo natoľko vrúcna a úplná, ako to, dúfam, v našom príbehu ponúkame.“
Kostýmy
Pre herečku Karolinu Gruszku boli použité len originály kostýmov. Niektoré boli z fundusu a upravené podľa veľkosti s dôrazom na dodržanie dobovosti. Zrejme najnáročnejšia bola výroba vínovofialového svetra z ručne spradenej vlny, ktorá je ručne zafarbená a sveter ručne upletený. Najťažšie boli opravy, údržba a reštaurovanie art decových čiernych šiat a domáceho županu. Tieto dva kostýmy vyžadovali veľkú odbornosť a profesionalitu v ich prispôsobení pre účely nakrúcania. Väčšina kostýmov bola z televízneho alebo barrandovského fundusu, ale aj súkromného, zároveň sa použilo množstvo novo nakúpených originálov.
Lokácie a výprava
Jednou z najnáročnějších častí nakrúcania boli práce v Liberci, kde sa nakrútila povojnová Viedeň, na ktorej sú stále dobre viditeľné zničujúce vojnové stopy. Celú noc preto nákladné autá navážali na námestie E. Beneša 65 tun sutiny. Pražské exteriéry sa nakrútili v Jindřišskej ulici a na Senovážnom námestí. Vzhľadom k tomu bolo treba na celý víkend zabezpečiť výluku prevádzky električiek a predkrútky sa museli uskutočniť počas posledného prázdninového víkendu, aby nakrúcanie nenarušilo plnú prevádzku.
Byt Jany vytvorili v dome na rohu Senovážneho námestia a Jindřišskej ulice, kde kedysi bývala aj známa česká herečka Adina Mandlová. Pri búracích prácach v dome spolupracovníka stavby z Nymburka bola objavená miestnosť, kam jeho starý otec zamuroval časť svojho obchodu z roku 1948. Kufre, aktovky a ďalšie najrôznějšie predmety boli použité v dekorácii bytu u Viktora Lukasa.
V Brne v starej funkcionalistickej vile boli objavené originály Toyen - závesy, ktoré sa zapožičali pre dekoráciu Lukasovho bytu. Rakúska sanitka bola dovezená až z Linzu. Veľmi náročné bolo rozoberanie výkladu a následné vyťahovanie Skokanovho amerického vozu s elektricky ovládanou strechou do dekorácie autodielne.
Všetci herci sa zhodujú na tom, že režisér sa na pľaci preslávil neobvyklým kľudom. Napriek tomu však nastala situácia, kedy aj Tomáš Mašín svoj pokoj stratil. Scéna rozhovoru Ivana s mentorom Viktorem Lukasom sa mala odohrávať v daždi. Kým režisér si predstavoval jemné mrholenie, stroje na výrobu umelého dažďa neustále chŕlili prietrž mračien. „Bylo mi jasné, že v takovémhle lijáku se lidé běží co nejrychleji někam schovat a ne aby vedli hlubokomyslné rozhovory,“ hovorí režisér. „Stroje však nešlo zeslabit, mně bylo jasné, že Jan Kraus má poslední natáčecí den a že to vůbec nevypadá dobře. V té chvíli jsem prostě nedokázal být klidný,“ smeje sa odstupom Mašín. Scénu sa našťastie podarilo nakrútiť dodatočne, stroje sa umúdrili a Jan Kraus vyšiel produkcii v ústrety so svojím programom.